012 Quitaly, Drone Lady a bonzák Putin. Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Akútny stres

Začala sezóna. Nedočkavý som do sauny nastúpil už v septembri. No voda v ochladzovacom bazéne bola ešte teplá. Teraz je to už fajn. Nie som náročný. Nemusia byť moderné, so svetielkami. Tam skôr zavadzajú začiatočníci. Zmätení, hluční, nedávajú pod seba plachtu, prípadne sa potia do plaviek. Stačí mi, že je čistá, je tam viac než  100 stupňov a má studený bazén. Ten je dôležitý. V takých saunách nájdete saunové krysy. Pravidelných návštevníkov s vlastnou kultúrou a rituálmi. Rád počúvam tie saunové reči. Toľko chlapov pokope a nebavia sa o ženách. Sauna predstavuje pre mňa jednu z dôležitých foriem akútneho stresu. Nič okrem freedivingu alebo iného ťažkého fyzického výkonu nevyčistí hlavu a neuvoľní telo tak dokonale. Ide o vítaný šok v neprirodzene stabilnom modernom živote.

Z domova

Premiér spravil to, čo je pre túto krajinu dôležité. S veľkou odvahou a nasadením, ako štátnik nehľadiaci na to, čo je akurát populárne. Podpísal zvýšenie minimálnej mzdy z 405 na 435 eur. Okamžite sme zbohatli.

Žartujem. Tak ľahko to nejde. Akurát zakázal nízko kvalifikovaným, mladým alebo dlhodobo nezamestnaným, ktorí nevyprodukujú 560 eur hodnoty (mesačné náklady práce pri novej minimálnej mzde), nájsť si oficiálne prácu. Ja to podpíšem a niekto iný to zaplatí. Tak sa robí sociálna politika.

a1

Zdroj:Facebook premiéra

My máme majstra sveta v cestnej cyklistike, Česi svetový rekord v najnižšom výnose štátneho dlhopisu. V utorok klesol výnos dvojročných dlhopisov pod -0,9 % v stredu dokonca pod celé percento. Gratulujeme! Investori očakávajú, že česká centrálna banka skôr či neskôr opustí intervencie, ktorými viaže českú korunu na euro. Zatiaľ sa hovorí o polovici roka 2017. A české štátne dlhopisy sú jedným z nástrojov na špekuláciu na následné posilnenie jej kurzu.

Zo zahraničia

19.októbra v roku 1987 stratil americký akciový index Dow Jones 22,6 % za jediný deň. Týždeň o 29 rokov neskôr bol pre americké akcie relatívne pokojný. Stále prešľapujú na mieste. Zlato mierne posilnilo. Nasledujúce týždne ukážu, či má dno tejto korekcie už za sebou. Zaujímavý obrat sa deje v Británii. Cenová inflácia tam začala rásť. A ceny štátnych dlhopisov klesať. Konečne tamojšia centrálna banka dostáva to, čo chcela. Uvidíme, či ide predzvesť obratu trendu aj vo zvyšku vyspelého sveta alebo čisto Brexitovú odchýlku.

Euro je domček z karát, ktorý sa raz zrúti.“ hovorí Otmar Issing. Opäť straší nejaký neprajník spoločného európskeho projektu? Nie, Issing bol prvým hlavným ekonómom ECB a je architektom pravidiel monetárnej politiky eurozóny. „No-Bailout pravidlo sa porušuje každý deň“ a ECB „už prekročila rubikon“. EÚ zamestnanci zorganizovali petíciu proti tomu, aby vysokí funkcionári EÚ prechádzali do riadiacich pozícií v biznise. Rozčúlil ich Barroso a jeho funkcia v Goldman Sachs. Navrhujú zobrať mu úniou garantovaný dôchodok a sprísniť pravidlá na zamestnávanie komisárov. Petíciu podpísalo 152 000 ľudí a Európska komisia ju odmietla prijať.

„Mali by ste podporiť Renziho reformy v referende“, urgoval Talianov Obama. Ktovie, či talianskemu premiérovi pred dôležitým referendom nespravil medvediu službu. Ak by Renzi v referende prehral, katastrofickému scenáru odchodu krajiny z EÚ – Quitaly by o niečo narástla pravdepodobnosť. Podľa odlivu peňazí z krajiny sa zdá, že niektorí ho nepovažujú za úplne ustrelený. Na výsledky referenda nečakajú a svoje peniaze  z krajiny preventívne sťahujú už teraz.

a2

„Chcem ti poskytnúť túto informáciu. Gréci nás požiadali, aby sme im tlačili Drachmy, keďže oni už také tlačiarne nemajú. Chcem, aby si vedel, že my to (Grexit) nechceme.“ zavolal v lete 2015, počas vrcholiacej gréckej krízy, Putin francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi. Hollande o tom píše vo svojej knihe. Putin Tsiprasa pravdepodobne bonzol preto, aby on nebol nakoniec za zlého, keby ku Grexitu skutočne došlo. Rusi to popierajú. Gréci sa mali vykašľať na zastarané technológie. Drachmy mohli postaviť na blockchaine.

Z ekvádorskej ambasády v Londýne

Od Putina asi nie je ďaleko k hackom z WikiLeaks. Julian Assange v rámci informovania verejnosti v predvolebnej kampani pustil množstvo zaujímavých dokumentov, až kým mu na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kde je niekoľko rokov zavretý, nevypli internet. „Nemožno na toho chlapíka jednoducho poslať drona?“ spýtala sa vtedy ministerka zahraničných vecí a dnes kandidátka na prezidentku USA Hillary Clinton. Z obsahu zverejneného je zrejmé, prečo ho nemá príliš v láske. Publikované ukradnuté emaily šéfa jej volebnej kampane Johna Podestu obsahujú kopu zaujímavých informácií o fungovaní americkej administratívy a jej spolupráci s médiami. Nebojte sa, americkými politickými pletkami vám nebudem kaziť deň.

Zaujímavé sú ale nitky finančníkov, ktoré leak odhalil. Prednášky pre Goldman Sachs či tlak Clintonovej donorov na presun správy úspor amerických dôchodcov do rúk finančníkov z Wall Street. Alebo, že riadiaci pracovník Citigroup vedel presné zloženie Obamovej vlády mesiac predtým, než prebehli samotné voľby v roku 2008. Zdá sa, že nielen vedel, ale personálne obsadenie dôležitých pozícií aj aktívne riadil. Finančníci spia so štátom v tej istej posteli.

a3

Bojuj alebo uteč

Assange nevyzerá dobre. Ktovie, čo mu dávajú do vody. Ale asi to bude aj dlhodobým, chronickým stresom. To je ten zlý stres. Keby si budúca prezidentka krajiny s najsilnejšou armádou na svete priala moju smrť, dobre by sa nespávalo ani mne.  Chronický stres človeka pripraví o zdravie. Zápaly, cukrovka, srdcovocievne ochorenia. Žiť v chronickom strese napríklad zo šéfa, je ako byť roky zavretý v klietke s tigrom. V experimentoch som zistil, že najspoľahlivejšími indikátormi chronického stresu sú u mňa okrem krvných indikátorov zlý spánok, zvýšený ranný krvný cukor, znížená variabilita tepu srdca (HRV) alebo rastúca telesná hmotnosť. Ak nestíham konzumovať radosť v iných oblastiach života, telo si to kompenzuje pažravosťou. HRV sa dá merať už aj telefónom, tu nájdete užitočné rady ako ju využívať v manažmente stresu. Odporúčam aj pre športovcov. Kľúčové je ale zistiť, čo chronický stres vyvoláva. Práca? Konkrétni ľudia? Osobné problémy? Drony? Tigrov treba identifikovať a utiecť im. Alebo sa im postaviť. Inak zabijú oni nás.

Juraj Karpiš

V piatok nebudem v saune, ale na festivale Move 2016 . O 14:30 budem v bratislavskom Ateliéri Babylon diskutovať o tom, kedy bude Slovensko bohaté. Odpoveď na túto otázku síce neviem, ale na kus reči sa zastaviť môžete. Alebo píšte na tyzdennik@jurajkarpis.com

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




 

011 Zlato je v bubline, banky vo vatičke. Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus

Subjektívny život

V pondelok som bol na krvi. Pri pohľade na ihlu prechádzajúcu tkanivom som si spomenul na lekára, ktorý kedysi presviedčal pacientku, že ju to „nemôže bolieť.“ Amputácie pri placebo anestézii alebo naopak negatívne vedľajšie efekty liečby v kontrolnej placebo skupine dokazujú, že bolieť môže hocičo. A inokedy takmer nič. Kľúč k bolesti ale aj pôžitku je často v hlave. V subjekte. V našej viere. Tak je to aj v ekonomike. Spomenul som si na zlato. Ale najprv sa pozrime na udalosti posledných dní.

Tvrdo na banky! Okrem tých našich

Chystá sa spustenie revidovaného súboru regulácií svetového bankového sektora pod názvom Basel III. Môže to znamenať potrebu dodatočného vlastného kapitálu. Pre mnohé európske  banky by to bol problém. Centrálni bankári a politici – tradiční spojenci veľkých bánk, z toho začínajú mať strach. Andreas Dombret, člen rady nemeckej centrálnej banky povedal, že nové pravidlá nesmú neprimerane a významne zasiahnuť európske banky. „Nevýznamne znamená zvýšenie kapitálu o nula percent alebo blízko nula percent. To by malo byť východiskovou pozíciou pri všetkých vyjednávaniach.“ „ Sme za Basel III, ale myslíme si, že nie je nápomocné a dokonca môže byť nebezpečné ukladať na banky vrstvu za vrstvou povinností. Hlavne na európske banky.“ vysvetlil francúzsky minister financií Michel Sapin. Viac vlastného kapitálu je asi jedinou efektívnou reguláciou rizikového správania. No ťažko byť tvrdý na inštitúcie, ktoré pomáhajú politikom skupovaním obrovských štátnych dlhov. „Verejne vlastnené, nedávno zachraňované alebo podkapitalizované banky reagovali na stres v štátov zvýšeným nákupom domácich štátnych dlhopisov vo väčšej miere ako ostatné banky, čo nasvedčuje, že ich rozhodnutia boli ovplyvnené morálnym nátlakom a honbou za výnosom.“ Píše sa v zhrnutí výskumného článku ECB. Toto „zvýšenie expozície viedlo k zásadnému zosilneniu prenosu rizika štátu a jeho dopadu na úverovanie.“ Namiesto úverovania sa napchať štátnymi dlhopismi. To je príbeh európskeho bankového sektora a stagnácie ekonomiky veľkých členských krajín.

10Aj ECB pomáha európskym bankám ako môže. Napríklad pri poslednom stres teste zažmúrila oko v prospech Deutsche Bank. Regulátor tejto utrápenej banke umožnil započítať do príjmov aj výnosy  z predaja (4 miliardy dolárov), ktorý sa do konca skúmaného obdobia ešte neuzavrel. Ako sa blíži európske QE ku oficiálnemu koncu v marci 2017, trhy nervóznejú z neistoty, čo bude ďalej. Rozhodnutie o pokračovaní programu či zmene technických detailov nákupu rýchlo sa míňajúcich aktív vraj ECB odsunie na december.

Aby sme neboli mono-banko-tematický, tento týždeň sa udeľovali aj „nobelove“ ceny za ekonómiu. Za vytvorenie nástrojov na analýzu kontraktov ju dostali Bengt Holmström z MIT a Oliver Hart z Harvardu.  A viete, čo povedal pôvodom Fín Bengt Holmström kedysi o záchrane bánk v eurozóne cez predstieranú záchranu členských štátov? Prirovnal ju ku „praniu špinavých peňazí“. Nemecké, francúzske a britské banky si prali svoju reputáciu na úkor štátov periférie. Podľa neho ku záchrane nemalo dôjsť a straty týchto bánk mali padnúť na štáty, kde sídlia. Amen!

Euro oproti doláru oslabilo až na úroveň blízko 1,10 usd/eur, libra pokračovala v brexitovskom oslabovaní. Americké akcie mierne klesli a nevedia sa rozhodnúť ako ďalej tesne pod historickými maximami.  Zlato po výbornom prvom polroku 2016, keď narástlo o takmer 30 %, sa v posledných dvoch týždňoch prepadlo o takmer 10 %. Pokračujúca korekcia, výpredaje a zľavy na trhoch vzácnych kovov sú dobrou príležitosťou napísať o nich niečo viac.

11

O zlate a bublinách

Zlato je v bubline. To je bez debaty. Len zlomok ceny zlata pochádza z jeho užitočnosti v priemysle či šperkárstve. Väčšina výmennej hodnoty je odvodená z monetárneho dopytu. Dopytu ľudí, ktorí ho kupujú len preto, že veria, že ho budú vedieť neskôr za rovnakú alebo vyššiu cenu predať. Čistá psychológia. Vydestilovaná subjektivita. Vytratí sa viera, zmizne hodnota. To ale neznamená, že by sme ho nemali vlastniť. Treba ho porovnať s alternatívami. Tu pozor. Alternatívami pre zlato nie sú investície. Túto chybu čítam alebo počúvam každý deň. Vraj zlato nie je dobrou investíciou. To je pravda, keďže zlato nie je investíciou. Rovnako, ako investíciou nie je sto-eurovka v mojom vankúši. Zlato je jednou z foriem hotovosti. Statkom, za ktorého služby extrémnej likvidity sa platí ušlým výnosom kapitálu napríklad v podobe dividendy či nájomného z nehnuteľnosti.

13

Z porovnania s inými formami hotovosti vychádza zlato dobre. Zlato je podivuhodne stabilná bublina. Výrazne stabilnejšia ako bublina štátnych, zlých peňazí. Bublina vzácnych kovov trvá tisíce rokov, bublina nekrytého amerického dolára má len 45. Aj za tento kratučký čas z dolára stihlo vyfučať už 83 % hodnoty. Medzi rokmi 1971 a 2016 sa americký a kanadský dolár, libra aj európske meny znehodnocovali oproti zlatu priemerným tempom viac než 8 % ročne. Za uncu zlata si môžete kúpiť ručne šitý pánsky oblek či spiatočnú cestu cez Atlantik. Rovnako ako storočie dozadu.

14

Zlatu sa po prelome tisícročí darí. Nie je to náhoda. Klesli poplatky za držanie tejto formy likvidity v podobe ušlých výnosov. Reálny úrok, čiže rozdiel medzi úrokmi v ekonomike a cenovou infláciou sa vďaka aktivizmu centrálnych bánk prepadal až do záporných hodnôt. To znamená, že tí čo držali zlato namiesto zlých peňazí boli za to odmeňovaní. Ďalším faktorom bol kolabujúci bankový sektor a zlyhávajúci projekt eura. Práve zlato je poistením proti hlúposti centrálnych bankárov a chamtivosti politickej triedy. A týchto rizík vidím v nasledujúcich rokoch ešte kopu. Preto mám časť hotovosti aj v zlate.

15

Načo byť bohatý, keď je človek hrbatý

Vek sa dá dobre odhadnúť aj podľa klesnutých prsných svalov a zhrbenej postavy. Keď som to začal badať na vlastnom tele, zľakol som sa. Za počítačom a po sediačky pracujúci ľud to má ťažké. Absenciou pohybu chradne spojivové tkanivo a miznú svaly. Hlava sa pomaly ale isto približuje k monitoru. V štýle korytnačky predsadená, ťažká hlava namáha  krčné svaly čo vedie k migrénam. Dopredu padnuté plecia, stuhnuté svaly a šľachy obmedzujú rozsah pohybu a dýchanie. Deformity vyvolávajú reťaz svalových disbalancií a problémov. Tu nájdete spracované dve štúdie, ktoré viedli k zlepšeniu meraných ukazovateľov zhrbenia. V nich použité cviky a strečing sú časovo nenáročné a ľahko zlučiteľné so životom úradníka. Ja som sa inšpiroval. Či to funguje a hlava mi nakoniec nepadne až na klávesnicu, ukáže čas.

Juraj Karpiš

Budúci týždeň, stredu 19.10. budem mať podvečer prednášku v Prahe v rámci akcie Vyšehradské fórum 2016 . Donesiem aj nejaké knihy . Ak budete na akcii, zastavte sa na kus reči. Ak tam nebudete, môžete mi napísať tyzdennik@jurajkarpis.com .

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Sardines Weeks – Small Brain Test Improvement with Omega – 3s

One of the reasons why I started brain testing back in 2012 was to scrutinize Seth Roberts finding, that omega-3s fats improved his balance and brain speed. The main source for his omega-3s was flaxseed oil so early in 2014 I tried eating flaxseeds. There was a slight improvement of my times, but it was not clear whether it was caused by omega -3s or something else, as it lasted even after I stopped eating the not very tasteful seeds. Then I read Richard Sprague’s report from his fish oil experiment. He also used Seth’s brain reaction time test and found (statistically) significant improvement on the days he took the fish oil pills. So I decided to give it another try.

sardinky

 

I didn’t want to eat fish oil pills because they are sensitive to mishandling (light, temperature, time) and oxidize quickly. So chose sardines as my omega-3s source. They are healthy, relatively safe (heavy metals content), easy to buy and cheap. I have problems eating enough fish anyhow and with omega-3 fats I would be getting high-quality fish protein as well.  And sardines are getting popular as keto pioneer’s Dominic D’Agostino’s favorite breakfast eaten in the mornings also by Tim Ferriss himself.

As I am a big guy, I didn’t want to undershoot the dose. So every day during the intervention time I ate two cans of Atlantic sardines in brine what equals to 180 grams of drained fish solids. Depending on the source you trust it should be equal to a daily dose of omega-3s anywhere from 1.8g through 3.0 g up to 4.0g. For me, occasional fish eater, it was a lot of fish to swallow. First I wanted to do a month, but then, tired of so much fish, I decided to do two two-weeks interventions. So the experiment had ABABA design. Almost every day, in the afternoon I took the test measuring reaction times (set of 32 correct answers=trials) two times one after another.

sardinesbt

I was skeptical and subjectively didn’t notice any change. But the data suggest a small improvement. The graph shows the average time of every finished set. Red dots are test sets during the intervention (B) , blue during control weeks (A). The day immediately after last day of sardines eating is included in the intervention period, as the omega-3 effect is supposed to last for 24h after the last consumption.

The trend line is a 7 day (14 sets) moving average. The calculated mean of all set times during interventions is 354 milliseconds vs. 356 msec. average of tests during control days. You can see the effect also on the declining/rising trend lines during intervention/control weeks. I set an all-time personal best in the brain test during the second intervention double week (342msec.). Although small, the measured difference seems to be statistically significant (Welch’s unequal variances t-test P = 0.0328). Based on this experiment omega-3s in sardines seem to positively influence my brain function.

010 Tu to podpíšte. Zlatý pád – Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Aby hypotekárna revolúcia nepožrala vlastné deti

Nechtiac som kopol do osieho hniezda. Poskytol som rozhovor pre SME o bývaní. Editor síce vytiahol do názvu vo fyzickom vydaní vetu, ktorú som nepovedal, no text je môj. „Ja neobhajujem ani jeden spôsob bývania. Mám akurát pocit, že ak niekto dnes spraví chybu, tak skôr kúpou než prenájmom.“ Dá sa vo všeobecnosti odporučiť, či má človek bývať vo vlastnom alebo v prenajatom? Nie, „toto sa nedá jednoznačne povedať. Menia sa ceny nehnuteľností aj ceny nájmov. Zároveň sa mení aj životná situácia dotyčného. Preto neexistuje univerzálne platná rada. Dajú sa však spočítať a porovnať odhadované náklady obidvoch variantov. Ak si výsledok, ktorý odráža výdavky potrebné na kúpu a prevádzku nehnuteľnosti, porovná s nájmom, uvidí, koľko stojí každá z týchto dvoch alternatív bývania.” Toto nevinné posolstvo vyprodukovalo množstvo búrlivých reakcií. Väčšinou emotívneho charakteru, ako by som odopieral ľuďom právo na bývanie alebo majetok. Tie, čo mali aj čísla, potvrdili moje obavy, že ani ľudia, čo sa to snažia počítať, nevnímajú riziká dostatočne jasne.

10

Podľa reakcií a aj množstva mailov, ktoré k téme dostávam, vidím, že sa k tomu asi budem musieť vrátiť  a vysvetliť to viac do detailu. Ide o komplikované rozhodnutie so zásadným dopadom na život. Treba pri ňom zvažovať viacero individuálnych faktorov, trochu počítať a mať aj prehľad o niektorých základných ekonomických veličinách. Ešte musím premyslieť vhodný formát.

Oni idú naozaj vystúpiť

Premiérka Spojeného kráľovstva Theresa May vniesla trochu svetla do tmy ohľadom Brexitu. Vraj článok 50 aktivujú najneskôr do konca marca 2017. Plán znie tak, že európske právo sa najskôr prenesie do ich domácich zákonov. Načo im teda bol Brexit? Z domácich zákonov európske pravidlá následne plánujú povyhadzovať. To my by sme mali s čistením  európskych právnych noriem zvnútra o niečo ťažšie. Rázne vyjadrenia britskej premiérky oživili obavy z tvrdého Brexitu. Britská libra padla za posledný týždeň o 10 % voči doláru aj euru na dlhodobé minimá.

Čínsku menu Yuan minulý týždeň oficiálne prijali do klubu rezervných mien Medzinárodného menového fondu. Presun politicko-ekonomického ťažiska sveta smerom na východ tak pokračuje. Americké akcie sú tam, kde boli pred týždňom, zlato padlo z 1330 na 1260 dolárov za uncu. Zabrať dostalo posledný týždeň aj striebro a na tieto kovy naviazané ťažobné spoločnosti. Korekcia vo vzácnych kovoch tak pokračuje. Odhadovaná pravdepodobnosť rastu základného úroku v USA už v novembri vzrástla a americký dolár posilnil.

Dlhopisový kráľ Bill Gross varuje, že politika centrálnych bánk, ktoré novými zlými peniazmi držia úroky na nule, nemôže dopadnúť dobre. Investorom, ktorí na svojich peniazoch nedostávajú skoro žiaden výnos, skôr či neskôr prasknú nervy a začnú opúšťať štandardný finančný komplex do alternatív, akými sú napríklad bitcoin alebo „historický prežitok“ – zlato. Nulové úroky a regulácia poplatkov za platby s kartami asi rozbili biznis model bezpobočkovej banky ZUNO, ktorá je dcérou Raiffeisen Bank International. Od 21. októbra znižuje úročenie na svojich sporiacich účtoch na nulu a prestáva brať nových klientov. Od roku 2017 svoje pôsobenie na Slovensku končí. Škoda, že sa rovnako ľahko nedá zavrieť Deutsche Bank.

11

Robte niečo s tým dlhom

Taliansko predstavilo novinku. Vydalo 50 ročný štátny dlhopis. Že ho nikto pri zmysloch pri vysokom štátnom dlhu Talianska nemôže kúpiť? Omyl. V dnešnom bezvýnosovom investičnom prostredí sa kupci našli. 50 ročný dlh dekády stagnujúcej krajiny, ktorá bola pred 5 rokmi na pokraji defaultu, sa predával ako teplé rožky. Dopyt pri 5 miliardovej emisii prekročil 18,5 miliardy. Výnos na dlhopisoch dosiahol 2,85 %. Keď investor vie, že to od neho nakoniec aj tak kúpi ECB,  kupuje sa omnoho ľahšie. 50 ročný dlhopis Talianska by mohol byť dobrým proti-mainstreamovým indikátorom signalizujúcim prichádzajúci koniec nízkych úrokov periférie. Podobne, ako býva dostavanie najvyššej budovy sveta predzvesťou prichádzajúcej recesie. Pár mesiacov hľadám vhodný nástroj na shortovanie talianskeho dlhu a tieto správy ma povzbudili.

Že je toho priveľa, sa nezdá len mne. Medzinárodný menový fond vyzval vlády, aby niečo začali robiť s rekordným celkovým dlhom, ktorý dosiahol 152 biliónov amerických dolárov. Vraj treba niečo vymyslieť ešte predtým, než sa to zvrhne do ďalšej krízy. Úroveň zadlženia dosiahla 225 % svetového HDP. Jedným z nápadov, s ktorým sa stretávam, je použiť v znižovaní dlhov štátov centrálnu banku. Už dnes ho majú na súvahách viac než 10 biliónov dolárov. Štáty dlžia štátnym centrálnym bankám. Prečo to jednoducho nevynulovať zápočtom? Toto riešenie má problém. Dlhopisy sa na súvahu dostali výmenou za novovytvorené zlé peniaze, ktoré sú dnes v ekonomike. Keďže sa stále príliš neúveruje, neinvestuje a nespotrebováva, s novými peniazmi sa robí relatívne málo transakcií a príliš sa nenamnožili. Zvýšené množstvo novovytvorených rezervných zlých peňazí má tak nezvyčajne malý dopad na ceny spotrebných statkov. Ak sa to zmení a cenová inflácia poskočí, tieto peniaze bude treba stiahnuť späť z ekonomiky. Centrálna banka funguje ako špongia, niekedy likviditu do obehu vypúšťa, no inokedy ju musí zase vtiahnuť späť. Alebo ľudia musia aspoň veriť, že to bude chcieť a vedieť spraviť. Ak nechce porušiť svoje inflačné ciele. Ničenie peňazí robí práve predajom dlhopisov, ktoré predtým nakúpila. Ak by tieto dlhopisy ale na súvahe chýbali, stratila by sa aj schopnosť centrálnej banky sťahovať z obehu peniaze. To by viedlo k znehodnoteniu meny. Namiesto dočasného by sa monetárny stimul stal trvalým. Za štátny dlh by sme tak zaplatili nie cez dane, ale cez monetárne vyvlastnenie.

12

 

Črevný poradca

Ja som si hypotéku zatiaľ nezobral. Asi by som to nevedel podpísať. Mal by som z toho zlý pocit. Aj fyzicky. Ani ten netreba ignorovať. Črevá sú niekedy múdrejšie než hlava (o ich prepojení viac niekedy inokedy). Privysoký dlh neohrozuje len finančnú situáciu, ale i zdravie. Ide o chronický stres. Kedysi som počul jedno zaujímavé finančné pravidlo: „Ak si to nemôžeš dovoliť dvakrát, tak na to nemáš.“Občas mi pomôže, keď s kúpou váham.

Juraj Karpiš

Poznáte dobrý spôsob, ako shortovať talianske dlhopisy?  Našli ste chybu? Chýba vám tu niečo? Napíšte mi na tyzdennik@jurajkarpis.com.  Ďakujem.

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




 

009 Osoľ si. Banky (stále) v problémoch. Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Soľ nad zlato

Bol som prednášať na gymnáziu. Tretiaci vedeli, čo je centrálna banka, niektorí poznali Draghiho, či dokonca správne tipovali podiel elektronických k hotovostným peniazom. Neokúňali sa diskutovať a spochybňovať. Stopa dobrého učiteľa bola neprehliadnuteľná. Prekvapilo ma, koľkí z nich už zarábajú. Budúcnosť nie je temná. V útrobách štátneho školstva som sa dozvedel, že očakávaná reforma školstva už začala. Zo školských jedální zmizli soľničky. Žiaci a študenti ich nesmú dostať do rúk vôbec, učiteľ ju dostane na vyžiadanie. To nemôže byť pravda, pomyslel som si. Zdá sa, že je. Odpor je veľký. Žiaci do školy pašujú okrem cigariet už aj soľničky. Otváracie krížiky so vzácnym bielym práškom na krku. Alebo kradnú soľničku z učiteľských stolov. Čo tam po tom, že žiak môže zbehnúť do potravín a za menej než euro zjesť kilo soli.

1000

„…iba tak sa dostanete k výsledkom.“ J. Hronec

Opäť tá desivá istota úradníka. Minule som písal o tom, ako štát dlhodobo zavádzal obyvateľstvo, že cukor je fajn a saturované tuky a cholesterol sú diabli. Mnohým pomohol pokaziť zdravie. Veď my vieme, čo je pre vás dobré. A všetci rovnako. Slovami školskej inšpektorky: „Slobodu si netreba zamieňať so svojvôľou.“ Veď všetci vieme, ako priveľa solíme a aké je to zlé pre zdravie. Vysoký tlak, infarkt, porážka. Je to konsenzus. Spomenul som si na príbeh trojročného amerického chlapca, ktorého spomínam v knihe Zlé peniaze. Toho experti, ktorí mu zakázali konzumáciu soli, zabili.

Deutsche Bank, globale Probleme

S Deutsche Bank (DB) to je vážne, pravdepodobne sa chystá jej záchrana. Merkelová to totiž vylúčila.  Ku dôvodom pre obavy prispel ďalší nemecký politik, člen finančného výboru. Tvrdí, že nemožno „prirovnávať Deutsche Bank k Lehman Brothers.“ Akcie banky padli na historické minimá a na základe ceny poistenia dlhopisov banky odhadovaná pravdepodobnosť defaultu vystrelila. Situácia sa v priebehu týždňa postupne zhoršovala a podľa Die Zeit z vlády unikli informácie, že štát je pripravený kúpiť v banke 25 % podiel. V prípade kritickej situácie štát ani tu nezaváha a ďalšiu banku a jej veriteľov zachráni. Nepochybuje o tom investičný šéf Allianz Global Investors a ani ja. Stres úradníkov a politikov je pochopiteľný. DB je gigant, ktorý je prerastený s finančnými inštitúciami po celom svete. Podľa varovania Medzinárodného menového fondu z konca júna sa DB „zdá byť najdôležitejšou bankou z hľadiska systémového rizika“ spomedzi globálne systémovo dôležitých bánk. Po DB nasleduje HSBC a Credit Suisse Group. Čo by sa stalo, keby banka otrčila kopytá, nevie s určitosťou povedať nik. Ďalšia nemecká banka Commerzbank plánuje prepustiť asi 10 000 zamestnancov a zrušila vyplácanie dividend. Že by ta záchrana európskych bánk cez mumifikáciu ekonomickej depresie v Grécku predsa len nefungovala?

1001

Zo sveta

Americké akcie sú približne tam, kde sme ich nechali pred týždňom, rovnako ako dolár voči euru. Zlato mierne stratilo zo svojich ziskov po oznámení oddialenia zvyšovania základného úroku centrálnou bankou. Šéf švajčiarskej centrálnej banky Tommy Jordan vo svojom článku o finančnej infraštruktúre nadhodil, že by mali analyzovať myšlienku využiť vo finančnom systéme decentralizovanú technológiu blockchain, s ktorou prišiel bitcoin. Vraj by to viedlo k vyššej efektivite. Prečo sa rovno nevzdať neefektívneho monopolu štátnej centrálnej banky a neotvoriť konkurenciu produkcie peňazí a ich transferov? Francúzske HDP bolo v druhom štvrťroku 2016 o 0,1% menšie ako v roku 2015. Podľa korešpondencie, ktorú na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám získal portugalský denník Publico, sa Barroso s ľuďmi zo svojho budúceho zamestnávateľa, banky Goldman Sachs, potajme stretával už ako prezident Európskej komisie. Podľa rozhodnutia Svetovej obchodnej organizácie poskytla EÚ nedovolenú štátnu pomoc spoločnosti Airbus vo výške niekoľkých miliárd. Dostane EÚ pokutu? Napríklad 13 miliárd eur?

1002

Najprv banky, potom štáty

V problémoch nie sú len nemecké banky. Karta nejde mnohým európskym bankám, ktoré za posledný rok stratili asi 40 % trhovej hodnoty. Banky sú siamskými dvojčatami štátov. Banky požierajú štátne dlhy, štáty požierajú bankové straty. Keď banky po šiestich rokoch od poslednej bankovej krízy pôjdu opäť pod zem, stiahnu tam aj svojho súrodenca. Stres na dlhopisoch členských krajín eurozóny zatiaľ nevidno. Týmto cenám ale ťažko veriť v čase, keď ECB ako zmyslov zbavená nakupuje štátne dlhopisy za novovytvorené eurá všade, kde ich nájde. To, že problémy v dlhoch štátov nevidno v ich cenách, nemusí znamenať, že tam nie sú. Zadlženie eurozóny od krízy výrazne vzrástlo, veľké ekonomiky príliš nerastú, problémy bánk sa nevyriešili.  Zájdite po (nesolený) popcorn a zostaňte pri prijímačoch.

1004

Soľ života

Viete, z čoho pochádza slovo šalát? Je to skratka rímskeho „herba salata“ – solená zelenina. Soľ si ľudia kedysi veľmi vážili. Ja neviem, koľko máte soliť vy. Spýtajte sa svojho lekára, ja lekár nie som. (Ak vás téma zaujíma hlbšie, tu si môžete prečítať viac) Štátne prikazovanie soliť menej všetkým je ale nezmysel. Každý sme iný, jeme rôzne veci, máme rôznu fyziológiu, rôzne sa hýbeme. Preto potrebujeme rôzne množstvo soli. Zdraví ľudia s fungujúcimi obličkami sa vedia prispôsobiť veľkému rozsahu príjmu sodíka bez zásadného vplyvu na krvný tlak.  Spotreba soli dlhodobo vo vyspelom svete rapídne nestúpa, ale klesá. Priemerný Američan spotrebuje polovicu soli (8-9 gramov), ktorú spotreboval Američan v 19. storočí. Sú štúdie, ktoré vzťah medzi spotrebou soli, krvným tlakom a srdcovocievnymi chorobami spochybňujú. Japonci s vysokým vekom dožitia a jedným z najnižších rizík srdcovocievnych ochorení konzumujú o 25 % viac sodíka než Američania. No riziko mŕtvice majú vyššie. O ľuďoch, ktorí solia veľa, ste počuli určite už dosť. Vedzte, že existuje kopa ľudí, ktorí solia príliš málo. Tí majú zvýšený výskyt mŕtvice, srdcovocievnych chorôb, vyššie riziko zníženej citlivosti na inzulín a komplikácii pri diabete. Táto štúdia našla optimum vzhľadom na riziko úmrtí z mŕtvice, srdcovocievnych ochorení, či infarktu niekde medzi 4-6 gramami (vylúčeného) sodíka za deň (ekvivalent 10-15 g kuchynskej soli).

1005

Odhadovaný sodík vylúčený v moči počas 24 hodín vs. ukazovateľ zostavený z úmrtí následkom srdcovocievnych chorôb, porážky a infarktu. Zdroj.

Málo solia často práve „zdravo“ žijúci a športujúci  ľudia (12 % účastníkov bostonského maratónu v roku 2002, ktorým bola odobratá krv, bolo diagnostikovaných s hyponatrémiou – nízkou hladinou sodíka v krvi. Problém je aj na iných vytrvalostných súťažiach). Niektorým sa točí hlava, nepotia sa, býva im zima, sú smädní aj napriek tomu, že veľa pijú. Nevedia sa koncentrovať, býva im zle alebo ich bolí hlava. Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčané množstvo soli je pri dospelých maximálne 5 g  (2g  sodíka) denne. Spravte experiment. V deň, keď si všetky jedlá chystáte sami doma, si ráno navážte dennú dávku. Počas dňa sledujte koľko z nej zjete a odpočítajte obsah sodíku v skonzumovaných potravinách. Ak nejete cereálie, pečivo alebo chlieb  a večer nemáte zvyk bezprízorne natlačiť do hlavy balík zemiakových chipsov, toto množstvo za deň spotrebujete len ťažko. Keď chceme zachraňovať pred soľou deti, nezakazujme im soľničky, ale kukuričné vločky (1,7 gramu soli na 100 g), rožky (0,55 g /kus) , chlieb (0,92 g /krajec) a lupačky (1,3 g/ kus). Väčšinu soli dnes ľudia skonzumujú nie tak, že si ju do jedla nasypú z ukradnutej soľničky, ale v priemyselne spracovaných potravinách.

Problém dehydratácie z nedostatku soli mávam napríklad keď prechádzam zo  stravy bohatej na cukry na diétu viac naplnenú tukmi. Telo počas zmeny vylúči veľa vody (túto stratu na váhe si mnohí mýlia so „schudnutím“) a s ňou stratí aj soľ. Ak si nedám pozor na jej zvýšený prísun, prídu bolesti hlavy napriek množstvu skonzumovaných tekutín. V takomto prípade (alebo pri vyššej fyzickej aktivite, či teplách) cielene dosoľujem. Ako rehydratačný nápoj  používam liter vody (v zime čierneho čaju) s lyžičkou cukru alebo medu, citrónovou šťavou a 1-2 gramami soli. Dobrým zdrojom sodíka, na ktorý nepotrebujete ani soľničku, sú morské riasy, ryby, mäso alebo zelenina ako mrkva, cvikla, špenát či zeler. Pre doplnenie iných elektrolytov sa snažím piť aj minerálky. Vysoko spracovaným priemyselným potravinám a pečivu sa vyhýbam. A solím toľko, na koľko mám chuť. Na mňa inšpektori nedosiahnu.

Juraj Karpiš

V piatok o 19:00 mám prednášku s diskusiou v rámci Hackers Congressu v Paralelním Polis v Prahe. Ak aj nechcete počúvať stále len o tých peniazoch, je tam aj kopa iných zaujímavých talkov. Chýbalo vám tu dnes niečo? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com . Ďakujem!

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Oko za oko, banka za jablko. 60 biliónov dlhu 008 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Sedieť si na rukách

Niektorí ľudia si nevedia sedieť na rukách. Ani na peniazoch. Pár ušetrených stovák alebo tisícok na účte ich páli. Sám tento problém nemám, keďže s jadrom mojich úspor som voči riziku precitlivelá finančná konzerva. O existencii týchto ľudí som dlho ani nevedel. Keď som sa začal pohybovať medzi ľuďmi pracujúcimi v oblasti osobných financií, zrazu som ich videl všade.  Človek s drobnými úsporami a podpriemernou mzdou, ktorý namiesto trpezlivého sporenia pociťuje neodolateľný tlak „investovať“. Napríklad cez páku 30 ročnej hypotéky do nehnuteľnosti. Alebo do inej tutovky. Aby „neprerábal“ na inflácii. Rozumiem, že pred pažravosťou zlých peňazí sa treba brániť. Napísal som o tom knihu. Ale riskovať stratu desiatok percent v snahe usporiť pár? To je ako prebehnúť z inflačného dažďa pod investičný vodopád.

 Ekonomika je silnejšia, úrok k normálu nevrátime

Začnime najdôležitejšou správou týždňa. Nie, nebol to hustý výrok nášho premiéra, že krajiny V4 budú vetovať dohodu únie s Veľkou Britániou, ak naši občania nebudú mať rovnaké práva ako tamojší pracovníci. Brexit im spravíme „veľmi bolestivým.“ To bola najvtipnejšia správa. Maďari sa od vyhrážok hneď dištancovali a naznačili, že premiérové slová netreba brať príliš vážne. To my doma vieme dávno. Akurát teraz ich počúvajú aj zahraničné médiá.

Správa, na ktorú čakal cely svet, je, že šéfka americkej centrálnej banky včera úroky nezvýšila. Akcie, zlato, dlhopisy, ropa zareagovali radostným rastom. NASDAQ dosiahol historický rekord. Yellen povedala, že ešte počkajú. Zamestnanosť je vysoká, jadrová cenová inflácia nad 2 %, akcie na historických maximách. Načo pokúšať šťastie pred prezidentskými voľbami. Ale v decembri už naozaj! Spomaľujúce tempo rastu HDP v kombinácii so zrýchľujúcim rastom cien očistených o energie a potraviny sme videli naposledy v roku 2000 a 2006. Potom prišli recesie. Uvidíme, ako to dopadne tentokrát.

Rast HDP (modrá krivka, pravá os) vs. rast spotrebiteľských cien okrem potravín a energií (červená krivka, ľavá os)

1

Chcete si vyskúšať náročnú prácu centrálneho bankára? Musí to byť stres, vycucať z makromodelov najdôležitejšiu cenu v ekonomike (cenu úverov) a plánovať životy stovkám miliónov ľudí. Skúste riadiť Fed ECB. Prvá cena je vysoká pozícia vo veľkej investičnej banke. Žartujem, to je možné iba v reálnom svete. Americké úrady chcú od Deutsche Bank pokutu 14 miliárd dolárov. Za zlobu, ktorú banka robila v súvislosti s finančnou krízou. Deutsche je aj bez tejto pokuty mŕtvou bankou. Ceny akcií postupne padli na štvrtinu jej účtovnej hodnoty. Banka odmieta/nemôže zaplatiť. Pokuta by giganta so súvahou vo výške polovice HDP Nemecka nadobro hodila do náruče daňových poplatníkov. Ostatné banky v Amerike platili výrazne menej. Zároveň sa výška pokuty nápadne blíži trestu európskej komisie pre Apple. Oko za oko, banka za jablko?

Kde je všetok ten dlh

Ak raz centrálne banky svoje sľuby začnú plniť alebo úroky vyženie hore inflačné prekvapenie, môže vzniknúť ďalšia kríza. Množstvo dlhu od tej poslednej narástlo. Finančný systém a rozpočty štátov budú na rast úrokov preto ešte citlivejšie. Ak rastú nízke úroky, skokovito klesá cena dlhých aktív. Čím dlhší dlhopis, tým väčšie straty. Kam padnú?

2

„Poskytnutou pôžičkou je vzniknutá pohľadávka zároveň novovzniknutým finančným aktívom s nejakým očakávaným budúcim príjmom a z neho odvodenou trhovou hodnotou. Existujúci štátny dlh niekto musí držať, pričom väčšina z neho zvyčajne skončí v domácich rukách, teda na súvahách domácich bánk, poisťovní, investičných a dôchodkových fondov. Štátny dlh tak držia vo svojich portfóliách aj ľudia, ktorí sú zároveň daňovníci, financujúci jeho splácanie.“ píšem v Zlých peniazoch. Konkrétnejšia distribúcia dlhov vybraných štátov je na nasledujúcom grafe. Grécky dlh vlastnia najmä európske inštitúcie, čiže my. Banky a ostatní súkromní investori sa z toho cez „záchranu“ krajiny vyvliekli. Polovica amerického dlhu je buď v ich centrálnej banke alebo mimo územia krajiny. O prípadné straty z ich dlhu sa tak podelia so svetom cez slabší dolár alebo straty v bankách alebo dôchodkových fondoch, ktoré ich dlhopisy nakúpili. Drvivá väčšina japonského dlhu je doma. Polovicu vlastnia buď domáce banky alebo poisťovne a dôchodkové fondy. Prípadný dlhopisový masaker by nahlodal životnú úroveň Japoncov. Návrat k historickým priemerom v úrokoch by znamenal pokles ich budúcich dôchodkov o desiatky percent. V Európe sa pozrime na Taliansko s dlhom 2,3 bilióna eur. Viac než polovicu z neho majú tiež doma, v bankových a nebankových finančných inštitúciách. Na rozdiel od Japonska sa im ho ale nedarí pchať do centrálnej banky. Ale keď bude v Európe zle a úroky opäť začnú rásť, možno očakávať, že súvaha ECB ešte viac otvorí náruč. Talianske dlhopisy sa pred hnevom precitnutých dlhopisových trhov pôjdu schovať práve tam. To by znamenalo, že časť strát ponesieme cez spoločnú menu aj my. Iba ak by ešte predtým dali ITexit.

3

Mesto duchov

„So závermi nie som spokojný.“ povedal po bratislavskom samite premiér Talianska Matteo Renzi. „Nie som jeden z tých, čo bude po samite ľuďom rozprávať, že všetko bude v poriadku a ruže idú rozkvitnúť.“ Vďaka bohu, takých tu máme dosť aj sami. Renzimu sa nepozdávalo pokrytectvo Merkelovej, ktorá predstierala jednotu vyhýbaním sa kontroverzným témam ako sú imigranti a fiškálne pravidlá v rámci únie. „Neviem o čom Merkelová hovorí, keď spomína „ducha Bratislavy“. Keď to pôjde takto ďalej, tak namiesto ducha Bratislavy budeme hovoriť o európskom prízraku.“ Samit v Bratislave bol podľa neho len „peknou plavbou po Dunaji.“ Tak sme im aspoň pri nej nezavadzali a poslušne vypratali hlavné mesto. Aj Juncker chodí „každý deň medzi obyčajných ľudí.“ Francúzska úspešná jutuberka Laetitia Birbes získala privilégium prezidenta Európskej komisie vyspovedať. Podľa jej slov rovno dostala od YouTube aj pokyny nenačínať ťažké témy. Jemnučko hryzkať. No hrýzla aj tak. „Zveriť niekomu, kto bol 18 rokov ministrom financií najväčšieho európskeho daňového raja, misiu bojovať proti daňovým únikom, je ako vymenovať bankového lupiča za šéfa polície nie?“ opáčila. Šéf-hovorca Komisie obvinenia poprel. My ale vieme, že keď ide do tuhého, tak Juncker nemá problém klamať.

Pred mesiacom som tu k slovenskej dani z dividend napísal „Aj v tejto veci ide podľa už otestovanej politicko-marketingovej stratégie „Vyjdi s katastrofou, schváľ tragédiu a  ešte budeš za pekného.“ Návrh znie 15 % sadzba … retrospektívne aj na zisky z minulých období (2004-2016)… Nakoniec prejde zrejme „iba“ 10 % na budúce zisky.“ Takmer som sa trafil. 7 % a iba na budúce zisky. Socializmus vyvolá aj na Sahare nedostatok piesku. To nie je vtip, ale aj na nás empiricky testovaná pravda. Svoje výsledky prináša ďalej aj experiment vo Venezuele. Socializmus dotlačil túto na ropu bohatú krajinu k takej potupe, že ropu dovážajú aj od preklínaných Američanov. Socialisti ju bez kapitalistov nevedia vytiahnuť ani spod svojich zadkov zo zeme. Odkedy kontrolu nad krajinou v roku 1998  prevzal Chávez, klesla denná produkcia z 3,4 na 2,4 miliónov barelov.

4

Riziko bez výnosu

Všetci chcú výnos bez rizika. Centrálne banky ale všetky trhy zdrogovali zlými peniazmi. Cenám ťažko veriť, ohľadom hodnoty každý tápe. Čo nemôže trvať večne, to raz skončí. Aj monetárna stimulácia. Namiesto bezrizikového výnosu na trhoch vidno riziko bez výnosu. Ani inflačná výhovorka pre finančnú hyperaktivitu dnes neplatí. Služba likvidity, za ktorú si kupujete budúcu pohotovosť, je dnes zadarmo. Hotovosť, či už v podobe zlých peňazí, zlata alebo iných alternatív, možno držať bez zdanenia cenovou infláciou. V takomto prostredí, môže byť aj sedenie si na rukách výnosnou investičnou stratégiou.

Juraj Karpiš

V utorok 27.9.2016 budem diskutovať od 18:00 o zlých peniazoch a kríze v popradskom kine Tatran. Po besede sa premieta film “Stávka na neistotu” . Ak máte chuť a čas, zastavte sa na kus reči. Ak nie, môžete mi napísať na tyzdennik@jurajkarpis.com .

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Keď ide o oceľ, sloboda ide v EÚ bokom. Harvard je na sladké, Juncker nemá rád lacné mlieko 007 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Sladká nevedomosť

Vedci sú tiež len ľudia. Niektorí klamú za peniaze alebo prestíž. Vedci sponzorovaní americkou cukrárskou loby nám dekády zahmlievali efekty zvýšenej spotreby cukru pri srdcovocievnych chorobách. Harvardskí výskumníci dostali v 60-tych rokoch zaplatené za nepoctivý prieskum, ktorý bagatelizoval negatívny vplyv cukru. Namiesto sladkého pokušenia prstom ukazoval na cholesterol a nasýtené tuky. Výskum bol publikovaný v prestížnom New England Journal of Medicine a použitý v informačnej a legislatívnej kampani. Aj vďaka tejto práci začal hon na živočíšne tuky a cholesterol. V amerických dietologických odporučeniach bolo varovanie pred cukrom vždy až za varovaním pred tukom (za prvý výstrel, ktorý začal vojnu proti slanine, sa považuje známy článok Ancela Keysa z roku 1953  Atherosclerosis: a problem in newer public health, v ktorej autor na základe dát z 22 krajín za hlavného vinníka srdcovocievnych chorôb označil práve nasýtené tuky). A do nechutných odtučnených jogurtov sa začala dávať kopa cukru, aby ho ľudia jedli.

jkjkj1

Do pollitrového pohára čaju som si kedysi sypal 9 lyžičiek bieleho zlata. Vďaka extrémnemu kalorickému výdaju vrcholového športovca a mladému telu sa to neprejavilo ani na mojej váhe, ani na citlivosti na inzulín. Všeobecný strach z tukov šírený aj za pomoci pseudovedeckých argumentov sa dostal aj do našej domácnosti. Maslo na stole vystriedal margarín, ktorý som ale intuitívne od začiatku bojkotoval. Potom sa začali objavovať výskumy o škodlivosti trans-mastných kyselín v náhradách živočíšnych tukov. Že pre srdiečko sú zlé práve onynie živočíšne tuky. Že nasýtené tuky majú mnoho pozitívnych efektov na zdravie a v srdcovocievnych ochoreniach nehrajú prím. Že aj tento zdravotný príbeh je omnoho komplikovanejší, než hovoril dovtedajší vedecký konsenzus.

Pseudoveda v makroekonómii

So pseudovedou v makroekonómii pretiekol pohár trpezlivosti hlavnému ekonómovi Svetovej banky Paulovi Romerovi. Zverejnil článok „Problém makroekonómie“, v ktorom vyjadruje zdesenie, ako môžu v ekonómii medzi dospelými vzdelanými ľuďmi prežívať síce komplikované, no nezmyselné a od reality odtrhnuté modely. Keď už sme pri nich, trhy sú stále neisté, či im Yellen budúci týždeň nevykopne stoličku spod nôh zvýšením základného úroku. Dôležité zasadanie FOMC amerického Fedu je budúcu stredu 21.9. Odhadovaná pravdepodobnosť zvýšenia úroku skáče hore dole, podľa toho, ktorý člen FOMC vypustí mediálny šum. V piatok trhom praskli nervy a prevládol strach. Padalo všetko. Akcie, dlhopisy aj zlato. V pondelok sa trhy síce vrátili o niečo späť, no v priebehu týždňa opäť mierne oslabili. Je to presne 8 rokov, čo kľakla investičná banka Lehman Brothers. O stave finančného systému vyspelého sveta veľa hovorí fakt, že odvtedy si americká centrálna banka dovolila zdvihnúť základný úrok iba jediný raz o 0,25 %. Pri pomyslení na ďalších mikroskopických 0,25 % trhy znervóznejú. Podľa výskumu ECB program QE funguje. Napríklad talianskej vláde nákupy dlhopisov centrálnou bankou za novovytvorené peniaze znížili úrok na 10 ročných dlhopisoch o 43 bázických bodov. Gratulujeme! Otázka je, čo s talianskym dlhom potom, keď centrálna banka začne tieto dlhopisy predávať. Nemecké firmy Henkel a Sanofi budú vďaka európskemu QE prvými podnikmi, ktoré pravdepodobne vydajú dlhopisy so záporným úrokom.

Priority EÚ

Centrum diania sa v Európskej únii posunulo v tejto dobe bližšie k Slovensku. V Bratislave sme to minulý štvrtok odpálili konferenciou o monetárnej politike ECB. Potom sa stretli v bratislavskej Redute ministri financií. Riešili aj plnenie gréckych domácich úloh pred uvoľnením ďalších peňazí pomoci. Európsky komisár pre ekonomiku Moscovici vyjadril sklamanie, keďže od krajiny čakal viac pokroku. Šéf euroskupiny Dijsselbloem to dal obrazne: „Tlak na krajinu je späť. Skutočne potrebujeme nejaký progres. Leto skončilo. Treba zbaliť kempovaciu výstroj.“

jk2

Prejav o stave Európskej únie mal v stredu prezident Európskej komisie. Nie Barroso, ten je už v Goldman Sachs, ale Juncker, čo nemá problém verejnosti klamať („Čo chcel, mi nikdy nikto nekomunikoval – ak to vôbec niekomu povedal. Cítil som sa ako keby som písal pre čiernu skrinku“ posťažoval sa bývalý písač Barrosových prejavov.).

Konkrétne riešenia utečeneckej krízy? Detaily európskej stratégie pre Sýriu? Ako eurozóna vyrieši problém spoločnej pastviny ECB a neschopnosť členských krajín dodržiavať fiškálne pravidlá? Zabudnite: „Komisia vždy bude chrániť našich poľnohospodárov, najmä v ťažších časoch.“ To ide únii najlepšie. Obhajovať záujmy poľnohospodárskej loby, ktorej ide takmer polovica peňazí z rozpočtu. Gigantické platby európskym poľnohospodárom ničiace trhové a životné prostredie prispeli okrem iného aj k nadbytku mlieka. „Preto komisia zmobilizovala 1 miliardu eur na podporu farmárov produkujúcich mlieko, aby im pomohla opäť sa postaviť na nohy. Mlieko lacnejšie ako vodu nebudem akceptovať.“ Aby som bol spravodlivý, ešte sľúbil ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu pred zahraničnou konkurenciou. A viac peňazí na pomýlené investície dotované úniou pod maskou podpory ekonomiky. Keď ide o mlieko a oceľ, voľný pohyb tovaru a zákaz štátnej pomoci musia ísť bokom.

jk3

Komu/čomu veriť?

Odkedy sme prestali strieľať do ľudí, ktorí chceli opustiť socialistický raj, sa mnohé zmenilo. Ľudia si robia čo chcú. Často robia chyby. Mastičkári, šamani a alternatívni liečitelia môžu opäť slobodne predávať hadí olej a nemusia sa podriadiť oficiálnej, štátom schválenej vede. Niektorí sa snažia chrániť verejnosť pred omylmi zbožšťovaním vedy a vedcov. Veda je Pravda a kto si ty, že si dovolíš pochybovať? Veda je len inštitúcia a ako všetky ostatné inštitúcie, ktoré tvoria ľudia, má svoje muchy. Veda je metóda zisťovania pravdy. Štruktúrovaná, sofistikovaná a veľmi užitočná diskusia o Pravde. Neustále hľadanie dôkazov proti tomu, čo si myslíme, že vieme. Odmietať vedecké poznanie je hlúpe a škodlivé. No považovať každý vedecký konsenzus automaticky za Pravdu tiež.

Komu teda veriť? Mne! 🙂 Nie, veď nie som doktor. Ani ekonómie. Veda a jej formalizované nástroje zachytávajú iba malý výsek nášho sveta. Väčšinu rozhodnutí musím robiť v neistote, kde nemám luxus existujúcich randomizovaných kontrolovaných štúdií. Vedecká istota chýba aj v mnohých oblastiach medicíny – len 11 % zo 7 000 odporúčaných postupov v americkej kardiológii je postavených na dátach z randomizovaných kontrolovaných štúdií. Pri infekčných ochoreniach je to len 14 % zo 4 000 postupov. 55 % je postavených na názoroch a prípadových štúdiách. Neistotu neznášame, ale nič s tým nespravíme. Istotu predávajú len podvodníci. Logické a najlepšie miesto, kde bádanie za Pravdou začínam, je vedecký konsenzus. Ten testujem na konzistenciu s inými vedeckými paradigmami, zvážim vybrané protiargumenty, porovnám s mojimi  skúsenosťami váženými ich relevanciou, prípadne skúsenosťami mojich predkov. Potom si poprajem veľa šťastia a rozhodnem sa. Každé rozhodnutie a jeho následky sú malým vedeckým experimentom. Efekty rozhodnutia sa preto oplatí zapracovať do budúcich rozhodnutí. Mimochodom, cukor si do čaju už nedávam. Okrem iného aj preto, že dve hodiny po konzumácii 75 gramov cukru (ochutené 450 gramové acidofilné mlieko ho má 60 gramov) klesne mužom testosterón o 25 %.

Juraj Karpiš

Aký je váš obľúbený vedecký omyl? Alebo sa vedci mýlili iba v minulosti a tí dnes to už majú všetko správne? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com .

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




#BeActive! Draghi: My sa nevzdávame. Bilión sem, billión tam 006 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Deaktivácia

Čochvíľa to čaká aj nás a už teraz sa obávam. Ďalšia várka detí si išla odsedieť 10 rokov nepodmienečne.  A to sa blíži Európsky týždeň športu burcujúci k vyššie fyzickej aktivite. Viem, tých malých lovcov-zberačov, deti vetra, treba trochu zdomestikovať. Naučiť ich pravidlá a poslúchať. Život nie je len bezstarostná hra v lese, ale aj nuda v lavici, podvolenie sa formálnym autoritám a opakovanie nezmyselných úkonov. Vštepiť im tú našu, slovenskú verziu histórie, nech sa vedia orientovať, že kto koho utláčal. No ja sa bojím systému, ktorý ich má učiť. Ten sa bráni rýchlym zmenám moderného sveta a je takmer dokonale izolovaný od spätnej väzby. Je to nanútený monopol, bez konkurencie riešení. Prečo to musí trvať 10 a nie u niekoho 5 u iného 12 rokov? Prečo sa všetci musia učiť to isté? Rovnakým spôsobom? To, čo sami nechcú,  sa ľudia nikdy nenaučia alebo naučia a hneď zabudnú. To som pochopil pomerne skoro pri márnej snahe urobiť z mojich detí géniov, ktorí ohúria ostatných rodičov na ihrisku. Asi najviac ma desí predstava, že si vlastné deti budem musieť cez týždeň od štátu požičiavať na ospravedlnenku. „Tati, prečo nemôžu deti v škole pracovať?“ spýtal sa kolegov druhák po návrate zo školy. Potrebuje 100 eur na model, takže sedenie v lavici má pre neho vysoké alternatívne náklady. Je zaujímavé, že odsedieť si školskú dochádzku deti musia, no oficiálne pracovať je tabu. Napriek tomu, že pre mnohé z nich by to bolo namiesto sedenia v škole vykúpenie, nehovoriac o tom, že o živote by sa naučili asi viac. No ale keď to bolo dosť dobré nám, musí to stačiť aj im!

Centrálni bankári: Nevzdáme sa

Mario Draghi, šéf ECB:

„Za akúkoľvek cenu“ júl, 2012

„Čokoľvek čo musíme“ november, 2015

„Bez zbytočného odkladu a akýchkoľvek limitov“ december, 2015

„My sa nevzdávame“ január, 2016

jkj1

V eurozóne oslavujeme výročie prekročenia hranice 1 bilióna novovytvorených eur v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania. Pre lepšiu predstavu: je to 1 000 miliárd, 3 000 eur na každého obyvateľa eurozóny. Viac než 20 % ročných daňovo-odvodových príjmov eurozóny (2015). Ide o trik centrálnych bankárov: z ničoho vytvoria nové eurá a za ne nakupujú štátne a podnikové dlhopisy. Klesajúcimi úrokmi potešia politikov v zadlžených krajinách. Dúfajúc, že toto opatrenie predíde obávanému poklesu cien a zvýši množstvo úverov podnikom, ktoré budú viac investovať a zamestnávať. Konečne sa rozhýbu kolesá pomyselného ekonomického stroja. Po jednom bilióne nových zlých peňazí sa politici skutočne radujú, keďže aj Taliansko si požičiava za extrémne nízke úroky, no stroj nie a nie poriadne zabrať.  Úvery nefinančným podnikom sú tam, kde na začiatku programu. Centrálne banky skupujú ekonomiky vyspelého sveta a na ich súvahách sú už aktíva v hodnote takmer 40 % HDP. Dnes bude Draghi hovoriť na tlačovke opäť. Ale asi nepovie „Je čas skúsiť niečo iné, než finty s peniazmi.“

jkj2

Ekonomika

Medziročný rast HDP v eurozóne spomalil v druhom štvrťroku z 1,7 % na 1,6 %. Slovenské HDP rastie medziročným tempom 3,7 %. Miera nezamestnanosti klesla na 10 % a miera zamestnanosti dosahujem historické maximá. Rakúsko pohrozilo žalobou Maďarsku, ktoré nechce brať späť migrantov, ktorí prekročili ich spoločnú hranicu. Podľa talianskeho ministra zahraničných vecí bude Taliansko „bojovať“ za vytvorenie nového typu EÚ. Išlo by o užší kruh 7 až 12 krajín EÚ, ktoré by mali intenzívnejšiu integráciu v podobe spoločnej meny, voľného pohybu obyvateľstva a  lepšie koordinovanej obrany. Do tohto klubu, by sme sa asi nezmestili. Podľa španielskej centrálnej banky sa z pomoci španielskemu bankovému systému spred 4 rokov vo výške 54 miliárd eur zatiaľ vrátili iba necelé 3. Držíme palce. 300 miliónov tam máme zainvestované cez pôžičku z ESM aj my. José Manuel Barroso je bývalý prezident Európskej komisie, pamätáte? Bude za americkú investičnú banku Goldman Sachs žehliť dopady Brexitu na ich londýnsku pobočku a pomáhať s vyjednávaním. Kto by nemal rád tých pragmatických socialistov? V piatok zverejnené novovytvorené pracovné miesta v USA za august sklamali očakávania (151 tisíc vs. 180 tis.) a pravdepodobnosť toho, že si Fed trúfne v septembri zvýšiť základný úrok, opäť klesla. S vidinou pokračovania politiky lacných zlých peňazí poskočilo tak zlato, ako aj americké akcie.

jkj3

Neseď si na vedení

Keď sa snažím sám niečo naučiť, začnem sa hýbať. Skáčem, chodím, stojím alebo sa váľam. Sedieť väčšinu dňa na stoličke s obmedzeným repertoárom polôh je asi najmenej logickým miestom pre učenie. Naši predkovia sa milióny rokov učili za pohybu, pri love, zbere, skúmaní nových území. Alebo obsmŕdaním okolo niekoho, kto stružlikal nástroje. Na sedenie 8-10 hodín denne adaptovaní (zatiaľ?) nie sme. Hodina posilky či behu po práci chronické sedenie nevymaže. Podľa metaštúdie (800 tisíc subjektov) mali tí, čo sedeli najviac oproti tým, čo sedeli najmenej, takmer dvojnásobné riziko cukrovky, 2,5 násobné riziko srdcovocievnych ochorení, 90 % vyššie riziko smrti následkom srdcovej choroby a 50 % vyššie riziko smrti následkom všetkých príčin. Sedenie je moderná pliaga, s ktorou sa sám snažím bojovať. Niektoré stretnutia viem vybaviť aj po stojačky. Je to aspoň kratšie, keďže profesionálny schôdzovač, čo ľúbi rozprávať, sa skôr unaví. Diskutovať a riešiť sa dá aj počas chodenia. Za pohybu mi to lepšie myslí. Že mám vtedy rýchlejšie reakčné časy, mám aj zmerané. Státie má tiež svoje riziká. Státie bez pohybu a riešenie zložitej úlohy  sa využíva ako stresor v rôznych experimentoch.  Zvyšuje napríklad cholesterol. Byť celý deň na nohách zvyšuje aj riziko kŕčových žíl, zhoršuje arterosklerózu,  je spájané s nárastom krvného tlaku a problémami s nohami. Momentálny konsezus pre zdravých dospelých sa zdá byť 10 000 krokov za deň. Preto sa v práci snažím kombinovať sedenie, státie a chôdzu. Keď  sa stáť ani chodiť pri práci nedá, snažím sa aspoň robiť v sedení časté prestávky s nejakou formou cvičenia. Skúste sa v práci viac hýbať. Čo tam po mentálnych a zdravotných efektoch,  pravdepodobne aj schudnete!

Juraj Karpiš

#BeActive a napíšte mi vašu kritiku, tipy a nápady, čo tu vylepšiť na tyzdennik@jurajkarpis.com. Alebo prepošlite známym, nech sa prihlásia na odber. Ďakujem!

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Dá Apple Brexit? Centrálne banky skupujú Facebook a zlatých ťažiarov 005 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

„Uži si deň Ústavy!“ zavtipkoval pri odchode z práce kolega. Dnešný štátny sviatok u mňa poľahky vyhráva cenu „najpodivnejší“.  Mohli by sme ho nahradiť dňom víťazstva nad komunizmom. Aj keď tento boj asi tiež ešte nie je úplne vyhratý. Nie že by som bol proti pravidlám. Obdivoval som známeho, čo mal spísanú osobnú ústavu. Mantinely na vlastný život. Ale oslavovať niečo, čo za mňa schválili podivní ľudia? „Neškoď iným.“ je pravidlo, ktoré mám v prvom článku ja. Znie skromne, no ak sa podarí v živote aspoň toto, bude to celkom úspech. Pre štát by mohlo medzi pár základných pravidiel patriť „Nebudeš brať občanom cez kazenie peňazí.“ Takáto zásadná zmena k lepšiemu, by stála aj za oslavu.

Čo by centrálne banky ešte skúpili?

Yellen neprekvapila. V Jackson Hole nepovedala nič nové, tobôž zaujímavé. Akcie sú tam, kde boli pred týždňom. Zlato po Janetiných slovách trochu poskočilo a následne pokračovalo v miernom poklese. Napriek tomu, že Fed váha, tlačiarne ostatných centrálnych bánk idú na plné obrátky. Najmä vďaka BOJ a ECB monetárna stimulácia dosahuje najintenzívnejšie úrovne od krízy. Že nové peniaze hojne tečú do finančných aktív naznačuje korelácia ich cien s tlačením.

jk one

Pomaly už nie je čo za nové peniaze kupovať. Problém naznačila vo svojom prejave aj Yellen. „Tvorcovia politík v budúcnosti by mohli preskúmať možnosť nákupu širšieho spektra aktív“. Práve táto veta asi na chvíľu zamestnala predstavivosť zlatých špekulantov a na chvíľu zdvihla cenu tohto kovu.  Minule som spomínal, ako sa BOJ stáva majoritným akcionárom v množstve japonských spoločností. Ak bude pokračovať aj v nákupe japonských dlhopisov súčasným tempom, tak do 24 mesiacov skúpi všetky, ktoré sú ešte k dispozícií. Šéf BOJ Kuroda preto v Jackson Hole hovoril o možnosti nákupu aj zahraničných dlhopisov. Podobné problémy kam pchať nové zlé peniaze má aj švajčiarska centrálna banka. Páčia sa jej aj sociálne siete. Vlastní už viac verejne obchodovateľných akcií Facebooku než samotný Zuckerberg (0,28 % spoločnosti). Akciové portfólio SNB medziročne poskočilo už na 127 miliárd frankov.  SNB a aj nórska centrálna banka v nákupnej horúčke neobchádzajú ani zlato a striebro. V spoločnostiach ťažiacich tieto vzácne kovy s monetárnou funkciou majú zainvestované po miliarde amerických dolárov. Tu si pozrite, ktorí ťažiari sa pozdávajú najviac nórskym a tu švajčiarskym centrálnym bankárom.

Francúzsky žart

Blíži sa vyhodnotenie plnenia podmienok pomoci Grécku. Grécky premiér Tsipras varuje, že šetrenie vedie Európu do priepasti. Riešením má byť odpustenie časti dlhov krajine a rozšafnejšia fiškálna politika. Francúzsky premiér Valls súhlasí a volá po uvoľnení pravidiel Paktu stability a rastu, konkrétne zvýšení 3 % hranice deficitu. To dosť nemiestne vtipkuje, keďže práve Francúzsko toto pravidlo dlhodobo ignoruje. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA s názvom TTIP je vraj mŕtva. Vrahom majú byť Francúzi. „Američania nám nedávajú nič.“ v súvislosti s neúspešnými vyjednávaniami povedal francúzsky minister obchodu.

Designed in California, Assembled in China. Harassed & Fined in Brussels.

Nič nám nedávajú, tak si sami zoberieme zo spoločnosti Apple. Aby bolo na uvoľnenú fiškálnu politiku. Touto rabovačkou žije celý svet. Peniaze na deficity treba brať odtiaľ, kde sú. V pokladničke najväčšej svetovej spoločnosti na svete s kapitalizáciou 570 miliárd dolárov je ich neúrekom. V nerozdelenom zisku americkej matky je 100 miliárd dolárov, hotovosť a jej ekvivalenty v mimo amerických dcérach sa odhadujú na vyše dvesto miliárd dolárov. No bude im z toho chýbať 13 miliárd eur? Určite nie, povedali si v Bruseli. Európska komisia cestou svojej komisárky pre konkurenciu (!) dala spoločnosti pokutu v tejto výške (plus úroky). Za nelegálnu štátnu pomoc Írska firme v uplynulých dekádach nižším daňami. Nie je to prvý krát. Komisia to už raz s nelegálnou štátnou pomocou pre Apple v roku 2013  skúšala. Pokuta je splatná Írsku. Je to dvojnásobok celých príjmov Írska z dane z príjmu právnických osôb za rok 2015. Podľa komisie na časti ziskov plynúcich z Európy do írskych dcér Apple mala firma efektívnu sadzbu dane iba 0,005 %.

Všimli ste si ten paradox? Predstavitelia únie hovoria, že spoločnosť nezaplatila dosť daní. Napriek tomu, že fiškálne suverénny členský štát Írsko tvrdí, že problém neexistuje a od Applu dostali zaplatené všetko čo chceli a čo káže ich zákon. A to retroaktívne. To nevymyslíš, to je EÚ. Daňová konkurencia a jej pozitívne efekty na kvalitu a cenu verejných služieb tu zostáva nepoznaným konceptom. Ak EÚ bude pokračovať týmto spôsobom,  všetci skončíme s rovnakými, vysokými daňami a bez investícií. Ako Francúzsko. Nejasné zostáva aj prečo pokutu dostal Apple a nie írsky štát, ktorý podľa komisie chybu spravil. Írsko peniaze nechce lebo vie, že by ich HDP by potom o desiatky percent určite nerástlo. Ak by náhodou niekto na Apple začal nadávať aj na Slovensku, pripomeňte mu prosím efektívnu daňovú sadzbu tunajších automobiliek po ich príchode. Nie je náhoda, že v Európe sa na rozdiel od USA dá najľahšie k bohatstvu dostať dedením. Modrú krv vieme odpustiť, no drina a talent sa tu trestajú rabovačkou. Takmer polovicu najbohatších ľudí Európy tvoria dediči.

jk 2

Podiel miliardárov v krajine, ktorý svoj majetok zdedili.

Daň z príjmu právnických osôb je nezmysel, ktorý je najlepšie zrušiť. Konečné bremeno padá aj tak len na fyzické osoby – vlastníkov a zamestnancov, keďže firma je len právny konštrukt. Nie, že by ostatné dane hospodárskemu rastu prospievali, no zdaňovanie výnosov z kapitálu je z hľadiska bohatstva spoločnosti asi ten najhorší spôsob financovania verejných výdavkov. O tom, že optimálna výška zdanenia úroku, príjmu firiem a dividend je 0 % panuje pomerne široký  ekonomický konsenzus. Dane z kapitálu v dlhodobom horizonte deformujú produkčnú štruktúru ekonomiky a zmenšujú veľkosť napečeného koláča, o ktorý sa delia zamestnanci, kapitalisti a štát. Každá daň uvalená na kapitál v konečnom dôsledku potrestá nižším príjmom proletariát. Zamestnanci totiž k vyprodukovaniu hodnoty, ktorá zaplatí ich mzdy potrebujú právedaňami trestaný  kapitál.  Šéfovi Apple sa to nepáči. Presunie spoločnosť sídlo európskej dcéry na ostrovy ku susedom, za hranice dosahu bruselských rabovačov? Dá Apple Brexit? Alebo rovno do Ázie?

Mäsiar ako rizikové povolanie

Ale neškodí červené mäso všeobecne zdraviu? To je stále prevažujúci názor, súdiac aj podľa vašich reakcií na živočíšne okienko v posledných dieloch tohto týždenníka. Tento konsenzus je postavený na výskumoch, ktoré u viac mäsa konzumujúcich ľudí nachádzali aj vyšší výskyt srdcovocievnych chorôb, rakoviny či nižší vek dožitia. Tieto výsledky sú ale skresľované faktom, že s konzumáciou mäsa korelujú aj iné zdraviu škodlivé návyky, od ktorých štúdie neboli dostatočne čistené. Predstavte si vegetariána. Máte? Asi nemá v jednej ruke cigaretu, v druhej poldecák, neprejedá sa, k futbalu žuje skôr morské riasy než zemiakové čipsy, chodí na prechádzky, má vyššie vzdelanie, číta o zdravom životnom štýle a nerobí v bani. Vo výskumoch, ktoré tieto ostatné faktory kontrolovali usilovnejšie, negatívne dopady konzumácie červeného mäsa miznú. V European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC) štúdii, ktorá najala desiatky tisíc vegetariánov, vegánov a čo sa týka zdravia aj relatívne uvedomelých mäsožravcov to vyšlo dokonca naopak. Uvedomelí mäsožravci mali mierne nižšiu celkovú úmrtnosť než vegetariáni a prekvapivo nižší výskyt rakoviny hrubého čreva. Čo ale ostáva je negatívny vplyv mäsových výrobkov. Podozrivým tu sú karcinogény a chemikálie prítomné v mäso spracujúcom priemysle. Povestným kanárikom v uhoľnej bani (alebo skôr mäsovom oddelení ) sú tamojší zamestnanci, ktorí majú vyšší výskyt rôznych druhov rakovín. (Zdroje: 1. 2. 3. 4. 5. 6.) Ale môže to byť aj oxidácia proteínov, kým sa mäso dostane ku konzumácií. Zhrnuté a podčiarknuté, s konzumáciou červeného mäsa to nepreháňam, no zároveň sa ho nestránim ako náš minister financií šetrenia. Spolu s množstvom zeleniny patrí konzumácia čerstvých potravín z čo najšťastnejších zvierat do mojej momentálnej predstavy ideálnej stravy. Konzervované alebo inak spracované mäsové výrobky beriem skôr ako hriech (kto nezhrešil, nech hodí kameňom).

Juraj Karpiš

Listovali ste dnes v Ústave? Poznáte kamionistu, ktorý je vegán? Politika, čo neplatí dane? Napíšte mi tyzdenník@jurajkarpis.com

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Janet do toho, neboj sa nikoho! 004 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Akcie klesali a vznikajúce straty vo mne budili paniku. Hlavou mi chodilo, čo všetko som si za miznúce peniaze mohol kúpiť. Keď som si v roku 2001 prvýkrát otvoril účet na obchodovanie u amerického brokera, cítil som sa ako Warren Buffett. Pokles prvých nakúpených akcií spoločnosti McDonald’s ma z nesmrteľného sna o bezprácnom, rýchlom zbohatnutí prebudil. Postupom rokov som sa v tejto škole, ktorá ako každá dobrá škola nebola zadarmo, niečo naučil. Hlavne o sebe, ale aj o trhu. Dôležitá lekcia bola internalizácia faktu, že nejde o skutočne voľný trh, teda o interakciu hráčov, ktorí riskovaním svojich peňazí tvoria najlepšie odhady budúcnosti vyjadrené v cenách. Ale že tu pôsobí aj finančná šľachta, ktorá má privilégia. Prístup k nekonečným zdrojom a dôležitým neverejným informáciám. Centrálni bankári a ich priatelia vedia trh tlačiť vymyslenými peniazmi tam, kam by sám nikdy nešiel. A preto treba neustále dávať pozor, čo robia.

jk

Žena, ktorá hýbe svetom

Máte na piatok nachystané žetóny? Najmocnejšia žena sveta bude mať prejav, ktorý môže pohnúť trhmi. Prípadné prekvapenie možno zobchodovať. Šéfka Fedu Janet Yellen vystúpi v piatok o desiatej hodine doobeda miestneho času na každoročnom Sympóziu monetárnej politiky organizovanom Kansas City Fedom v Jackson Hole vo Wyomingu.  Stretávajú sa tam monetárni ekonómovia a centrálni bankári. Predstaviteľ Fedu zvykne naznačiť, ako interpretuje kávové usadeniny ekonomických ukazovateľov a akú mágiu mixiu monetárnych nástrojov použije v nadchádzajúcom období. Keby chcela, dôvody na zvyšovanie základného úroku Yellen má. Akcie na historických rekordoch, jadrová inflácia nad 2 % a oficiálna nezamestnanosť nízka. No vystrašiť akciové a dlhopisové trhy tesne pred americkými prezidentskými voľbami, to chce pomyselné gule a skutočnú nezávislosť.

Kým americké akcie v poslednom týždni flirtovali so svojimi maximami, ropa oslabila reagujúc na rastúce zásoby. V zlate, striebre a  spoločnostiach ťažiacich vzácne kovy zrejme konečne začala korekcia. Napríklad GDX, čo je ETF veľkých zlatých ťažiarov, nastúpal od začiatku roka bez výraznejšieho poklesu už 130 %. Prepad by preto príliš neprekvapil. Uvidíme, či dymové signály šamanky z Jackson Hole tento trend zosilnia alebo otočia.

In ECB We Trust

Írske kávové usadeniny vyzerajú dobre. Tamojší štatistický úrad upravil rast HDP za rok 2015 na neuveriteľných 26 %. Stačila úprava čísel a írsky dlh klesol z 94 % na 80 % HDP. Pritom schopnosť splácať ho sa príliš nezmenila. Írskym štatistikom okamžite volali z Medzinárodného menového fondu, či si nerobia srandu. Zrejme nerobia, keďže postupujú podľa pravidiel Eurostatu. V krajine sídlia nadnárodné korporácie optimalizujúce daňové zaťaženie presúvaním hodnoty po celom svete, čo nafukuje domáci produkt. Toto je len jedna z mnohých múch HDP. Nemecký rozpočet verejných financií dosiahol za prvý polrok 2015 rekordný prebytok 18,5 miliardy eur. To je takmer polovica slovenského štátneho dlhu. Nemecké banky trpia prebytkom likvidity z centrálnej banky. Čoraz hlasnejšie nadávajú na politiku negatívnych úrokov. Podľa šéfa Deutsche bank ich to stojí stovky miliónov eur. Aj podľa poradcu nemeckej vlády politika ECB destabilizuje finančný sektor. Keď sme pri Deutsche bank, bývalý zamestnanec banky, ktorý upozornil amerického regulátora SEC, že Deutsche umelo nafukovala hodnotu svojich derivátov, odmietol odmenu 8,25 milióna dolárov za udanie. Dôvodom je jeho sklamanie z fungovania štátneho regulátora. Pokuta 55 miliónov dolárov, na ktorej sa banka s regulátorom dohodla, potrestala len akcionárov. Za obchádzanie pravidiel zodpovední funkcionári banky naopak odišli s tučnými odmenami.

jk1

ECB je svojimi nákupmi pochybných štátnych dlhopisov a podnikového dlhu na ceste stať sa najväčším hedžovým fondom na svete. Cez nákupy podnikových dlhopisov dotuje vybrané súkromné subjekty a znižuje náklady ich financovania oproti menej šťastnej konkurencii. V niektorých prípadoch dokonca nakupuje priamo od podniku bez usporiadania poriadnej aukcie. Jej súvaha narástla na rekordných 3 313 miliárd eur, čo je viac než štvrtina HDP eurozóny. Podľa člena výkonnej rady ECB Benoit Coeure, o čo menej štrukturálnych reforiem robia vlády, o to viac musí robiť centrálna banka. No ono to je skôr naopak: o čo viac politikom nadbieha centrálna banka, o to menej tlačí realita vlády do reforiem.

Stihli ste vysypať dividendy?

Naša vláda to myslí so zmŕtvychvstaním dane z dividend vážne. Aj v tejto veci ide podľa už otestovanej politicko-marketingovej stratégie „Vyjdi s katastrofou, schváľ tragédiu a  ešte budeš za pekného.“ Návrh znie 15 % sadzba a, teraz sa sústreďte, retrospektívne aj na zisky z minulých období (2004-2016), ktoré chudák podnikateľ nestihol vysypať zo spoločnosti. Treba trestať podnikateľov za to, že peniaze nechávajú v podnikaní, keď máme toľko investícií, blahobytu a pracovných miest. Nakoniec prejde zrejme „iba“ 10 % na budúce zisky. Pravda sa s tým nebabre. Titulok „Bohaté firmy majú platiť daň 10 percent.“ oznamuje črtajúci sa kompromis. Čo na tom, že označenie „bohatá firma“ je nezmysel a ťarchu dane budú niesť nie právnické ale fyzické osoby, ktoré môžu mať príjem čo i len z  jedinej akcie Slovnaftu. Je vlastne Pravda bohatá firma? Vyzerá to na neziskovku s bohatými vlastníkmi. Dividendy tak skoro nehrozia.

jk2

Zdroj: Gabo Šípoš, Facebook

Pozrite sériové čísla

Turecká centrálna banka znížila úrokovú sadzbu už šiesty krát v rade z 8,75 % na 8,5 %. Keď je alternatívou väzenie, znižovanie úrokov ide ako po masle. Krajinu trápi nielen odliv turistov ale aj  investícií. S ekonomickým rastom to vyzerá zle. Prezident Erdogan následne varoval komerčné banky, nech nežiadajú vysoké úroky. „Kto sa vyberie zlou cestou“ ten musí počítať s následkami svojho konania. Turci sa už boja držať aj kedysi obľúbené jednodolárové bankovky. Aj podľa nich štátna moc identifikuje osoby prepojené na spackaný puč, keďže u viacerých predstaviteľov, akademikov a novinárov práve jedno-dolárovky našla. Ide aj o sériové číslo. Tie začínajúce na F označujú lídrov, C nižších manažérov a J obyčajných členov údajného Gulenovho sprisahania. Ja mám E, ale to neviem, čo znamená. Dá sa dať do basy celá banka? A HDP? Keď nebude rásť podľa príkazov? Vyčkajme, uvidíme.

Poriadne mäso

Naposledy som vám sľúbil mäso. Voči jeho konzumácií sú ľudia od nepamäti podozrievaví (tak ako ku iným zábavkám bohatých). Niektorí ho podvedome považujú za hriech, ktorého odmietanie racionalizujú rôznymi argumentami. S konzumáciou mäsa tak ako iných potravín ale niektoré riziká zdá sa skutočne spojené sú. Najprv zlá správa. Keď budete jesť mäso, zomriete. Dobrá? Zomrú aj vegáni. Teraz vážne. Najpopulárnejšou je teória, že mäso zvyšuje riziko rakoviny. Tu existujú rôzne predpokladané kanály, ako sa to môže diať.  Prvým sú karcinogénne látky (HCAs) vznikajúce pri úprave mäsa pri vysokých teplotách. I keď väzba medzi nimi a rakovinou v pokusoch na zvieratách bola dokázaná pri rádovo vyšších koncentráciách, než dosiahnem doma na záhradnom grile, preventívne to s úpravou mäsa pri veľmi vysokých teplotách nepreháňam. Zaujímavé je, že marinády obsahujúce čierne korenie, rozmarín, extra-panenský olivový olej, cesnak alebo cibuľu tvorbu HCAs znižujú. Vegetariáni, ktorí prestali čítať pri názve tohto odseku majú smolu. Niektoré karcinogénne látky vznikajú aj pri tepelnej úprave rastlinných potravín – napríklad zemiakov či cereálií (hranolky, cereálie, chlebová kôrka…). Ich tvorbu paradoxne môže znížiť – glycín, ktorý nájdeme v  kostných vývaroch či chrupavkách. Mňam. Vyhladlo mi. S mäsovými hrozbami pokračujeme nabudúce.

Juraj Karpiš

Stále sú ľudia, ktorí o existencii tohto týždenníka netušia. Poznáte niekoho takého? Pošlite mu prosím link. Alebo nazdieľajte, čo vás zaujalo, na sieťach. Našli ste chybu? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com. Ďakujem.

Alebo sa tu prihláste na odber a získavajte týždenník v predstihu.