Duch, hmota a placebo

Na rozvrátenie krehkej mentálnej rovnováhy v nepriateľskom prostredí niekedy stačí jedna zlá myšlienka. Ľahký ponor zmení panikáriaca hlava na boj o prežitie. Zo zrelaxovaného nádychového potápania sa zrazu stane adrenalínový šport často s nepríjemným koncom.

Nováčikom hovorím, že freediving je hlavne „o hlave“. Výkony nádychových potápačov najčastejšie nebrzdí telo, ale myseľ. Poznám mnohých, ktorí na nádych v bazéne záplavu úctyhodné diaľky. Keď ale spod nich zmizne bezpečie bazénových kachličiek, pohľad im padne do zlovestnej hlbokej tmy a z tela nedostanú ani zlomok svojich fyzických maxím.

O zásadnom vplyve mysle na telo ma preto nik nemusí presviedčať. Podivuhodné je, ako málo zostalo z „ducha“ v dnešnej vede. Posledné polstoročie je čoraz prísnejšie materialistická. Myšlienka či emócia je redukovaná na jej chemicko-fyzikálny prejav. Ako by názov hormónu či neurotransmitera stačil. Liečime najmä telo, na hlavu sa často zabúda.

Napriek tomu sa duch z medicíny úplne nevytratil. Akurát má rôzne krycie mená. Jedným z nich je placebo.

Placebo efekt, pôsobí tým viac, čím je liečba drahšia a dramatickejšia. Sladká pilulka bez účinnej látky funguje lepšie, keď je v draho vyzerajúcej krabičke a stojí veľa peňazí. Zdravotníctvo „zadarmo“ nás tak zrejme pripravuje o časť efektivity liečby. Ešte lepšie než tabletky fungujú invazívne zákroky – ako placebo injekcia či placebo operácia. Na znižovanie bolesti dokonca funguje aj placebo-krém, ktorý človek nikdy nepoužil, len ho má pri sebe vo vačku.

Sila ducha v podobe presvedčenia nemá dôležitý vplyv len v medicíne. Je súčasťou mnohých kvalitných spotrebiteľských zážitkov. Opiť sa dá aj z placebo alkoholu a drahé víno chutí tak dobre aj vďaka tomu, že je drahé.  Stradivárky znejú úžasne. Zvuk drahých huslí za milióny dolárov preferujú tak špičkoví huslisti, ako aj ich poslucháči. Za predpokladu, že vedia, že sú to stradivárky. Inak sa nechajú zlákať zvukom nových nástrojov.

Ak priznáme silu ducha a viery v liečebných procesoch, potom sa len ťažko dá chápať militantný prístup niektorých expertov k alternatívnej medicíne ako druhej voľbe.  Aj keby niektoré jej postupy fungovali „len“ na základe placebo efektu. Ten je v podstate dokonalým liečebným postupom. Funguje a nemá vedľajšie účinky. Nehovoriac o tom, že tá „skutočná“ medicína sama používa množstvo liekov a  výkonov, ktoré nemajú dokázaný pozitívny účinok v randomizovaných, kontrolovaných štúdiách.

Ako a prečo pôsobí viera v liečbe? To nik zatiaľ presne nevie. Fascinujúca je hypotéza, že placebo funguje prepnutím spínača imunitného systému, ktorý máme v hlave.

Samotná imunitná reakcia je nákladná na zdroje a počas nej je preto organizmus zraniteľný. Na jej spustenie sa zrejme vyvinul mechanizmus, ktorý potrebuje signály na ubezpečenie, že sa organizmus nachádza v bezpečí a má dostatok zdrojov. Že si môže dovoliť ochorieť.

Sibírsky škrečok, ktorému v laboratóriu svetlami simulujú krátke dni a dlhé noci zimy existujúcu stredne vážnu infekciu nerieši. Plnú imunitnú reakciu spustí (ochorie) až po zmene osvetlenia, ktoré navodzuje dojem prichádzajúceho leta bohatého na zdroje potravy.

Poznám to sám. Niekedy po stresujúcich deadlinoch a období intenzívneho pracovného vyťaženia ochoriem hneď po odchode na dovolenku. Až keď sme subjektívne v bezpečí a akútny stres pominie, telo si môže dovoliť začať opravovať samé seba napríklad horúčkou. „Nemám čas ochorieť.“ platí doslova. Ak si ten čas človek v chronickom strese nenájde roky, tak malé problémy môžu prerásť do závažných ochorení, ktoré sú nezvratné.

Placebo môže byť teda signálom na spustenie samoliečebného procesu. Starostlivosť blízkych osôb alebo drahý liek či dramatický zákrok lekára signalizuje, že o človeka bude postarané. Telo sa nemusí venovať prežitiu, obrane a zháňaniu zdrojov. Môžeme sa „opustiť“  a naplno investovať do boja s ochorením. Zdá sa, že potrebu z detstva, aby nám niekto „pofúkal bobo“ s vekom nestrácame. V dospelosti túto funkciu akurát namiesto mamy plnia lekári, ich pilulky či skalpely.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 800 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Naboso

Šli spolu ráno výťahom v biznis centre. Sami dvaja. Ospalý štyridsiatnik v obleku ho šacoval. Odvrchu dole. Keď mu zrak padol na chodidlá s výkrikom „Uaaáááááááááááááá… do p….i!“ vydesene odskočil. „Sorry, zdalo sa mi, že máš ohorené nohy.“ vysvetlil, keď sa spamätal. Kravaťáka rozhodili čierne barefoot FiveFingers topánky, od spoločnosti Vibram. Ktovie, možno efekt prekvapenia zosilnili zvyškové drogy v jeho systéme.

Túto historku mi v roku 2012 rozprával známy, ktorého tiež z „civilizovanej spoločnosti“ zlákal svet naboso. On sa (na rozdiel odo mňa) vo FiveFingersoch odvážil aj do mesta.

Na sociálnej sieti som sa tento týždeň dočítal, že dospelí chlapi by nemali chodiť vo flip-flopoch (žabkách) do centra. Vraj sa to nepatrí. Tak som si na  jeho príbeh spomenul.

Súčasné, lokálne normy stále považujú odhalenie nôh na verejnosti za niečo nepatrične živočíšne. Mimo plavárne či iné, pre nahotinky vyhradené priestory, sa to nehodí. Týka sa to prekvapivo hlavne mužov.

Dámy môžu svoje nohy v lete vystavovať na široký obdiv kade tade, bez spoločenskej penalizácie. Aj keď ani im spoločnosť nedovolí rozbaliť to úplne: „Niektorí vyhadzovači ma nepustia do barov alebo reštaurácií.hovorí Britka Bea Marshall. Zranenia pri behaní ju donútili skúsiť to naboso. Prepadla tomu a nechce sa vrátiť. „Tak som si vyrobila také pásiky, ktoré si lepím na vrch nohy. Potom to vyzerá, ako by som mala sandále a zrazu nikto nič nepovie.“ „V Národnej galérií ma požiadali, aby som sa obula alebo odišla. Keď som sa spýtala prečo, povedali, že to je neúctivé. Netuším prečo. Keď som navštívila memoriál 9-11 v New Yorku, nechceli ma pustiť dnu. Chcela som tam ísť, tak som si musela kúpiť flip-flopy. Bolo to čudné.

Pritom donedávna sme chodili bosí všetci. Možno práve preto tie podivné tenzie dnes. Prvé topánky slúžili nielen na chodenie,  ale aj ako statusový, spoločenský signál. Prezrádzali pôvod, majetok, spoločenské postavenie a koaličný potenciál nositeľa. Aj preto sa stali normou. Bosá noha jej porušením. Opačným, varovným signálom. Pozor sedliak!

Doslova. Ilustruje to krajina, kde spoločenskú signalizáciu chodidlami dotiahli do extrému. V Číne v 19. storočí mala zväzovaním chodidiel znetvorené nohy polovica všetkých žien. V najvyšších sociálnych vrstvách takmer 100 %. „Kuk na moje znetvoreného nôžky. Môžem si to dovoliť. Som panička, nemusím drieť na poli.“ Mať prirodzené, funkčné nohy sa tam pre dospelú ženu nepatrilo.

Svet sa ale mení. Opálená pokožka, kedysi prezrádzajúca robotu na poli a nízky spoločenský status, sa už dlho nezakrýva púdrom. Naopak. Dnes signalizuje skôr drahú dovolenku alebo závideniahodný životný štýl s časom na opaľovanie. Rastúce bohatstvo robí zázraky. Oslobodzuje z farmárskej hierarchie, ľudia sa vracajú k slobodnejšej podstate. Cestujú, porovnávajú, menej akceptujú formálne autority.

Z nevoľníctva sa oslobodzujú aj nohy. Niekde pomalšie, inde rýchlejšie. Závisí od histórie a lokálnych podmienok. Kým v Grónsku sa to asi nikdy nepodarí na Novom Zélande sú blízko. Nie je tam problém stretnúť bosých ľudí v centre mesta, nákupnom stredisku ani banke. Deti chodia bosé do školy. Nik nezíza ani sa nesmeje. Napriek spoločnej kráľovnej sa tam úcta už neprejavuje topánkami.

Na naboso, „ohorené nohy“ alebo aspoň flip-flopy sa teším celú zimu, keď nohy väčšinu dňa väzním v topánkach. FiveFingers používam na behanie a pohyb mimo mesta. Do mesta a na stretnutia, kde možno očakávať prísnejšie civilizačné normy volím topánky,  ktoré sa aspoň čo naviac blížia pohybu naboso. Majú tenkú podrážku, žiadny podpätok a umožňujú roztiahnutie prstov.

Vedu tu nateraz vynechám. Aj tak nie je ustálená. Na jednej strane promotéri nepripúšťajúci nevýhody. Na druhej horliví odporci, vzývajúci boha technologického pokroku. V tomto prípade ale potrebujem dôkazy za, nie proti topánkam. Moju nohy vyvíjala evolúcia milióny rokov. Vďaka tomu, že výborne fungujú, moji predkovia ušli levom, uštvali vysokú zver a predbehli konkurenciu na trhu partnerov. Že to zlepší inžinier na oddelení vývoja obuvníckej firmy bez toho, že by niečo iné pokazil je síce možné, no málo pravdepodobné.

Po vs. pred

Ja som si pomohol základným vedeckým nástrojom:  experimentom. Stačí sa vyzuť a rozhodnúť sa sám.

Predstavte si, že celý život musíte nosiť hrubé, zimné rukavice. Úzke palčiaky, ktoré tlačia prsty dokopy a v ktorých sa potíte. Jedno ráno skúsite vyjsť do sveta bez nich. Prsty najprv neviete poriadne používať. Koža, svaly a šľachy nie sú zvyknuté na odery či namáhanie.

Na druhej strane konečne idú roztiahnuť prsty, upraviť držanie tela a možno spoznávať chodidlami svet. Rôzne druhy povrchov, tvarov a teplôt. Je v nich množstvo nervových zakončení a topánkami sa pripravujeme o ich neustálu stimuláciu. Chodenie naboso je nekonečná masáž chodidiel zadarmo.

Kým beh v teniskách je pre mňa bez podcastu alebo brutálneho stúpania nuda, beh „naboso“ je úplne iná disciplína. Okrem iného našľapovania a držania tela sa musím sústrediť na cestu, kľučkovať, preskakovať, tancovať.

Pozor, nesľubujem vašim nohám raj na zemi. Nekonečnú mladosť, svetové rekordy a absenciu zranení. Naopak. Na začiatku, najmä ak človek nie je extrémne trpezlivý, to bude bolieť. Členok som si v živote vytkol dva krát. Oba razy to bolo vo vysokých, spevnených topánkach proti jeho vytknutiu. Za 7 rokov, odkedy som kúpil moje prvé Fivefingers behám a robím túry takmer výlučne „naboso“ zatiaľ nie. Je fascinujúce ako sa noha vie roztiahnuť, jednotlivé prsty na nohách aktívne pracovať a znížiť pravdepodobnosť vyvrtnutia, keď jej to dovolíme. Na druhej strane nakopnutých palcov už pár bolo a aj vykĺbený malíček si viem napraviť. A píšem tu o normálnom používaní nôh, nie o 10 kilometrovom behu po rovnom asfalte. To naši predkovia tiež nerobili.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 700 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Topenie vyzerá dramaticky len vo filmoch

„Neutop sa.“ povedal kolega, keď som odchádzal z práce. Dobrý freediver je starý freediver. Na kurzoch sa snažím zdôrazňovať najmä bezpečnosť. Učím tam aj veci, ktoré by mal vedieť každý. Nielen tí, čo sa potápajú dobrovoľne.

Foto: Michal Lindner

Začína sezóna oddychu pri vode, preto pár jednoduchých rád. Nikto z topiacich sa laikov, ktorých som mal tú česť zachraňovať, nevydal zo seba ani hlások. Žiadosť o pomoc signalizoval len jeden. Natiahol ruku v snahe naznačiť mávanie predtým, než sa stratil pod vlnou. Ich problém som vždy musel vydedukovať sám z kontextu situácie. Neschopnosť dostať sa z prúdu, márny boj s vlnami alebo skĺznutie pod hladinu po neúplnom vynorení. Najčastejšie ich prezradili vydesené oči.

Topiaci sa topí. Bojom o život je naplno zamestnaný. Žiadať o pomoc zvyčajne nemá čas ani silu. Preto sa pozerajte okolo seba. Vnímajte čo robia ľudia vo vode. Najmä deti. Keď sa vám čokoľvek nezdá, rovno zasiahnite. Bez oficiálnej žiadosti. Prinajhoršom z toho bude trápna situácia alebo nová známosť. Prinajlepšom zachránite život. Nespoliehajte sa na ostatných. „Ak by sa henten skutočne topil, niekto by predsa niečo spravil! “ Kamarát vytiahol polo-utopené dieťa z bazéna, kde bolo toľko ľudí, že sa tam takmer nedalo stáť.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k takmer 2 700 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Maslo na hlave

Tuko-fóbia mi bola vždy podozrivá, maslo som miloval. Rastlinné náhrady masla ignoroval. Napriek tomu, že „sa ľahko roztierajú“. To je argument relevantný pre vosk na topánky a nie potraviny.

Nedávno sa hlavný prúd otočil späť k mojim zákopom. Veda sa pomaly vracia z extrému, odborníci a verejná mienka za ňou cupitajú. Saturované tuky už nie sú diablom, množia sa dôkazy, že ich nahrádzanie cukrami alebo niektorými nenasýtenými tukmi narobilo viac škody než osohu.

Netreba to ale prepáliť do druhého extrému. Tuko-fóbiu by nemala nahradiť tuko-fília. Masla jem dnes menej ako kedysi. Bezbrehú lásku nahradil odmeranejší prístup.

Spozornel som, keď prekvapili štúdie o rozličnom efekte mliečneho tuku na LDL cholesterol podľa toho či pochádza z masla alebo smotany. Pravidelné krvné testy mi potvrdili, že moje cholesteroly reagujú na stravu. Zároveň sa zdá, že rastúca početnosť LDL častíc a ich náklad skutočne zvyšujú kardiovaskulárne riziko.

Nedávno o zmene postoja k maslu napísal aj Stephan Guyenet. Uvádza ďalšie štúdie poukazujúce na to, že maslo na rozdiel od menej spracovaných mliečnych výrobkov ako smotana, jogurt alebo syry zvyšuje LDL cholesterol. Maslo je vo zvyšovaní LDL cholesterolu dokonca účinnejšie než mnohé nemliečne tuky. Predtým než si napustíte vaňu s maslom článok odporúčam prečítať.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 600 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Nominál vs. reál – výnos z predaja bratislavského bytu po 13 rokoch

Tento graf som mal v týždenníku.

V reálnych cenách bol akciový index NASDAQ aj po 17 rokoch v mínuse. S&P 500 za rovnaké obdobie  narástol len o 10 % percent. Ozvalo sa mi viacero čitateľov, že to nie je pravda. Graf je vraj zlý.

Aj som sa zľakol, keďže som to sám nekontroloval. Pocitovo mi to sedelo. Chybu som ale nenašiel ani po tom, ako som to sám prepočítal. Ale vraj som sa aj ja pomýlil. Potom mi to došlo. Mnoho ľudí nevie počítať reálne ceny, mýlia sa v tom aj investiční poradcovia,  dokonca aj niektoré online investičné kalkulačky to majú zle.

Ľudia potom žijú v ilúzii vytvorenej zlými peniazmi. Robia investičné, spotrebné a podnikateľské chyby. Väčšina Slovákov z nejakých príčin nemá rada akcie a nikdy ich nevlastnila. Rozdiel medzi reálom a nominálom preto ilustrujem radšej na nehnuteľnostiach. Tie milujeme.

Napríklad trojizbový byt v Bratislave so skromnou výmerou 70 metrov štvorcových. Pri priemernej cene 1 285 eur za meter sme ho v roku 2004 kúpili približne za 90 tisíc eur ( v skutočnosti korún, ale po prepočítaní na našu novú menu to vyjde takto). Teraz, 13 rokov neskôr, ho za priemerné ceny predáme. Keďže meter v Bratislave vzrástol na 1 873 eur utŕžime viac než 131 tisíc.

Koľko percent sme reálne zarobili?

Do výpočtu potrebujeme zistiť cenovú infláciu. Tá sa meria zmenou cien spotrebného koša – súhrnu vecí a služieb, ktoré nakupujeme. Cena spotrebného koša vyjadrená harmonizovaným indexom (HICP, rok 2005 = hodnota 100) za rovnaké obdobie narástla z 97 na 123 čiže o 26 %.  Cena bytu v eurách vzrástla o 41 tisíc, čo je takmer 46 %. 46 -26 = 20, reálne zhodnotenie je teda 20 %.

Nie je. Miešame totiž jablká s hruškami. Ceny bytu v roku 2004 a v roku 2017 sú v rozličných jednotkách. Eurá (resp. koruny) z roku 2004 sú inými peniazmi ako dnešné eurá. Majú za sebou vyše dekády riedenia infláciou. Z rozdielu súm v dvoch rozličných menách potom nemôžeme počítať percentá.

Aby sme dali veci do poriadku, je nutné cenu v oboch rokoch previesť na rovnaké jednotky. Napríklad na eurá roku 2004. Za pomoci inflácie vyjadrenej zmenou HICP vypočítame, že za jedno euro z roku 2004 by sme si kúpili 1,26 eura roku 2017. Ak cenu bytu pri predaji v roku 2017 upravíme na eurá roku 2004 získame 104 tisíc. Oproti kúpnej cene teda je to namiesto reálnych 20 % nárast 15,6 %.

Tak pozor na nominálne ilúzie.

 

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 600 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




 

Úradnícky hrb je zvratný

Včera som sedel viac ako 10 hodín. Telo nebolo vyvinuté na toľko sedenia. A už vôbec nie na stoličke a za počítačom. Svaly chradnú, chrbtica sa deformuje. Výsledkom je úradnícky hrb, korytnačí krk a mihalnice hladkajúce monitor.

Mám pre nás dobré správy. Cvičenie skutočne funguje a nežiadúce zmeny vie korigovať. Pred pol rokom som na tomto mieste spomínal dve štúdie, ktoré merali vplyv jednoduchých cvikov na zvrátenie deformačných procesov.

Ako bývalý plavec som si vybral tú, ktorá pracovala práve s týmito športovcami. Tri krát do týždňa spolu šesť týždňov cvičili nasledujúce cviky s gumeným pásom Theraband. Cvičeniu vždy predchádzal strečing prsných a hrudných svalov, ktorých sťahovanie k zhrbenej postave prispieva.

Zdroj:suppversity.blogspot.sk

Pred a po tejto intervencii výskumníci merali vzdialenosť vonkajšieho konca kľúčnej kosti (nadplecko) od steny pri vystretom a uvoľnenom postoji. Cvičenie túto vzdialenosť pri uvoľnenom postoji znížilo v priemere o 9 milimetrov.

Zdroj:suppversity.blogspot.sk

Na Ebayi som si kúpil lacný Theraband a rovnaké posilňovacie cviky s upraveným strečingom som začal robiť aj ja. Som prirodzene lenivý typ a odmietam do života zavádzať zmeny, ktoré nemožno robiť navždy. Namiesto troch opakovaní série zo štúdie som pri každom cviku robil sériu jednu a do zlyhania. Znamená to, že som ťahal kým to šlo. Keď to nešlo už som len držal, keď sa už nedalo, tak som pustil. Takto mi celé cvičenie aj so strečingom nezaberie viac ako 5 minút. To je cena, ktorú som za menší hrb ochotný platiť.

Nestihol som sa zmerať v plánovanom čase a zo 6 týždňového experimentu bol zrazu 210 dňový (spolu 71 cvičení). Funguje to. Pri uvoľnenom postoji sa mi znížila vzdialenosť pleca od steny priemerne o 8 mm.

Cvičiť, cvičiť a cvičiť.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 500 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




Ikigai

Ani kopa hotovosti nám šťastie a pocit zmyslu neprinesie. Že plná peňaženka nie je podmienkou a dokonca pre dobrý život ani nestačí, znie ako klišé. Ale v klišé je často skrytá pravda. A vidím to aj okolo seba.

Kde my máme pár pojmov a hmlu tam majú Japonci systém. Túto oblasť majú upratanú ako svoje záhradky v  koncepte „zmyslu života“ Ikigai.

Počas života som putoval po rôznych miestach diagramu. Skúste sa na ňom nájsť aj vy.

Text je úryvok z mailového týždenníka „Zlé peniaze, dobrý život“. Pridajte sa k viac než 2 500 odberateľom, ktorí ho pravidelne koncom týždňa dostávajú do schránky a nechajte nižšie svoju mailovú adresu.




037 Party Like It’s 1997 Zlé peniaze, dobrý život

 O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Ako vlastné deti

Viac než náraz do môjho auta bolí útok na svetonázor. JA sa nerozťahuje len do nášho majetku, ale prerastá aj s myšlienkami a teóriami. Spájame s nimi našu identitu, na ich základe sa začleňujeme do rôznych skupín. Máme k nim vzťah ako k vlastným deťom. Ťažko znášame ich kritiku. Berieme ju osobne.

Pri hľadaní pravdy je nekritická láska prekážkou. Vedie k selektívnej slepote a omylom. Emócie nedovolia vidieť svet tak ako je. Realitu mierne ohýbajú. Dvaja racionálni diskutéri, ktorí poznajú svoje názory a úprimne hľadajú pravdu, by teoreticky mali dospieť k zhode vo všetky faktických oblastiach. Nezhody inteligentných, racionálnych ľudí v reálnom svete by pritom zaplnili aj tri Facebooky. Je to aj preto, že názory sú naše. A kritika vlastných myšlienok, teórií a svetonázorov je neprirodzená. Preto extrémne ťažká.

Ľudia Pravdu radšej majú, než ju hľadajú.

Nové rekordy

Americké akcie sa vyšplhali opäť na historické maximá. Index NASDAQ ich aj prekonal a prvý krát prekročil úroveň 6000. To je o 1000 viac ako pred sedemnástimi rokmi, tesne pred prasknutím bubliny v technologických akciách v roku 2000.

Spoločnosť Leuthold Group LLC zobrala 6 ukazovateľov ocenenia amerických akcií a spravila ich medián. Podľa tohto indikátora americké akcie (v tomto prípade reprezentované indexom S&P500)  zatiaľ dosahujú úroveň valuácie, akú mali v roku 1997. Teda necelé tri roky pred prasknutím akciovej bubliny.

Americké akcie poskočili aj vďaka očakávaniu „najväčšieho zníženia daní v histórii“, ktoré sľubuje prezident Donald Trump. Minulý týždeň predstavil návrh reformy, ktorý na A4 rozdal na tlačovke novinárom. Detaily a plán, ako zníženie daní financovať, zatiaľ nerozdal.

Zdroj: twitter.com/lachlan

Nielen v USA strieka šampanské. Historický rekord dosiahol aj index nemeckých akcií DAX, ktorý je na dosah hodnoty 12500.

 

Česká koruna sa vrátila na úroveň z dôb intervencie. Jedno euro sa obchoduje už za 26,98 CZK. Euro si po prvom kole francúzskych prezidentských volieb vydýchlo a posilnilo na 1,09 amerického dolára. Zlato ako jedna z foriem poistenia voči katastrofám v zlých peniazoch naopak po oznámení výsledkov oslabilo a pohybuje sa v okolí 1265 dolárov za uncu.

Jedna euro-mína (takmer) zneškodnená

Bol to nervózny víkend. Aj predstavitelia ECB cítili potrebu trhy ubezpečiť, že v prípade likviditných problémov francúzskych bánk má centrálna banka nástroje, ktorými im vie pomôcť.

Nakoniec prvé kolo francúzskych prezidentských volieb dopadlo pre euro dobre. Emmanuel Macron z centristickej strany En Marche! získal 24 % , Marine Le Penová z Národného frontu 22 %. François Fillon z Republikánskej strany, ktorý skončil s 20 % tretí, už podporil Macrona. Očakáva sa, že Macrona bude voliť aj väčšina voličov ďalších neúspešných kandidátov a tak v druhom kole, ktoré bude 7. mája, sa prezidentom stane on. Ani Francúzsko zrejme nebude mať prezidentku.

Le Penovej dobrodružné nápady ako je Frexit alebo financovanie verejných výdavkov (možno aj jej úverov na predvolebnú kampaň z Ruska) tlačením nových frankov sa odkladá. Samotná Le Penová  začala svoje názory pred druhým kolom strategicky zjemňovať a odmietla odpovedať na otázku, či chce skutočne vystúpiť z eurozóny.

Socialisti, ktorí vygenerovali úradujúceho prezidenta Françoisa Hollandeho, vo voľbách pohoreli. Ich kandidát získal len 6,4 %.

Viac obáv mám z talianskej míny. V krajine majú v prieskumoch euroskeptické strany väčšinu. Bude malý zázrak, ak z toho vznikne vláda, ktorá nepríde s radikálnymi nápadmi ohľadom fungovania Talianska v eurozóne.

Deficity a prebytky

Napriek dobrým časom hospodárskeho rastu, klesajúcej nezamestnanosti a zvyšovaniu mnohých daní, sa slovenskej vláde stále nepodarilo vyrovnať rozpočet.

Dobré sa chváli samo. Náš minister financií Peter Kažimír sa pochválil, že sa vláde vlani podarilo znížiť deficit verejných financií na 1,7 % HDP, čo je menej ako plánovaných 1,93 %.

Vláda nič neznížila, len sa jej to stalo. Kombinácia rastúcej ekonomiky a rastúcej zamestnanosti to vybavila napriek tomu, že politici nešetrili.

Tešiť sa z 1,7 % deficitu v dobrých časoch sa môže len niekto, kto nevie, že až 12 krajín EÚ hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom alebo prebytkom. Ak by slovenská vláda chcela hospodáriť aspoň tak ako susedná česká (0,6 % HDP), výdavky štátu by museli klesnúť o 1,6 mld. eur.

S prebytkom 0,7 % HDP hospodárili v roku 2016 Gréci. Primárny prebytok – čiže rozdiel medzi príjmami a výdavkami verejných financií pred platením úrokov zo štátneho dlhu – dosiahol nečakaných 4,2 %. To je výrazne nad cieľom 0,5 % stanoveným v záchrannom programe Trojky.

Verejné výdavky od roku 2009 klesli v Grécku až o 31 %, príjmy o 11 %. Vysoký prebytok znamená, že krajina už nie je závislá na neustálom prítoku financií zo zahraničia.

Ideálny čas na default alebo vyjednávanie nových podmienok reštrukturalizácie dlhu.

Socializmus je nesmrteľný

Počet respondentov, ktorí si myslia, že za riešenie problémov ľudí by mala byť zodpovedná federálna vláda, je v USA najvyšší od roku 1995, kedy sa s týmto prieskumom začalo.

Vo Venezuela vláda už robí veľa. Takmer všetko. Namiesto riešení však vyrába problémy. „Keby sa toho chopili lepší ľudia, tak by to fungovalo!“ znie tradičná námietka elitárov. Dobré zriadenie sa ale nemusí spoliehať na dobrý casting. Bez katastrofických následkov pre ľudí by malo zvládnuť aj keď vedúce funkcie obsadia idioti. Lebo tí sa tam raz dostanú.

Napríklad spomínaná americká letecká spoločnosť United Airlines. Po tom, ako prišiel o kreslo jej klient a policajti ho šmykom vypratali z lietadla, prišiel o kreslo aj šéf spoločnosti. Nikto nemusel do ulíc, stačilo pohoršenie v nových a tradičných médiách. Kapitalizmus nie je dokonalý, ale vie sa učiť. Meniť a zlepšovať. Zlo v ňom nie je zabetónované.

Zdroj: twitter/antonioscastles

Tak ako je zabetónovaná socialistická venezuelská vláda. V piatkových protestoch proti nej zomrelo 12 ľudí. Takto sa bojuje proti socialistickému peklu.

„Nech je ďalším mŕtvym socializmus,“ píšu na stene. Držím palce.

Ideologický Turingov test

Čo ale robiť s vlastnou predpojatosťou? Zázračný recept neexistuje. Skreslenie sebaláskou možno len korigovať, nikdy nie úplne odstrániť. Darwin sa snažil argumenty alebo dôkazy proti jeho hypotéze okamžite zapisovať. Inak hrozilo, že mu ich JA pomôže láskyplne zabudnúť.

So zaujímavým postupom ako sa odosobniť od vlastnej ideológie a k ideám sa správať objektívnejšie, teda skôr ako k cudzím deťom, prišiel ekonóm Bryan Caplan. Ide o modifikáciu Turingovho testu. Ten skúša kvalitu umelej inteligencie. Rozhodca diskutuje so skutočným človekom a počítačom. Test je úspešný vtedy, keď iba na základe komunikácie nevie rozlíšiť kto je kto.

Caplanova modifikácia hovorí, že skutočne nesúhlasiť máme právo len v prípade, že dostatočne dobre poznáme argumenty protistrany. Tak dobre, že keď ich anonymne reprodukujeme, experti protistrany nevedia rozoznať, či sme zástanca alebo kritik.

Nutnosť skutočne vstúpiť do cudzej teórie a na chvíľu opustiť vlastný, známy a pohodlný svet vlastného presvedčenia funguje ako cestovanie. Domov sa vrátime s novou perspektívou, nápadmi a chyby v našom systéme sú zrazu zreteľnejšie. A niektorí zistia, že je čas sa presťahovať.

Tip

V stredu, 3. mája o 19:00  budeme v Zámockom pivovare opäť viesť Ekonomické reči. Tentokrát ide o moju tému, čiže problematiku peňazí a finančného systému. Po krátkom úvode bude kopu priestoru pre vaše otázky a diskusiu v neformálnej atmosfére. Či už si prídete potvrdiť vaše teórie, rozbiť tie moje alebo sa len dozvedieť niečo nové – teším sa na vás.

Juraj Karpiš

Aj ďalej mi píšte na  tyzdennik@jurajkarpis.com.

 

Ak chcete dostávať tento týždenník o niekoľko dní skôr a rovno do mailu , tak nižšie nechajte svoju mailovú adresu.




036 Nechce to rásť. Značková cenzúra.  Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Oko, ruka, auto, dom

„Ááááu,“ vyhŕklo zo mňa, keď som pravým kolesom vletel do jamy na ceste prvej triedy. Mohol by v nej zimovať menší medveď. Keď som kúpil nové staré (jazdené) auto, chvíľu mi trvalo, než sa mi podarilo od neho odosobniť. Niektorí zase trpia fyzickou nevoľnosťou v prípade straty väčšej sumy peňazí. Počul som príbeh day-tradera, čo po neúspešnom obchode zvracal na balkóne.

Náš majetok sa podvedome zrastá s našim telom. JA sa rozťahuje do priestoru cez naše oblečenie, aktíva a vzťahy. Vták má hniezdo, my dom. Biológovia to volajú rozšírený fenotyp. Ovplyvňuje okolie a vysiela informácie o tom, kto sme. Alebo kto by sme chceli byť.

Aha, aké mám auto. To preto, že mám kvalitné gény. Poď so mnou robiť deti!

Páva s príliš veľkým chvostom zožerie predátor. Okrem zrejmých výhod má kumulácia majetku v priebehu života  aj takmer neviditeľné úskalia. Čím viac človek má, tým viac toho môže stratiť. A strach zo straty zotročuje a ničí zdravie.  Statky – zmätky.

Akcie

Americké akcie posledný týždeň prešľapovali na mieste. Medzinárodný menový fond (MMF) varuje, že americké spoločnosti sú extrémne zadlžené a preto zraniteľné voči ďalšiemu rastu úrokov. V niektorých sektoroch dokonca viac, než pred poslednou finančnou krízou. Podľa odhadu MMF môže ďalší rast úrokov dotlačiť viac než 20 % amerických spoločností na hranicu bankrotu.

Zdroj: IMF

Rýchly odhad rastu amerického HDP atlantského Fedu klesol už na 0,5 % . Zvyšuje americká centrálna banka úroky do prichádzajúcej recesie?

Euro

Voči doláru za posledný týždeň posilnilo na 1,077 dolára. Zlato stále stojí 1280 dolárov za uncu.

Ani Eurozóne to nerastie. Súdiac podľa klesajúceho rastu HDP je náš menový spolok nie je vhodným miestom pre sny o svižnom raste životnej úrovne.

Keď ekonomika nerastie a štát míňa ako keby to rástlo, rastie dlh. Štátny dlh sa v eurozóne počas krízy dostal na vyššie poschodie. Uvidíme, do akého levelu preskočí, keď centrálne banky priškrtia prúd nových zlých peňazí a skončia dobré časy.

OneCoin

Nemecký regulátor finančného sektora Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht (BaFin) zmrazil účty spoločnosti IMS International Marketing Services GmbH, ktorá fungovala ako spracovateľ platieb pre OneCoin multilevel-marketingovú schému. Regulátor firme pozastavil činnosť na základe toho, že prevádzkovala nelicencované peňažné aktivity. OneCoin vyšetruje od septembra 2016 polícia v Londýne a propagáciu OneCoin zakázal v Taliansku tamojší úrad, ktorý ma na starosti ochranu spotrebiteľov.

Nedeľné referendum v Turecku o zmenách ústavy, ktoré majú dať viac právomocí prezidentovi Erdoganovi, dopadlo tesnou prehrou opozície: 51,41 % za, 48,59 % proti. Objavujú sa indikácie, že výsledok nebol ponechaný úplne na vrtkavú vôľu ľudu a prezident je z časti strojcom svojho šťastia.

Fake News – rôzne podoby cenzúry

Nemecká vláda chce brániť šíreniu falošných správ po internete. Zákonom. Pre tých, čo majú v rukách kladivo, sa všetko okolo nich mení na klinec. Na žiadosť portálu golem.de tamojšie Ministerstvo spravodlivosti nevedelo uviesť jediný konkrétny príklad, na ktorý by sa nový zákon mohol vzťahovať.

Nemeckému novinárovi, autorovi kníh z oblasti psychológie a neurovied Rolfovi Degenovi hon na falošné správy po amerických prezidentských voľbách pripomína hystériu ohľadom údajných satanistických posolstiev spätne prehrávaných rockových skladieb v 70-tych a 80-tych rokoch. Tie mali podvedome navádzať poslucháčov k uctievaniu diabla, sexu a drogám.

Mne to pripomína snahu o cenzúru. Napriek tomu, že šikovný branding navodzuje dojem spamového filtra. Príde vám to pritiahnuté za vlasy? Tak si predstavte, že v komisii, ktorá rozhodne čo je trestuhodná falošná správa, sedia politici, ktorých najviac neznášate. Lebo ak „komisia pravdy“ vznikne, raz sa do nej dostanú aj oni.

Prípadové štúdie z uplynulého týždňa

Zoberme si napríklad správu Financial Times (FT) po ohlásení predčasných volieb v Británii. Pre FT to bolo jasné. Poponáhľali sa s informovaním o tom, ako strategický krok premiérky May posilniť svoju pozíciu pred vyjednávaním Brexitu viedol ku prepadu kurzu libry.

Stačia dve hodiny a všetko je inak. Britská libra posilnila na 10 týždenné maximum voči doláru. Momentálne je najsilnejšia za posledný polrok.

Zdroj: twiiter.com/RussLamberti

Medzinárodný menový fond opätovne zvýšil odhad rastu HDP Veľkej Británie na rok 2017. Po Brexitovom referende začiatkom leta 2016 sa predikcia podivne šplhala z 1,1 % v októbri 2016, na 1,5 % v januári 2017 až na 2 % tento týždeň. Po hlasovaní sa strašenie ekonomickou katastrofou z predpovedí vytratilo.

News alebo Fake News?

Realita je príliš komplikovaná na to, aby sme ju dali posudzovať Ministerstvu pravdy.

Štát riadi ekonomiku – hlad a platby kozami

Aj v tohtoročnom vegánskom pôste, z ktorého ma vyslobodila Veľká noc, som stratil nejaké kilogramy. Vo Venezuele sa ľudia postia nedobrovoľne. Nedostatok potravín im prinieslo tamojšie budovanie socialistického raja. Tri štvrtiny obyvateľstva tam za posledný rok hladovaním stratilo v priemere 8,7 kilogramov telesnej váhy.

Monetárne zneužívanie obyvateľstva v Zimbabwe pokračuje aj po hyperinflácii a následnej monetárnej reforme. Po ďalšom kole monetárneho vyvlastnenia v krajine, keď štát zhabal dolárové vklady obyvateľstva a zamenil ich za novú pseudomenu, sa tamojšia ekonomika prepadá do barterovej katastrofy. Zimbabwský minister školstva musel povoliť platbu školného v domácich zvieratách.

Tip na rozhovor o Zlých peniazoch a dobrom živote

Podcast Juraja Bednára som tu už spomínal. S Jurajom sa stretávam rád, keďže sa vždy niečo nové naučím. Potešilo ma, keď ma pozval na môj obľúbený Pu-Erh a rozhovor pred mikrofónom. Výsledok nájdete tu.

 

Hovorili sme o témach, o ktorých píšem aj v tomto týždenníku. Rozobrali sme zlé peniaze, ich dopady na ekonomiku a niečo k snahe o čo najlepší život. Počas nahrávania sme sa nepobili, nič nevybuchlo a nikto sa nevyzliekol. Bez obrazu preto nič nestratíte a v prípade záujmu odporúčam stiahnuť rovno audio.

Ako chudák

Pokles cien akcií, nabúrané auto alebo strata domu v rozvode môže vyvolať podobné pocity ako amputácia končatiny. Bolí to a strach z podobnej katastrofy prispieva k chronickému stresu. Ten znižuje testosterón a v dlhom horizonte zabíja.

Rozdať všetko na charitu, pridať sa k minimalistom a presťahovať sa do drevom obitého kontajneru? Exitujú aj o niečo menej radikálne riešenia úzkosti z bohatstva. Bez toho, aby sa človek preklopil rovno do neistoty chudoby. Inšpiráciou môže byť zbohatlík, ktorý žil pred dvoma tisícročiami v Ríme.

Majster stoicizmu Seneca napriek obrovskému bohatstvu pár dní do mesiaca pravidelne jedol, spal a obliekal sa ako posledný chudák. To mu pravidelne pripomínalo, že ani tento stav nie je katastrofou. Navyše po dobrovoľnom výlete do chudoby chutilo aj jeho bežné jedlo opäť ako delikatesa a vlastná posteľ bola znova príjemne pohodlná.

Bezstarostnosť chudobného, s možnosťami bohatého. Čo viac človek môže chcieť?

Juraj Karpiš

Budúci piatok, 28. apríla, organizujeme v bratislavskom Hoteli Tatra Free Market Roadshow. V paneli o ekonomickom vývoji v eurozóne vystúpim aj ja, ale hlavne Bob Murphy a iní zaujímaví rečníci. Ak sa na akcii nestretneme, môžete mi pripomienky, postrehy a námety posielať na adresu  tyzdennik@jurajkarpis.com.

Ak chcete dostávať tento týždenník o niekoľko dní skôr a rovno do mailu , tak nižšie nechajte svoju mailovú adresu.




 

035 Trump: „Rozmyslel som si to.“ Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Lekcie od malých ľudí

Tvrdohlavý, cieľavedomý nárek v snahe vybojovať banalitu hľadal moje mentálne hranice po dlhom dni. Podarilo sa, vypenil som. Syna som okríkol a vyviedol za dvere. Potom mi bolo ľúto, ako rýchlo som vypadol z rovnováhy.

Je ľahké myslieť si, že som Budhom, keď človek žije sám v pohodlnej jaskyni. Skutočnú vyrovnanosť, toleranciu, odhodlanosť, veľkorysosť teda charakter testujú až facky života. Kedysi som mal pocit, že k poznaniu seba samého sa nedá dôjsť inak, než sústredenou introspekciou. Dnes už viem, že podmienkou k preskúmaniu celého územia JA sú nástrahy plnohodnotného života a jeho vzťahov. A deti sú pri odhaľovaní netušených zákutí ľudskej duše nenahraditeľnou pomôckou.

Nejde len o to, že mi do života priniesli radosť ale aj strach, ktoré som dovtedy nepoznal. Vďaka preneseným génom a spoločnému prostrediu sú asi najbližšími ľuďmi, ktorých budem kedy poznať. Za ich pomoci poznávam, čo je skutočne moje a čo sú nánosy  okolia. Pri niektorých vrodených gestách až zamrazí, ako presne sa niektoré „individuálne“ vlastnosti prenášajú cez generácie. Keď si po škôlke zapne dcéra v izbe pesničky a všetkých vrátane mňa vyhodí z izby trochu to zabolí. Presne ale viem, čo cíti, keď si po rušnom dni v škôlke chce oddýchnuť. Konečne vychutnať samotu so svojimi hračkami.

Autá a lietadlá

Minulý týždeň presiahla trhová hodnota počítaná z ceny obchodovaných akcií spoločnosti Tesla hodnotu Fordu a neskôr aj spoločnosti General Motors (GM). Vzhľadom na fakt, že v prvom štvrťroku 2017 predal GM 20 krát viac áut než Tesla, pričom Tesla dokázala vyprodukovať zisk iba v 2 z posledných 13 kvartálov, ide o skutočne podivuhodný úkaz.

Zdá sa, že charizmatickému Elonovi Muskovi sa podarilo ovládnuť predstavivosť investorov. Tí uverili vízii a hľadia do svetlej budúcnosti. Namiesto koňa vsadili na džokeja. Ten si, súdiac aj podľa jeho sebavedomých, uštipačných tweetov túto pozíciu užíva. Či si ju aj zaslúži ukáže doba, keď centrálna banka začne sťahovať drogy nových zlých peňazí z euforických trhov. Ako hovorí Buffett, až keď príde odliv zistíte, kto plával bez plaviek.

Asi každý v USA už videl video, ako americká letecká spoločnosť United Airlines (UA) nechala polícií vypratať zo svojho lietadla zákazníka. Napriek tomu že nič zlé nespravil a mal riadne zaplatenú letenku,  z lietadla odišiel šmykom a so skrvavenou tvárou. Z videa uličkou vlečeného neboráka sa stal internetový hit. Spoločnosť UA potrebovala letom prepraviť aj svoju ďalšiu posádku a niekoho potrebovala z letu vyhodiť. Keďže za ponúkanú finančnú kompenzáciu 800 dolárov nebol nikto ochotný vystúpiť dobrovoľne, počítač náhodným výberom určil chudáka (lekára), ktorého letiskoví policajti nešetrným spôsobom odpratali.

Niektorí hovoria o zlyhaní kapitalizmu. Je pravda že CEO spoločnosti na situáciu reagoval podivným vyhlásením plným eufemizmov. Kapitalizmus ale funguje neúprosne a hneď trestal. Čo zlyhalo je štátna regulácia. Štát totiž obmedzuje maximálnu výšku kompenzácie pre pasažiera, ktorému je z podobných dôvodov odopretý let. Ak by letecká spoločnosť mohla sumu dvíhať pokým by sa niekto z lietadla nezodvihol dobrovoľne, predišla by následnému trestu trhov v podobe viac než  1,4 miliardovej strate na hodnote firmy v nasledujúci deň a  znehodnoteniu značky smršťou vtipov na ich adresu zo strany verejnosti a konkurencie.

Chicagskí policajti neprimerane brutálny zákrok na chudáka doktora následne zahmlievali absurdným klamstvom, že ten sa zranil sám, nešťastným pádom na tvár. Ich akcie ani značka sa na trhu neobchodujú.

Huncútstva centrálnych bankárov

Tajná nahrávka usvedčuje britskú centrálnu banku z toho, že počas krízy tajne a opakovane tlačila na komerčné banky aby znížili úrok Libor, za ktorý si vzájomne požičiavajú peniaze. Aktívne tak porušovala pravidlá fungovania finančného trhu, ktorých dodržiavanie má sama dohliadať. Manipulácie Libor-u pritom Bank of England doteraz verejne popierala. Komerčné banky usvedčené z účasti na ovplyvňovaní Liboru už pritom dostali pokutu vyše 6 miliárd libier.

Po minulotýždňovom odstúpení člena bankovej rady americkej centrálnej banky Jeffrey Lackera pre potvrdenie uniknutých informácií sa vo Fede objavil ďalší informačný prešľap. Podpredseda rady Stanley Fischer v marci poskytol pre verejnosť neprístupnú prednášku Brookings Institution vo Washingtone, pričom ani jej obsah nebol následne zverejnený.

Donald Trump otočil…

Zdroj:twitter.com/BCAppelbaum

Americký prezident vraj Čínu neoznačí za manipulátora meny, tak ako to sľuboval v predvolebnej kampani. Teraz mu príde, že „dolár sa stáva príliš silným“ a prezident má rád politiku nízkych úrokov americkej centrálnej banky. Terajšiu šéfku Fedu Yellen rešpektuje a nevylučuje jej znovu vymenovanie v roku 2018, keď jej končí terajšie funkčné obdobie.

Dolár prezidentova vývrtka nepotešila a voči zlatu oslabil až na 1290 dolárov za uncu. Euro v reakcii na správy posilnilo tiež, no následne veľkú časť ziskov stratilo. Teraz sa pohybuje okolo 1,064 dolára. Americké akcie posledný týždeň mierne oslabovali, index S&P 500 sa klesá k hodnote 2 320.

Z obojku Českej národnej banky minulý týždeň vyslobodená česká koruna nie a nie výraznejšie posilniť. Momentálne je na úrovni 26,7 CZK/EUR čo je len 1,1 % pod donedávna diktovanou úrovňou 27. Uvidíme, či sklamané špekulatívne peniaze, ktoré sa do koruny natlačili nevezmú v nasledujúcich mesiacoch nohy na plecia. Ak sa cca 800 miliárd českých korún poberie k východu naraz, môže to českú korunu významne oslabiť.

…a roztrhol vrece s americké bombami

Ani úlohu NATO vraj už netreba prehodnocovať. Trumpove postoje sa menia ako aprílové počasie. Niektorých, čo ho volili to desí, tí čo ho neznášali ho začínajú milovať. Volebné sľuby sa sľubujú a demokracia ide ďalej.

Po desivom, fotogenickom útoku chemickými zbraňami v Sýrii Trump nechal vystreliť 59 rakiet Tomahawk na ciele v krajine. Pri vydaní rozkazu akurát večeral s čínskym prezidentom. Keď to neskôr popisoval reportérke televízie FOX, jasne si spomenul na to, že jedli „najkrajší kúsok čokoládového koláčika aký ste kedy videli“. Pomýlil si ale krajinu kam rakety poslal – namiesto Sýrie povedal Irak.

Tesne pred Veľkým piatkom USA zhodili aj najsilnejšiu existujúcu neatómovú bombu. Cieľom bola sieť tunelov v Afganistane, v ktorej sa mali nachádzať bojovníci ISIS. Túto bombu nazývajú aj „matkou všetkých bômb“ čo vyvoláva podozrenie, či ju nevyberal sám prezident, keďže by sa to hodilo do jeho veľkolepého štýlu.

Za 16 miliónov bez započítania personálnych nákladov zúčastnených vojakov, spáleného leteckého benzínu a odpisov lietadla sa údajne podarilo zabiť 36 členov skupiny ISIS v Afganistane. Koľko nových teroristov týmto krokom vyrobili sa ťažko odhaduje. USA aspoň vedeli kde presne bombu zhodiť. Vytvorenie komplexnej siete tunelov v bombardovanom pohorí totiž pomáhala kedysi financovať samotná C.I.A..

Ako bežný človek tieto smrtiace hry mocností v cudzích krajinách pochopiť nikdy nemôžem. Vymýšľanie „ako to je naozaj“ preto nechám na väčších odborníkov. Niektorí z nich dokonca vedia nájsť Sýriu aj na mape. Možno to všetko je len predvádzanie sa pred Severnou Kóreou, na ktorú momentálne USA tlačia spoločne s Čínou. Alebo zbrojársky priemysel chce s prezidentovou pomocou ukázať „bang for the buck“ voličovi, od ktorého na rok 2018 pýta výrazne viac peňazí.

Zdroj: bloomberg.com

Či tak, či onak myslím, že tomu úplne nerozumie ani samotný prezident a jeho generáli. Rovnako ako jedna včela či už je to robotnica alebo samotná kráľovná vie len zlomok o tom, akú úlohu hrá vo vývoji celého včelstva. Spoločnosť je komplexný, decentralizovaný systém s množstvom síl, ktorým sa jednotlivci často len podvolia. Riadiť tento systém je skutočne ťažké, v strednodobom horizonte nemožné. Tak len môžem držať palce, nech sa americkí voliči rozhodujú správne. Ide aj o naše životy. Aj keď súdiac podľa posledných obratov prezidenta to je asi aj jedno.

Európa

Francúzska prezidentská kandidátka Le Pen si brúsi zuby nielen na euro ale plánuje rozbiť aj jednu z najstarších menových únií, ktorá funguje v bývalých francúzskych kolóniách v Afrike. Tzv. „ Francafrique“ tvorí 14 západo- a centrálno-afrických krajín, ktoré majú spoločnú menu „CFA frank“ naviazanú na euro. Kurz garantuje francúzske ministerstvo financií.

Trhy riziko zvolenia Le Penovej berú stále vážnejšie. Ich strach sa premieta aj do rozdielu úročenia dvojročných francúzsky a nemeckých štátnych dlhopisov. Ten dosiahol rekordné hodnoty od roku 2012. Investičná banka Goldman Sachs vydala odporučenie francúzske dlhopisy pred voľbami predať.

Prekvapila aj britská (pozdravujem Úrad geodézie, kartografie a katastra) cenová inflácia. Rast cien stúpol na 2,3 % čo je najrýchlejšie tempo od roku 2013. Inflačné očakávania odvodené od trhových cien dlhopisov, ale začali klesať tak v eurozóne ako aj v USA.

Súd v Ríme zakázal služby spoločnosti UBER v Taliansku. Majú predstavovať „neférovú konkurenciu pre taxikárov.“ Ani táto prekážka tvorby nových pracovných miest v tejto členskej krajine eurozóny sa nedá opraviť monetárnou politikou ECB a novými eurami.

Málo sa investuje aj na Slovensku. Predkrízové a pred eurové hodnoty investícií sme ešte ani zďaleka nedosiahli. A kde sa dnes neseje, tam zajtra nevyrastie.

Zdroj: rozpoctovarada.sk

Demobilizácia

Všimnite si, že deti neobsedia. Neustále sa hýbu. Tie moje pohyb odmietajú paradoxne iba vtedy, keď im ho naplánujem v podobe pre nich nudného výletu. „ Ááách, tatík, ja už nevládzem“ oznámi mi dcéra zvyčajne do 3 minút od vystúpenia z auta. Ak jej ale motýľ alebo iné deti dajú zabudnúť, že sme na výlete, únava sa zázrakom úplne stratí.

Časom z nutkania neustále pobehovať, skúmať a liezť vyrastieme. Pohyby začneme šetriť, ako keby sme ich chceli zobrať do hrobu. S príchodom prvého zamestnania sa mnohí zasadíme za stôl. Postupujúca kariéra prináša vlastné auto, pre niekoho dokonca osobu, ktorá ešte aj tú kávu prinesie. Telo reaguje tak, ako všetko v prírode. Čo sa nevyužíva, to okamžite začne zanikať. Strácajú sa svaly aj ohybnosť. O čo menej sa človek hýbe o to ťažší je akýkoľvek ďalší pohyb.

Cesta späť existuje. Je o to ťažšia o čo dlhšie bolo nehybné obdobie. Svaly sa dajú dohnať za pár týždňov, maximálne mesiacov v posilňovni. No šľachy a chrupavky potrebujú takmer rok mierneho cvičenia a trpezlivosti. Netrpezlivým úradníkom, ktorí sa zmenili na víkendových bojovníkov preto často odíde koleno, rameno alebo achilovka.

Tip, že sa to dá

Viete spraviť poriadny drep? A čítať knihu počupiačky? Ak nie, potom je čo opravovať už dnes. Na vek sa vyhovárať nemožno. Ten pán na videu sa volá Jerzy Gregorek a má 62 rokov.  Tu je jeho zábavný rozhovor s Timom Ferrissom, kde nájdete tipy, ako sa dostať aspoň na úroveň jeho stareckej formy.

Zdroj: youtube.com

Juraj Karpiš

Prajem príjemné prežitie Veľkonočných sviatkov. Počítač znova zapnem najskôr v utorok, no vaše pripomienky, postrehy a námety dovtedy zrejme nezostarnú, tak mi ich posielajte na adresu  tyzdennik@jurajkarpis.com. Napriek tomu, že nie všetko nakoniec použijem, mail si prečítam každý.

 

Ak chcete dostávať tento týždenník o niekoľko dní skôr a rovno do mailu , tak nižšie nechajte svoju mailovú adresu.