Duch, hmota a placebo

Na rozvrátenie krehkej mentálnej rovnováhy v nepriateľskom prostredí niekedy stačí jedna zlá myšlienka. Ľahký ponor zmení panikáriaca hlava na boj o prežitie. Zo zrelaxovaného nádychového potápania sa zrazu stane adrenalínový šport často s nepríjemným koncom.

Nováčikom hovorím, že freediving je hlavne „o hlave“. Výkony nádychových potápačov najčastejšie nebrzdí telo, ale myseľ. Poznám mnohých, ktorí na nádych v bazéne záplavu úctyhodné diaľky. Keď ale spod nich zmizne bezpečie bazénových kachličiek, pohľad im padne do zlovestnej hlbokej tmy a z tela nedostanú ani zlomok svojich fyzických maxím.

O zásadnom vplyve mysle na telo ma preto nik nemusí presviedčať. Podivuhodné je, ako málo zostalo z „ducha“ v dnešnej vede. Posledné polstoročie je čoraz prísnejšie materialistická. Myšlienka či emócia je redukovaná na jej chemicko-fyzikálny prejav. Ako by názov hormónu či neurotransmitera stačil. Liečime najmä telo, na hlavu sa často zabúda.

Napriek tomu sa duch z medicíny úplne nevytratil. Akurát má rôzne krycie mená. Jedným z nich je placebo.

Placebo efekt, pôsobí tým viac, čím je liečba drahšia a dramatickejšia. Sladká pilulka bez účinnej látky funguje lepšie, keď je v draho vyzerajúcej krabičke a stojí veľa peňazí. Zdravotníctvo „zadarmo“ nás tak zrejme pripravuje o časť efektivity liečby. Ešte lepšie než tabletky fungujú invazívne zákroky – ako placebo injekcia či placebo operácia. Na znižovanie bolesti dokonca funguje aj placebo-krém, ktorý človek nikdy nepoužil, len ho má pri sebe vo vačku.

Sila ducha v podobe presvedčenia nemá dôležitý vplyv len v medicíne. Je súčasťou mnohých kvalitných spotrebiteľských zážitkov. Opiť sa dá aj z placebo alkoholu a drahé víno chutí tak dobre aj vďaka tomu, že je drahé.  Stradivárky znejú úžasne. Zvuk drahých huslí za milióny dolárov preferujú tak špičkoví huslisti, ako aj ich poslucháči. Za predpokladu, že vedia, že sú to stradivárky. Inak sa nechajú zlákať zvukom nových nástrojov.

Ak priznáme silu ducha a viery v liečebných procesoch, potom sa len ťažko dá chápať militantný prístup niektorých expertov k alternatívnej medicíne ako druhej voľbe.  Aj keby niektoré jej postupy fungovali „len“ na základe placebo efektu. Ten je v podstate dokonalým liečebným postupom. Funguje a nemá vedľajšie účinky. Nehovoriac o tom, že tá „skutočná“ medicína sama používa množstvo liekov a  výkonov, ktoré nemajú dokázaný pozitívny účinok v randomizovaných, kontrolovaných štúdiách.

Ako a prečo pôsobí viera v liečbe? To nik zatiaľ presne nevie. Fascinujúca je hypotéza, že placebo funguje prepnutím spínača imunitného systému, ktorý máme v hlave.

Samotná imunitná reakcia je nákladná na zdroje a počas nej je preto organizmus zraniteľný. Na jej spustenie sa zrejme vyvinul mechanizmus, ktorý potrebuje signály na ubezpečenie, že sa organizmus nachádza v bezpečí a má dostatok zdrojov. Že si môže dovoliť ochorieť.

Sibírsky škrečok, ktorému v laboratóriu svetlami simulujú krátke dni a dlhé noci zimy existujúcu stredne vážnu infekciu nerieši. Plnú imunitnú reakciu spustí (ochorie) až po zmene osvetlenia, ktoré navodzuje dojem prichádzajúceho leta bohatého na zdroje potravy.

Poznám to sám. Niekedy po stresujúcich deadlinoch a období intenzívneho pracovného vyťaženia ochoriem hneď po odchode na dovolenku. Až keď sme subjektívne v bezpečí a akútny stres pominie, telo si môže dovoliť začať opravovať samé seba napríklad horúčkou. „Nemám čas ochorieť.“ platí doslova. Ak si ten čas človek v chronickom strese nenájde roky, tak malé problémy môžu prerásť do závažných ochorení, ktoré sú nezvratné.

Placebo môže byť teda signálom na spustenie samoliečebného procesu. Starostlivosť blízkych osôb alebo drahý liek či dramatický zákrok lekára signalizuje, že o človeka bude postarané. Telo sa nemusí venovať prežitiu, obrane a zháňaniu zdrojov. Môžeme sa „opustiť“  a naplno investovať do boja s ochorením. Zdá sa, že potrebu z detstva, aby nám niekto „pofúkal bobo“ s vekom nestrácame. V dospelosti túto funkciu akurát namiesto mamy plnia lekári, ich pilulky či skalpely.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 800 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Vegan Diet Slows Down My Brain – Revisited & Confirmed

I do (paleo) vegan fast every year. I eat ad libitum, but no animal foods. Gluten and refined plant oils are also excluded, as they are during the rest of the year.

The fast is a welcome stressor and forces some variability into my eating habits. It is also an opportunity to assess effects of various types of foods on my brain.

This year’s 42 days fast confirmed findings from the last year.

Going vegan hurts my choice reaction times. The mean reaction time deteriorated by more than 4 milliseconds. Almost one standard deviation move (5.9 msec.).

My condition worsened with time. Note the sharp drop in the reaction times immediately after the animal foods reintroduction. The negative measured effect as well as subjective weakness and clouded mind went away immediately after the first steak.

The graph shows the average time of every finished set of my choice reaction times test. Red dots are the test sets during intervention, blue during control months. The black trend line is a 7 day (14 sets) moving average.

Naboso

Šli spolu ráno výťahom v biznis centre. Sami dvaja. Ospalý štyridsiatnik v obleku ho šacoval. Odvrchu dole. Keď mu zrak padol na chodidlá s výkrikom „Uaaáááááááááááááá… do p….i!“ vydesene odskočil. „Sorry, zdalo sa mi, že máš ohorené nohy.“ vysvetlil, keď sa spamätal. Kravaťáka rozhodili čierne barefoot FiveFingers topánky, od spoločnosti Vibram. Ktovie, možno efekt prekvapenia zosilnili zvyškové drogy v jeho systéme.

Túto historku mi v roku 2012 rozprával známy, ktorého tiež z „civilizovanej spoločnosti“ zlákal svet naboso. On sa (na rozdiel odo mňa) vo FiveFingersoch odvážil aj do mesta.

Na sociálnej sieti som sa tento týždeň dočítal, že dospelí chlapi by nemali chodiť vo flip-flopoch (žabkách) do centra. Vraj sa to nepatrí. Tak som si na  jeho príbeh spomenul.

Súčasné, lokálne normy stále považujú odhalenie nôh na verejnosti za niečo nepatrične živočíšne. Mimo plavárne či iné, pre nahotinky vyhradené priestory, sa to nehodí. Týka sa to prekvapivo hlavne mužov.

Dámy môžu svoje nohy v lete vystavovať na široký obdiv kade tade, bez spoločenskej penalizácie. Aj keď ani im spoločnosť nedovolí rozbaliť to úplne: „Niektorí vyhadzovači ma nepustia do barov alebo reštaurácií.hovorí Britka Bea Marshall. Zranenia pri behaní ju donútili skúsiť to naboso. Prepadla tomu a nechce sa vrátiť. „Tak som si vyrobila také pásiky, ktoré si lepím na vrch nohy. Potom to vyzerá, ako by som mala sandále a zrazu nikto nič nepovie.“ „V Národnej galérií ma požiadali, aby som sa obula alebo odišla. Keď som sa spýtala prečo, povedali, že to je neúctivé. Netuším prečo. Keď som navštívila memoriál 9-11 v New Yorku, nechceli ma pustiť dnu. Chcela som tam ísť, tak som si musela kúpiť flip-flopy. Bolo to čudné.

Pritom donedávna sme chodili bosí všetci. Možno práve preto tie podivné tenzie dnes. Prvé topánky slúžili nielen na chodenie,  ale aj ako statusový, spoločenský signál. Prezrádzali pôvod, majetok, spoločenské postavenie a koaličný potenciál nositeľa. Aj preto sa stali normou. Bosá noha jej porušením. Opačným, varovným signálom. Pozor sedliak!

Doslova. Ilustruje to krajina, kde spoločenskú signalizáciu chodidlami dotiahli do extrému. V Číne v 19. storočí mala zväzovaním chodidiel znetvorené nohy polovica všetkých žien. V najvyšších sociálnych vrstvách takmer 100 %. „Kuk na moje znetvoreného nôžky. Môžem si to dovoliť. Som panička, nemusím drieť na poli.“ Mať prirodzené, funkčné nohy sa tam pre dospelú ženu nepatrilo.

Svet sa ale mení. Opálená pokožka, kedysi prezrádzajúca robotu na poli a nízky spoločenský status, sa už dlho nezakrýva púdrom. Naopak. Dnes signalizuje skôr drahú dovolenku alebo závideniahodný životný štýl s časom na opaľovanie. Rastúce bohatstvo robí zázraky. Oslobodzuje z farmárskej hierarchie, ľudia sa vracajú k slobodnejšej podstate. Cestujú, porovnávajú, menej akceptujú formálne autority.

Z nevoľníctva sa oslobodzujú aj nohy. Niekde pomalšie, inde rýchlejšie. Závisí od histórie a lokálnych podmienok. Kým v Grónsku sa to asi nikdy nepodarí na Novom Zélande sú blízko. Nie je tam problém stretnúť bosých ľudí v centre mesta, nákupnom stredisku ani banke. Deti chodia bosé do školy. Nik nezíza ani sa nesmeje. Napriek spoločnej kráľovnej sa tam úcta už neprejavuje topánkami.

Na naboso, „ohorené nohy“ alebo aspoň flip-flopy sa teším celú zimu, keď nohy väčšinu dňa väzním v topánkach. FiveFingers používam na behanie a pohyb mimo mesta. Do mesta a na stretnutia, kde možno očakávať prísnejšie civilizačné normy volím topánky,  ktoré sa aspoň čo naviac blížia pohybu naboso. Majú tenkú podrážku, žiadny podpätok a umožňujú roztiahnutie prstov.

Vedu tu nateraz vynechám. Aj tak nie je ustálená. Na jednej strane promotéri nepripúšťajúci nevýhody. Na druhej horliví odporci, vzývajúci boha technologického pokroku. V tomto prípade ale potrebujem dôkazy za, nie proti topánkam. Moju nohy vyvíjala evolúcia milióny rokov. Vďaka tomu, že výborne fungujú, moji predkovia ušli levom, uštvali vysokú zver a predbehli konkurenciu na trhu partnerov. Že to zlepší inžinier na oddelení vývoja obuvníckej firmy bez toho, že by niečo iné pokazil je síce možné, no málo pravdepodobné.

Po vs. pred

Ja som si pomohol základným vedeckým nástrojom:  experimentom. Stačí sa vyzuť a rozhodnúť sa sám.

Predstavte si, že celý život musíte nosiť hrubé, zimné rukavice. Úzke palčiaky, ktoré tlačia prsty dokopy a v ktorých sa potíte. Jedno ráno skúsite vyjsť do sveta bez nich. Prsty najprv neviete poriadne používať. Koža, svaly a šľachy nie sú zvyknuté na odery či namáhanie.

Na druhej strane konečne idú roztiahnuť prsty, upraviť držanie tela a možno spoznávať chodidlami svet. Rôzne druhy povrchov, tvarov a teplôt. Je v nich množstvo nervových zakončení a topánkami sa pripravujeme o ich neustálu stimuláciu. Chodenie naboso je nekonečná masáž chodidiel zadarmo.

Kým beh v teniskách je pre mňa bez podcastu alebo brutálneho stúpania nuda, beh „naboso“ je úplne iná disciplína. Okrem iného našľapovania a držania tela sa musím sústrediť na cestu, kľučkovať, preskakovať, tancovať.

Pozor, nesľubujem vašim nohám raj na zemi. Nekonečnú mladosť, svetové rekordy a absenciu zranení. Naopak. Na začiatku, najmä ak človek nie je extrémne trpezlivý, to bude bolieť. Členok som si v živote vytkol dva krát. Oba razy to bolo vo vysokých, spevnených topánkach proti jeho vytknutiu. Za 7 rokov, odkedy som kúpil moje prvé Fivefingers behám a robím túry takmer výlučne „naboso“ zatiaľ nie. Je fascinujúce ako sa noha vie roztiahnuť, jednotlivé prsty na nohách aktívne pracovať a znížiť pravdepodobnosť vyvrtnutia, keď jej to dovolíme. Na druhej strane nakopnutých palcov už pár bolo a aj vykĺbený malíček si viem napraviť. A píšem tu o normálnom používaní nôh, nie o 10 kilometrovom behu po rovnom asfalte. To naši predkovia tiež nerobili.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 700 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Maslo na hlave

Tuko-fóbia mi bola vždy podozrivá, maslo som miloval. Rastlinné náhrady masla ignoroval. Napriek tomu, že „sa ľahko roztierajú“. To je argument relevantný pre vosk na topánky a nie potraviny.

Nedávno sa hlavný prúd otočil späť k mojim zákopom. Veda sa pomaly vracia z extrému, odborníci a verejná mienka za ňou cupitajú. Saturované tuky už nie sú diablom, množia sa dôkazy, že ich nahrádzanie cukrami alebo niektorými nenasýtenými tukmi narobilo viac škody než osohu.

Netreba to ale prepáliť do druhého extrému. Tuko-fóbiu by nemala nahradiť tuko-fília. Masla jem dnes menej ako kedysi. Bezbrehú lásku nahradil odmeranejší prístup.

Spozornel som, keď prekvapili štúdie o rozličnom efekte mliečneho tuku na LDL cholesterol podľa toho či pochádza z masla alebo smotany. Pravidelné krvné testy mi potvrdili, že moje cholesteroly reagujú na stravu. Zároveň sa zdá, že rastúca početnosť LDL častíc a ich náklad skutočne zvyšujú kardiovaskulárne riziko.

Nedávno o zmene postoja k maslu napísal aj Stephan Guyenet. Uvádza ďalšie štúdie poukazujúce na to, že maslo na rozdiel od menej spracovaných mliečnych výrobkov ako smotana, jogurt alebo syry zvyšuje LDL cholesterol. Maslo je vo zvyšovaní LDL cholesterolu dokonca účinnejšie než mnohé nemliečne tuky. Predtým než si napustíte vaňu s maslom článok odporúčam prečítať.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 600 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Úradnícky hrb je zvratný

Včera som sedel viac ako 10 hodín. Telo nebolo vyvinuté na toľko sedenia. A už vôbec nie na stoličke a za počítačom. Svaly chradnú, chrbtica sa deformuje. Výsledkom je úradnícky hrb, korytnačí krk a mihalnice hladkajúce monitor.

Mám pre nás dobré správy. Cvičenie skutočne funguje a nežiadúce zmeny vie korigovať. Pred pol rokom som na tomto mieste spomínal dve štúdie, ktoré merali vplyv jednoduchých cvikov na zvrátenie deformačných procesov.

Ako bývalý plavec som si vybral tú, ktorá pracovala práve s týmito športovcami. Tri krát do týždňa spolu šesť týždňov cvičili nasledujúce cviky s gumeným pásom Theraband. Cvičeniu vždy predchádzal strečing prsných a hrudných svalov, ktorých sťahovanie k zhrbenej postave prispieva.

Zdroj:suppversity.blogspot.sk

Pred a po tejto intervencii výskumníci merali vzdialenosť vonkajšieho konca kľúčnej kosti (nadplecko) od steny pri vystretom a uvoľnenom postoji. Cvičenie túto vzdialenosť pri uvoľnenom postoji znížilo v priemere o 9 milimetrov.

Zdroj:suppversity.blogspot.sk

Na Ebayi som si kúpil lacný Theraband a rovnaké posilňovacie cviky s upraveným strečingom som začal robiť aj ja. Som prirodzene lenivý typ a odmietam do života zavádzať zmeny, ktoré nemožno robiť navždy. Namiesto troch opakovaní série zo štúdie som pri každom cviku robil sériu jednu a do zlyhania. Znamená to, že som ťahal kým to šlo. Keď to nešlo už som len držal, keď sa už nedalo, tak som pustil. Takto mi celé cvičenie aj so strečingom nezaberie viac ako 5 minút. To je cena, ktorú som za menší hrb ochotný platiť.

Nestihol som sa zmerať v plánovanom čase a zo 6 týždňového experimentu bol zrazu 210 dňový (spolu 71 cvičení). Funguje to. Pri uvoľnenom postoji sa mi znížila vzdialenosť pleca od steny priemerne o 8 mm.

Cvičiť, cvičiť a cvičiť.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 500 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Ikigai

Ani kopa hotovosti nám šťastie a pocit zmyslu neprinesie. Že plná peňaženka nie je podmienkou a dokonca pre dobrý život ani nestačí, znie ako klišé. Ale v klišé je často skrytá pravda. A vidím to aj okolo seba.

Kde my máme pár pojmov a hmlu tam majú Japonci systém. Túto oblasť majú upratanú ako svoje záhradky v  koncepte „zmyslu života“ Ikigai.

Počas života som putoval po rôznych miestach diagramu. Skúste sa na ňom nájsť aj vy.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 500 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Sardines Weeks – Small Brain Test Improvement with Omega – 3s

One of the reasons why I started brain testing back in 2012 was to scrutinize Seth Roberts finding, that omega-3s fats improved his balance and brain speed. The main source for his omega-3s was flaxseed oil so early in 2014 I tried eating flaxseeds. There was a slight improvement of my times, but it was not clear whether it was caused by omega -3s or something else, as it lasted even after I stopped eating the not very tasteful seeds. Then I read Richard Sprague’s report from his fish oil experiment. He also used Seth’s brain reaction time test and found (statistically) significant improvement on the days he took the fish oil pills. So I decided to give it another try.

sardinky

 

I didn’t want to eat fish oil pills because they are sensitive to mishandling (light, temperature, time) and oxidize quickly. So chose sardines as my omega-3s source. They are healthy, relatively safe (heavy metals content), easy to buy and cheap. I have problems eating enough fish anyhow and with omega-3 fats I would be getting high-quality fish protein as well.  And sardines are getting popular as keto pioneer’s Dominic D’Agostino’s favorite breakfast eaten in the mornings also by Tim Ferriss himself.

As I am a big guy, I didn’t want to undershoot the dose. So every day during the intervention time I ate two cans of Atlantic sardines in brine what equals to 180 grams of drained fish solids. Depending on the source you trust it should be equal to a daily dose of omega-3s anywhere from 1.8g through 3.0 g up to 4.0g. For me, occasional fish eater, it was a lot of fish to swallow. First I wanted to do a month, but then, tired of so much fish, I decided to do two two-weeks interventions. So the experiment had ABABA design. Almost every day, in the afternoon I took the test measuring reaction times (set of 32 correct answers=trials) two times one after another.

sardinesbt

I was skeptical and subjectively didn’t notice any change. But the data suggest a small improvement. The graph shows the average time of every finished set. Red dots are test sets during the intervention (B) , blue during control weeks (A). The day immediately after last day of sardines eating is included in the intervention period, as the omega-3 effect is supposed to last for 24h after the last consumption.

The trend line is a 7 day (14 sets) moving average. The calculated mean of all set times during interventions is 354 milliseconds vs. 356 msec. average of tests during control days. You can see the effect also on the declining/rising trend lines during intervention/control weeks. I set an all-time personal best in the brain test during the second intervention double week (342msec.). Although small, the measured difference seems to be statistically significant (Welch’s unequal variances t-test P = 0.0328). Based on this experiment omega-3s in sardines seem to positively influence my brain function.

5 efektov vegánskeho pôstu

Z evolučného hľadiska som príliš úspešný lovec. Mäso mám každý deň. Chcelo to zmenu. Lovecký nezdar v podobe absencie živočíšnej potravy raz do roka simulujem vegánskym pôstom. Telo potrebuje akútny stres. Občasný hlad, chlad a strach je súčasťou zdravého a šťastného života. Zdá sa, že nedostatok proteínov pomáha poupratovať v tele a autofágia zožerie to, čo tam nepatrí. Takáto nanútená zmena stravovacieho stereotypu okrem toho obohatí stravu aj po zvyšok roku. Človek zistí aké všelijaké korienky, rastliny a semená sa dajú jesť. Tohtoročný pôst som 46 dní nejedol potraviny živočíšneho pôvodu. Bol som  paleo-vegán. V bežnom živote sa vyhýbam lepku, priemyselne spracovaným potravinám, chemicky extrahovaným rastlinným olejom a tukom. Nesladím. Tieto pravidlá som nezmenil ani počas pôstu. Jedol som zeleninu, ovocie a orechy.

1.      Hmotnosť

Chudnutie, i keď sa nachádzam nad mojim odhadovaným optimom, nebolo cieľom. Snažil som sa jesť veľa, aby som nebol v kalorickom deficite a neschudol príliš zo svalovej hmoty. Mimochodom zjesť moju kalorickú potrebu v rastlinnej strave znamená skutočne veľa tanierov a prežúvania (keď sme už pri tom, aj vylučovania). Tento experiment preto zaťažil zásobovanie domácnosti. 1000 kcal v hovädzom steaku váži 600 gramov. V zemiakoch 1,7 a v mrkve 2,5 kila. Vegáni potrebujú veľké tašky a silné ruky. Alebo jesť veľa prázdnych kalórií v podobe ryže a cukru. Napriek snahe jesť koľko treba, som stratil 3 % hmotnosti.

2.      LDL cholesterol

V krvných testoch pred vegánskou intervenciou som mal vysoký LDL cholesterol. Dáta mám len z nepriamej metódy (Friedewaldova rovnica – odhad dopočítavaním LDL, z celkového cholesterolu odčítaním HDL a VLDL). Tá má obmedzenú vypovedaciu hodnotu ohľadom rizík srdcovocievnych chorôb. Priame meranie početnosti (veľkosti) LDL častíc, ktoré je lepším ukazovateľ rizika jeho oxidácie a s ňou súvisiacich poškodení som zatiaľ nenašiel (ak viete, napíšte mi). Odhadovaný LDL po  46 dňoch bez živočíšnych tukov klesol do „normálu“.  Zdá sa, že konzumované tuky skutočne ovplyvňujú cholesterol. Alternatívnym vysvetlením poklesu LDL je zníženie chronického dlhodobého mentálneho stresu, ku ktorému došlo v sledovanom období. Viac svetla do toho vnesie ďalšie pravidelné vyšetrenie krvi.

3.      Trávenie

Bol som stále zdutý. Klalo ma v boku, pálilo v žalúdku. Nástojčivý pocit hladu možno zahnať natlačením sa, no napriek plnému žalúdku mi často zostával pocit, že by som niečo (poriadne) zjedol. Neustále som  si bol vedomý mojich tráviacich procesov, niekedy to bolo spojené s miernou nevoľnosťou. Prepnutie do trávenia inej stravy a vychovanie nového mikrobiómu v čreve nejde zo dňa na deň, no diskomfort neprešiel ani po niekoľkých týždňoch a vydržal až do konca pôstu.  Musel som si dávať pozor, kedy a koľko jem, inak bežné vynechanie jedla znamenalo pokles krvného cukru  a„hlaďák“ pri náročnejšej fyzickej aktivite neskôr. Rozkývaný krvný cukor bol výrazne horší rok dozadu keď hlaďáky prišli aj bez fyzickej aktivity, pár hodín po jedle. To som však ešte jedol relatívne veľa ryže, keďže som sa na vegánstvo dostatočne nepripravil a často nebolo nič iné po ruke. Tento rok som bol  už pripravený lepšie (teda skôr moja žena a svokra :)) a ryži som sa mohol väčšinu času strániť. Z 20 namrazených, nachystaných sáčkov  varenej ryže som zjedol nakoniec len jeden. Vyššia početnosť vyrážok síce prišla opäť, ale menej intenzívne ako minulý rok, čo možno súvisí s úspešnejším vyhýbaním sa lepku.

4.      Sila

V štandardných cvikoch do svalového zlyhania som stratil približne 10 % opakovaní. Často som sa cítil slabý a bez energie. Pokoj a oddanosť osudu neboli voľbou ale nevyhnutnosťou. Zvonku to mohlo vyzerať ako vyrovnanie sa s vesmírom, ale bola to skôr letargia.

5.      Mentálny výkon

Klesol. Subjektívny pocit nedostatku energie a mozgovej hmly potvrdili merania. Ako ukazovateľ mentálnej aktivity používam počítačový test reakčných časov. Dva sety raz za deň v približne rovnakom čase a podmienkach. Pred jeho začiatkom a po vegánskom pôste (modré bodky)  som bol znateľne rýchlejší (na osi Y je priemerný rekčný čas setu v milisekundách, čierna krivka je 7 dňový kĺzavý priemer). Všimnite si takmer okamžité, výrazné zlepšenie po opätovnom zaradení živočíšnych potravín do stravy.

graf

P.S.:Vegán to má v Bratislave ešte stále ťažké, drahé a často nechutné. Medzi pár výnimiek patrí GRÍN GRIN Salad Bar, ktorý mi (samozrejme okrem ženy a svokry :)) pomohol mať radosť aj z čisto rastlinného jedla. Za to im (všetkým) patrí vďaka.