Keď ide o oceľ, sloboda ide v EÚ bokom. Harvard je na sladké, Juncker nemá rád lacné mlieko 007 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Sladká nevedomosť

Vedci sú tiež len ľudia. Niektorí klamú za peniaze alebo prestíž. Vedci sponzorovaní americkou cukrárskou loby nám dekády zahmlievali efekty zvýšenej spotreby cukru pri srdcovocievnych chorobách. Harvardskí výskumníci dostali v 60-tych rokoch zaplatené za nepoctivý prieskum, ktorý bagatelizoval negatívny vplyv cukru. Namiesto sladkého pokušenia prstom ukazoval na cholesterol a nasýtené tuky. Výskum bol publikovaný v prestížnom New England Journal of Medicine a použitý v informačnej a legislatívnej kampani. Aj vďaka tejto práci začal hon na živočíšne tuky a cholesterol. V amerických dietologických odporučeniach bolo varovanie pred cukrom vždy až za varovaním pred tukom (za prvý výstrel, ktorý začal vojnu proti slanine, sa považuje známy článok Ancela Keysa z roku 1953  Atherosclerosis: a problem in newer public health, v ktorej autor na základe dát z 22 krajín za hlavného vinníka srdcovocievnych chorôb označil práve nasýtené tuky). A do nechutných odtučnených jogurtov sa začala dávať kopa cukru, aby ho ľudia jedli.

jkjkj1

Do pollitrového pohára čaju som si kedysi sypal 9 lyžičiek bieleho zlata. Vďaka extrémnemu kalorickému výdaju vrcholového športovca a mladému telu sa to neprejavilo ani na mojej váhe, ani na citlivosti na inzulín. Všeobecný strach z tukov šírený aj za pomoci pseudovedeckých argumentov sa dostal aj do našej domácnosti. Maslo na stole vystriedal margarín, ktorý som ale intuitívne od začiatku bojkotoval. Potom sa začali objavovať výskumy o škodlivosti trans-mastných kyselín v náhradách živočíšnych tukov. Že pre srdiečko sú zlé práve onynie živočíšne tuky. Že nasýtené tuky majú mnoho pozitívnych efektov na zdravie a v srdcovocievnych ochoreniach nehrajú prím. Že aj tento zdravotný príbeh je omnoho komplikovanejší, než hovoril dovtedajší vedecký konsenzus.

Pseudoveda v makroekonómii

So pseudovedou v makroekonómii pretiekol pohár trpezlivosti hlavnému ekonómovi Svetovej banky Paulovi Romerovi. Zverejnil článok „Problém makroekonómie“, v ktorom vyjadruje zdesenie, ako môžu v ekonómii medzi dospelými vzdelanými ľuďmi prežívať síce komplikované, no nezmyselné a od reality odtrhnuté modely. Keď už sme pri nich, trhy sú stále neisté, či im Yellen budúci týždeň nevykopne stoličku spod nôh zvýšením základného úroku. Dôležité zasadanie FOMC amerického Fedu je budúcu stredu 21.9. Odhadovaná pravdepodobnosť zvýšenia úroku skáče hore dole, podľa toho, ktorý člen FOMC vypustí mediálny šum. V piatok trhom praskli nervy a prevládol strach. Padalo všetko. Akcie, dlhopisy aj zlato. V pondelok sa trhy síce vrátili o niečo späť, no v priebehu týždňa opäť mierne oslabili. Je to presne 8 rokov, čo kľakla investičná banka Lehman Brothers. O stave finančného systému vyspelého sveta veľa hovorí fakt, že odvtedy si americká centrálna banka dovolila zdvihnúť základný úrok iba jediný raz o 0,25 %. Pri pomyslení na ďalších mikroskopických 0,25 % trhy znervóznejú. Podľa výskumu ECB program QE funguje. Napríklad talianskej vláde nákupy dlhopisov centrálnou bankou za novovytvorené peniaze znížili úrok na 10 ročných dlhopisoch o 43 bázických bodov. Gratulujeme! Otázka je, čo s talianskym dlhom potom, keď centrálna banka začne tieto dlhopisy predávať. Nemecké firmy Henkel a Sanofi budú vďaka európskemu QE prvými podnikmi, ktoré pravdepodobne vydajú dlhopisy so záporným úrokom.

Priority EÚ

Centrum diania sa v Európskej únii posunulo v tejto dobe bližšie k Slovensku. V Bratislave sme to minulý štvrtok odpálili konferenciou o monetárnej politike ECB. Potom sa stretli v bratislavskej Redute ministri financií. Riešili aj plnenie gréckych domácich úloh pred uvoľnením ďalších peňazí pomoci. Európsky komisár pre ekonomiku Moscovici vyjadril sklamanie, keďže od krajiny čakal viac pokroku. Šéf euroskupiny Dijsselbloem to dal obrazne: „Tlak na krajinu je späť. Skutočne potrebujeme nejaký progres. Leto skončilo. Treba zbaliť kempovaciu výstroj.“

jk2

Prejav o stave Európskej únie mal v stredu prezident Európskej komisie. Nie Barroso, ten je už v Goldman Sachs, ale Juncker, čo nemá problém verejnosti klamať („Čo chcel, mi nikdy nikto nekomunikoval – ak to vôbec niekomu povedal. Cítil som sa ako keby som písal pre čiernu skrinku“ posťažoval sa bývalý písač Barrosových prejavov.).

Konkrétne riešenia utečeneckej krízy? Detaily európskej stratégie pre Sýriu? Ako eurozóna vyrieši problém spoločnej pastviny ECB a neschopnosť členských krajín dodržiavať fiškálne pravidlá? Zabudnite: „Komisia vždy bude chrániť našich poľnohospodárov, najmä v ťažších časoch.“ To ide únii najlepšie. Obhajovať záujmy poľnohospodárskej loby, ktorej ide takmer polovica peňazí z rozpočtu. Gigantické platby európskym poľnohospodárom ničiace trhové a životné prostredie prispeli okrem iného aj k nadbytku mlieka. „Preto komisia zmobilizovala 1 miliardu eur na podporu farmárov produkujúcich mlieko, aby im pomohla opäť sa postaviť na nohy. Mlieko lacnejšie ako vodu nebudem akceptovať.“ Aby som bol spravodlivý, ešte sľúbil ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu pred zahraničnou konkurenciou. A viac peňazí na pomýlené investície dotované úniou pod maskou podpory ekonomiky. Keď ide o mlieko a oceľ, voľný pohyb tovaru a zákaz štátnej pomoci musia ísť bokom.

jk3

Komu/čomu veriť?

Odkedy sme prestali strieľať do ľudí, ktorí chceli opustiť socialistický raj, sa mnohé zmenilo. Ľudia si robia čo chcú. Často robia chyby. Mastičkári, šamani a alternatívni liečitelia môžu opäť slobodne predávať hadí olej a nemusia sa podriadiť oficiálnej, štátom schválenej vede. Niektorí sa snažia chrániť verejnosť pred omylmi zbožšťovaním vedy a vedcov. Veda je Pravda a kto si ty, že si dovolíš pochybovať? Veda je len inštitúcia a ako všetky ostatné inštitúcie, ktoré tvoria ľudia, má svoje muchy. Veda je metóda zisťovania pravdy. Štruktúrovaná, sofistikovaná a veľmi užitočná diskusia o Pravde. Neustále hľadanie dôkazov proti tomu, čo si myslíme, že vieme. Odmietať vedecké poznanie je hlúpe a škodlivé. No považovať každý vedecký konsenzus automaticky za Pravdu tiež.

Komu teda veriť? Mne! 🙂 Nie, veď nie som doktor. Ani ekonómie. Veda a jej formalizované nástroje zachytávajú iba malý výsek nášho sveta. Väčšinu rozhodnutí musím robiť v neistote, kde nemám luxus existujúcich randomizovaných kontrolovaných štúdií. Vedecká istota chýba aj v mnohých oblastiach medicíny – len 11 % zo 7 000 odporúčaných postupov v americkej kardiológii je postavených na dátach z randomizovaných kontrolovaných štúdií. Pri infekčných ochoreniach je to len 14 % zo 4 000 postupov. 55 % je postavených na názoroch a prípadových štúdiách. Neistotu neznášame, ale nič s tým nespravíme. Istotu predávajú len podvodníci. Logické a najlepšie miesto, kde bádanie za Pravdou začínam, je vedecký konsenzus. Ten testujem na konzistenciu s inými vedeckými paradigmami, zvážim vybrané protiargumenty, porovnám s mojimi  skúsenosťami váženými ich relevanciou, prípadne skúsenosťami mojich predkov. Potom si poprajem veľa šťastia a rozhodnem sa. Každé rozhodnutie a jeho následky sú malým vedeckým experimentom. Efekty rozhodnutia sa preto oplatí zapracovať do budúcich rozhodnutí. Mimochodom, cukor si do čaju už nedávam. Okrem iného aj preto, že dve hodiny po konzumácii 75 gramov cukru (ochutené 450 gramové acidofilné mlieko ho má 60 gramov) klesne mužom testosterón o 25 %.

Juraj Karpiš

Aký je váš obľúbený vedecký omyl? Alebo sa vedci mýlili iba v minulosti a tí dnes to už majú všetko správne? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com .

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




#BeActive! Draghi: My sa nevzdávame. Bilión sem, billión tam 006 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Deaktivácia

Čochvíľa to čaká aj nás a už teraz sa obávam. Ďalšia várka detí si išla odsedieť 10 rokov nepodmienečne.  A to sa blíži Európsky týždeň športu burcujúci k vyššie fyzickej aktivite. Viem, tých malých lovcov-zberačov, deti vetra, treba trochu zdomestikovať. Naučiť ich pravidlá a poslúchať. Život nie je len bezstarostná hra v lese, ale aj nuda v lavici, podvolenie sa formálnym autoritám a opakovanie nezmyselných úkonov. Vštepiť im tú našu, slovenskú verziu histórie, nech sa vedia orientovať, že kto koho utláčal. No ja sa bojím systému, ktorý ich má učiť. Ten sa bráni rýchlym zmenám moderného sveta a je takmer dokonale izolovaný od spätnej väzby. Je to nanútený monopol, bez konkurencie riešení. Prečo to musí trvať 10 a nie u niekoho 5 u iného 12 rokov? Prečo sa všetci musia učiť to isté? Rovnakým spôsobom? To, čo sami nechcú,  sa ľudia nikdy nenaučia alebo naučia a hneď zabudnú. To som pochopil pomerne skoro pri márnej snahe urobiť z mojich detí géniov, ktorí ohúria ostatných rodičov na ihrisku. Asi najviac ma desí predstava, že si vlastné deti budem musieť cez týždeň od štátu požičiavať na ospravedlnenku. „Tati, prečo nemôžu deti v škole pracovať?“ spýtal sa kolegov druhák po návrate zo školy. Potrebuje 100 eur na model, takže sedenie v lavici má pre neho vysoké alternatívne náklady. Je zaujímavé, že odsedieť si školskú dochádzku deti musia, no oficiálne pracovať je tabu. Napriek tomu, že pre mnohé z nich by to bolo namiesto sedenia v škole vykúpenie, nehovoriac o tom, že o živote by sa naučili asi viac. No ale keď to bolo dosť dobré nám, musí to stačiť aj im!

Centrálni bankári: Nevzdáme sa

Mario Draghi, šéf ECB:

„Za akúkoľvek cenu“ júl, 2012

„Čokoľvek čo musíme“ november, 2015

„Bez zbytočného odkladu a akýchkoľvek limitov“ december, 2015

„My sa nevzdávame“ január, 2016

jkj1

V eurozóne oslavujeme výročie prekročenia hranice 1 bilióna novovytvorených eur v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania. Pre lepšiu predstavu: je to 1 000 miliárd, 3 000 eur na každého obyvateľa eurozóny. Viac než 20 % ročných daňovo-odvodových príjmov eurozóny (2015). Ide o trik centrálnych bankárov: z ničoho vytvoria nové eurá a za ne nakupujú štátne a podnikové dlhopisy. Klesajúcimi úrokmi potešia politikov v zadlžených krajinách. Dúfajúc, že toto opatrenie predíde obávanému poklesu cien a zvýši množstvo úverov podnikom, ktoré budú viac investovať a zamestnávať. Konečne sa rozhýbu kolesá pomyselného ekonomického stroja. Po jednom bilióne nových zlých peňazí sa politici skutočne radujú, keďže aj Taliansko si požičiava za extrémne nízke úroky, no stroj nie a nie poriadne zabrať.  Úvery nefinančným podnikom sú tam, kde na začiatku programu. Centrálne banky skupujú ekonomiky vyspelého sveta a na ich súvahách sú už aktíva v hodnote takmer 40 % HDP. Dnes bude Draghi hovoriť na tlačovke opäť. Ale asi nepovie „Je čas skúsiť niečo iné, než finty s peniazmi.“

jkj2

Ekonomika

Medziročný rast HDP v eurozóne spomalil v druhom štvrťroku z 1,7 % na 1,6 %. Slovenské HDP rastie medziročným tempom 3,7 %. Miera nezamestnanosti klesla na 10 % a miera zamestnanosti dosahujem historické maximá. Rakúsko pohrozilo žalobou Maďarsku, ktoré nechce brať späť migrantov, ktorí prekročili ich spoločnú hranicu. Podľa talianskeho ministra zahraničných vecí bude Taliansko „bojovať“ za vytvorenie nového typu EÚ. Išlo by o užší kruh 7 až 12 krajín EÚ, ktoré by mali intenzívnejšiu integráciu v podobe spoločnej meny, voľného pohybu obyvateľstva a  lepšie koordinovanej obrany. Do tohto klubu, by sme sa asi nezmestili. Podľa španielskej centrálnej banky sa z pomoci španielskemu bankovému systému spred 4 rokov vo výške 54 miliárd eur zatiaľ vrátili iba necelé 3. Držíme palce. 300 miliónov tam máme zainvestované cez pôžičku z ESM aj my. José Manuel Barroso je bývalý prezident Európskej komisie, pamätáte? Bude za americkú investičnú banku Goldman Sachs žehliť dopady Brexitu na ich londýnsku pobočku a pomáhať s vyjednávaním. Kto by nemal rád tých pragmatických socialistov? V piatok zverejnené novovytvorené pracovné miesta v USA za august sklamali očakávania (151 tisíc vs. 180 tis.) a pravdepodobnosť toho, že si Fed trúfne v septembri zvýšiť základný úrok, opäť klesla. S vidinou pokračovania politiky lacných zlých peňazí poskočilo tak zlato, ako aj americké akcie.

jkj3

Neseď si na vedení

Keď sa snažím sám niečo naučiť, začnem sa hýbať. Skáčem, chodím, stojím alebo sa váľam. Sedieť väčšinu dňa na stoličke s obmedzeným repertoárom polôh je asi najmenej logickým miestom pre učenie. Naši predkovia sa milióny rokov učili za pohybu, pri love, zbere, skúmaní nových území. Alebo obsmŕdaním okolo niekoho, kto stružlikal nástroje. Na sedenie 8-10 hodín denne adaptovaní (zatiaľ?) nie sme. Hodina posilky či behu po práci chronické sedenie nevymaže. Podľa metaštúdie (800 tisíc subjektov) mali tí, čo sedeli najviac oproti tým, čo sedeli najmenej, takmer dvojnásobné riziko cukrovky, 2,5 násobné riziko srdcovocievnych ochorení, 90 % vyššie riziko smrti následkom srdcovej choroby a 50 % vyššie riziko smrti následkom všetkých príčin. Sedenie je moderná pliaga, s ktorou sa sám snažím bojovať. Niektoré stretnutia viem vybaviť aj po stojačky. Je to aspoň kratšie, keďže profesionálny schôdzovač, čo ľúbi rozprávať, sa skôr unaví. Diskutovať a riešiť sa dá aj počas chodenia. Za pohybu mi to lepšie myslí. Že mám vtedy rýchlejšie reakčné časy, mám aj zmerané. Státie má tiež svoje riziká. Státie bez pohybu a riešenie zložitej úlohy  sa využíva ako stresor v rôznych experimentoch.  Zvyšuje napríklad cholesterol. Byť celý deň na nohách zvyšuje aj riziko kŕčových žíl, zhoršuje arterosklerózu,  je spájané s nárastom krvného tlaku a problémami s nohami. Momentálny konsezus pre zdravých dospelých sa zdá byť 10 000 krokov za deň. Preto sa v práci snažím kombinovať sedenie, státie a chôdzu. Keď  sa stáť ani chodiť pri práci nedá, snažím sa aspoň robiť v sedení časté prestávky s nejakou formou cvičenia. Skúste sa v práci viac hýbať. Čo tam po mentálnych a zdravotných efektoch,  pravdepodobne aj schudnete!

Juraj Karpiš

#BeActive a napíšte mi vašu kritiku, tipy a nápady, čo tu vylepšiť na tyzdennik@jurajkarpis.com. Alebo prepošlite známym, nech sa prihlásia na odber. Ďakujem!

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Dá Apple Brexit? Centrálne banky skupujú Facebook a zlatých ťažiarov 005 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

„Uži si deň Ústavy!“ zavtipkoval pri odchode z práce kolega. Dnešný štátny sviatok u mňa poľahky vyhráva cenu „najpodivnejší“.  Mohli by sme ho nahradiť dňom víťazstva nad komunizmom. Aj keď tento boj asi tiež ešte nie je úplne vyhratý. Nie že by som bol proti pravidlám. Obdivoval som známeho, čo mal spísanú osobnú ústavu. Mantinely na vlastný život. Ale oslavovať niečo, čo za mňa schválili podivní ľudia? „Neškoď iným.“ je pravidlo, ktoré mám v prvom článku ja. Znie skromne, no ak sa podarí v živote aspoň toto, bude to celkom úspech. Pre štát by mohlo medzi pár základných pravidiel patriť „Nebudeš brať občanom cez kazenie peňazí.“ Takáto zásadná zmena k lepšiemu, by stála aj za oslavu.

Čo by centrálne banky ešte skúpili?

Yellen neprekvapila. V Jackson Hole nepovedala nič nové, tobôž zaujímavé. Akcie sú tam, kde boli pred týždňom. Zlato po Janetiných slovách trochu poskočilo a následne pokračovalo v miernom poklese. Napriek tomu, že Fed váha, tlačiarne ostatných centrálnych bánk idú na plné obrátky. Najmä vďaka BOJ a ECB monetárna stimulácia dosahuje najintenzívnejšie úrovne od krízy. Že nové peniaze hojne tečú do finančných aktív naznačuje korelácia ich cien s tlačením.

jk one

Pomaly už nie je čo za nové peniaze kupovať. Problém naznačila vo svojom prejave aj Yellen. „Tvorcovia politík v budúcnosti by mohli preskúmať možnosť nákupu širšieho spektra aktív“. Práve táto veta asi na chvíľu zamestnala predstavivosť zlatých špekulantov a na chvíľu zdvihla cenu tohto kovu.  Minule som spomínal, ako sa BOJ stáva majoritným akcionárom v množstve japonských spoločností. Ak bude pokračovať aj v nákupe japonských dlhopisov súčasným tempom, tak do 24 mesiacov skúpi všetky, ktoré sú ešte k dispozícií. Šéf BOJ Kuroda preto v Jackson Hole hovoril o možnosti nákupu aj zahraničných dlhopisov. Podobné problémy kam pchať nové zlé peniaze má aj švajčiarska centrálna banka. Páčia sa jej aj sociálne siete. Vlastní už viac verejne obchodovateľných akcií Facebooku než samotný Zuckerberg (0,28 % spoločnosti). Akciové portfólio SNB medziročne poskočilo už na 127 miliárd frankov.  SNB a aj nórska centrálna banka v nákupnej horúčke neobchádzajú ani zlato a striebro. V spoločnostiach ťažiacich tieto vzácne kovy s monetárnou funkciou majú zainvestované po miliarde amerických dolárov. Tu si pozrite, ktorí ťažiari sa pozdávajú najviac nórskym a tu švajčiarskym centrálnym bankárom.

Francúzsky žart

Blíži sa vyhodnotenie plnenia podmienok pomoci Grécku. Grécky premiér Tsipras varuje, že šetrenie vedie Európu do priepasti. Riešením má byť odpustenie časti dlhov krajine a rozšafnejšia fiškálna politika. Francúzsky premiér Valls súhlasí a volá po uvoľnení pravidiel Paktu stability a rastu, konkrétne zvýšení 3 % hranice deficitu. To dosť nemiestne vtipkuje, keďže práve Francúzsko toto pravidlo dlhodobo ignoruje. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA s názvom TTIP je vraj mŕtva. Vrahom majú byť Francúzi. „Američania nám nedávajú nič.“ v súvislosti s neúspešnými vyjednávaniami povedal francúzsky minister obchodu.

Designed in California, Assembled in China. Harassed & Fined in Brussels.

Nič nám nedávajú, tak si sami zoberieme zo spoločnosti Apple. Aby bolo na uvoľnenú fiškálnu politiku. Touto rabovačkou žije celý svet. Peniaze na deficity treba brať odtiaľ, kde sú. V pokladničke najväčšej svetovej spoločnosti na svete s kapitalizáciou 570 miliárd dolárov je ich neúrekom. V nerozdelenom zisku americkej matky je 100 miliárd dolárov, hotovosť a jej ekvivalenty v mimo amerických dcérach sa odhadujú na vyše dvesto miliárd dolárov. No bude im z toho chýbať 13 miliárd eur? Určite nie, povedali si v Bruseli. Európska komisia cestou svojej komisárky pre konkurenciu (!) dala spoločnosti pokutu v tejto výške (plus úroky). Za nelegálnu štátnu pomoc Írska firme v uplynulých dekádach nižším daňami. Nie je to prvý krát. Komisia to už raz s nelegálnou štátnou pomocou pre Apple v roku 2013  skúšala. Pokuta je splatná Írsku. Je to dvojnásobok celých príjmov Írska z dane z príjmu právnických osôb za rok 2015. Podľa komisie na časti ziskov plynúcich z Európy do írskych dcér Apple mala firma efektívnu sadzbu dane iba 0,005 %.

Všimli ste si ten paradox? Predstavitelia únie hovoria, že spoločnosť nezaplatila dosť daní. Napriek tomu, že fiškálne suverénny členský štát Írsko tvrdí, že problém neexistuje a od Applu dostali zaplatené všetko čo chceli a čo káže ich zákon. A to retroaktívne. To nevymyslíš, to je EÚ. Daňová konkurencia a jej pozitívne efekty na kvalitu a cenu verejných služieb tu zostáva nepoznaným konceptom. Ak EÚ bude pokračovať týmto spôsobom,  všetci skončíme s rovnakými, vysokými daňami a bez investícií. Ako Francúzsko. Nejasné zostáva aj prečo pokutu dostal Apple a nie írsky štát, ktorý podľa komisie chybu spravil. Írsko peniaze nechce lebo vie, že by ich HDP by potom o desiatky percent určite nerástlo. Ak by náhodou niekto na Apple začal nadávať aj na Slovensku, pripomeňte mu prosím efektívnu daňovú sadzbu tunajších automobiliek po ich príchode. Nie je náhoda, že v Európe sa na rozdiel od USA dá najľahšie k bohatstvu dostať dedením. Modrú krv vieme odpustiť, no drina a talent sa tu trestajú rabovačkou. Takmer polovicu najbohatších ľudí Európy tvoria dediči.

jk 2

Podiel miliardárov v krajine, ktorý svoj majetok zdedili.

Daň z príjmu právnických osôb je nezmysel, ktorý je najlepšie zrušiť. Konečné bremeno padá aj tak len na fyzické osoby – vlastníkov a zamestnancov, keďže firma je len právny konštrukt. Nie, že by ostatné dane hospodárskemu rastu prospievali, no zdaňovanie výnosov z kapitálu je z hľadiska bohatstva spoločnosti asi ten najhorší spôsob financovania verejných výdavkov. O tom, že optimálna výška zdanenia úroku, príjmu firiem a dividend je 0 % panuje pomerne široký  ekonomický konsenzus. Dane z kapitálu v dlhodobom horizonte deformujú produkčnú štruktúru ekonomiky a zmenšujú veľkosť napečeného koláča, o ktorý sa delia zamestnanci, kapitalisti a štát. Každá daň uvalená na kapitál v konečnom dôsledku potrestá nižším príjmom proletariát. Zamestnanci totiž k vyprodukovaniu hodnoty, ktorá zaplatí ich mzdy potrebujú právedaňami trestaný  kapitál.  Šéfovi Apple sa to nepáči. Presunie spoločnosť sídlo európskej dcéry na ostrovy ku susedom, za hranice dosahu bruselských rabovačov? Dá Apple Brexit? Alebo rovno do Ázie?

Mäsiar ako rizikové povolanie

Ale neškodí červené mäso všeobecne zdraviu? To je stále prevažujúci názor, súdiac aj podľa vašich reakcií na živočíšne okienko v posledných dieloch tohto týždenníka. Tento konsenzus je postavený na výskumoch, ktoré u viac mäsa konzumujúcich ľudí nachádzali aj vyšší výskyt srdcovocievnych chorôb, rakoviny či nižší vek dožitia. Tieto výsledky sú ale skresľované faktom, že s konzumáciou mäsa korelujú aj iné zdraviu škodlivé návyky, od ktorých štúdie neboli dostatočne čistené. Predstavte si vegetariána. Máte? Asi nemá v jednej ruke cigaretu, v druhej poldecák, neprejedá sa, k futbalu žuje skôr morské riasy než zemiakové čipsy, chodí na prechádzky, má vyššie vzdelanie, číta o zdravom životnom štýle a nerobí v bani. Vo výskumoch, ktoré tieto ostatné faktory kontrolovali usilovnejšie, negatívne dopady konzumácie červeného mäsa miznú. V European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC) štúdii, ktorá najala desiatky tisíc vegetariánov, vegánov a čo sa týka zdravia aj relatívne uvedomelých mäsožravcov to vyšlo dokonca naopak. Uvedomelí mäsožravci mali mierne nižšiu celkovú úmrtnosť než vegetariáni a prekvapivo nižší výskyt rakoviny hrubého čreva. Čo ale ostáva je negatívny vplyv mäsových výrobkov. Podozrivým tu sú karcinogény a chemikálie prítomné v mäso spracujúcom priemysle. Povestným kanárikom v uhoľnej bani (alebo skôr mäsovom oddelení ) sú tamojší zamestnanci, ktorí majú vyšší výskyt rôznych druhov rakovín. (Zdroje: 1. 2. 3. 4. 5. 6.) Ale môže to byť aj oxidácia proteínov, kým sa mäso dostane ku konzumácií. Zhrnuté a podčiarknuté, s konzumáciou červeného mäsa to nepreháňam, no zároveň sa ho nestránim ako náš minister financií šetrenia. Spolu s množstvom zeleniny patrí konzumácia čerstvých potravín z čo najšťastnejších zvierat do mojej momentálnej predstavy ideálnej stravy. Konzervované alebo inak spracované mäsové výrobky beriem skôr ako hriech (kto nezhrešil, nech hodí kameňom).

Juraj Karpiš

Listovali ste dnes v Ústave? Poznáte kamionistu, ktorý je vegán? Politika, čo neplatí dane? Napíšte mi tyzdenník@jurajkarpis.com

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Janet do toho, neboj sa nikoho! 004 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Akcie klesali a vznikajúce straty vo mne budili paniku. Hlavou mi chodilo, čo všetko som si za miznúce peniaze mohol kúpiť. Keď som si v roku 2001 prvýkrát otvoril účet na obchodovanie u amerického brokera, cítil som sa ako Warren Buffett. Pokles prvých nakúpených akcií spoločnosti McDonald’s ma z nesmrteľného sna o bezprácnom, rýchlom zbohatnutí prebudil. Postupom rokov som sa v tejto škole, ktorá ako každá dobrá škola nebola zadarmo, niečo naučil. Hlavne o sebe, ale aj o trhu. Dôležitá lekcia bola internalizácia faktu, že nejde o skutočne voľný trh, teda o interakciu hráčov, ktorí riskovaním svojich peňazí tvoria najlepšie odhady budúcnosti vyjadrené v cenách. Ale že tu pôsobí aj finančná šľachta, ktorá má privilégia. Prístup k nekonečným zdrojom a dôležitým neverejným informáciám. Centrálni bankári a ich priatelia vedia trh tlačiť vymyslenými peniazmi tam, kam by sám nikdy nešiel. A preto treba neustále dávať pozor, čo robia.

jk

Žena, ktorá hýbe svetom

Máte na piatok nachystané žetóny? Najmocnejšia žena sveta bude mať prejav, ktorý môže pohnúť trhmi. Prípadné prekvapenie možno zobchodovať. Šéfka Fedu Janet Yellen vystúpi v piatok o desiatej hodine doobeda miestneho času na každoročnom Sympóziu monetárnej politiky organizovanom Kansas City Fedom v Jackson Hole vo Wyomingu.  Stretávajú sa tam monetárni ekonómovia a centrálni bankári. Predstaviteľ Fedu zvykne naznačiť, ako interpretuje kávové usadeniny ekonomických ukazovateľov a akú mágiu mixiu monetárnych nástrojov použije v nadchádzajúcom období. Keby chcela, dôvody na zvyšovanie základného úroku Yellen má. Akcie na historických rekordoch, jadrová inflácia nad 2 % a oficiálna nezamestnanosť nízka. No vystrašiť akciové a dlhopisové trhy tesne pred americkými prezidentskými voľbami, to chce pomyselné gule a skutočnú nezávislosť.

Kým americké akcie v poslednom týždni flirtovali so svojimi maximami, ropa oslabila reagujúc na rastúce zásoby. V zlate, striebre a  spoločnostiach ťažiacich vzácne kovy zrejme konečne začala korekcia. Napríklad GDX, čo je ETF veľkých zlatých ťažiarov, nastúpal od začiatku roka bez výraznejšieho poklesu už 130 %. Prepad by preto príliš neprekvapil. Uvidíme, či dymové signály šamanky z Jackson Hole tento trend zosilnia alebo otočia.

In ECB We Trust

Írske kávové usadeniny vyzerajú dobre. Tamojší štatistický úrad upravil rast HDP za rok 2015 na neuveriteľných 26 %. Stačila úprava čísel a írsky dlh klesol z 94 % na 80 % HDP. Pritom schopnosť splácať ho sa príliš nezmenila. Írskym štatistikom okamžite volali z Medzinárodného menového fondu, či si nerobia srandu. Zrejme nerobia, keďže postupujú podľa pravidiel Eurostatu. V krajine sídlia nadnárodné korporácie optimalizujúce daňové zaťaženie presúvaním hodnoty po celom svete, čo nafukuje domáci produkt. Toto je len jedna z mnohých múch HDP. Nemecký rozpočet verejných financií dosiahol za prvý polrok 2015 rekordný prebytok 18,5 miliardy eur. To je takmer polovica slovenského štátneho dlhu. Nemecké banky trpia prebytkom likvidity z centrálnej banky. Čoraz hlasnejšie nadávajú na politiku negatívnych úrokov. Podľa šéfa Deutsche bank ich to stojí stovky miliónov eur. Aj podľa poradcu nemeckej vlády politika ECB destabilizuje finančný sektor. Keď sme pri Deutsche bank, bývalý zamestnanec banky, ktorý upozornil amerického regulátora SEC, že Deutsche umelo nafukovala hodnotu svojich derivátov, odmietol odmenu 8,25 milióna dolárov za udanie. Dôvodom je jeho sklamanie z fungovania štátneho regulátora. Pokuta 55 miliónov dolárov, na ktorej sa banka s regulátorom dohodla, potrestala len akcionárov. Za obchádzanie pravidiel zodpovední funkcionári banky naopak odišli s tučnými odmenami.

jk1

ECB je svojimi nákupmi pochybných štátnych dlhopisov a podnikového dlhu na ceste stať sa najväčším hedžovým fondom na svete. Cez nákupy podnikových dlhopisov dotuje vybrané súkromné subjekty a znižuje náklady ich financovania oproti menej šťastnej konkurencii. V niektorých prípadoch dokonca nakupuje priamo od podniku bez usporiadania poriadnej aukcie. Jej súvaha narástla na rekordných 3 313 miliárd eur, čo je viac než štvrtina HDP eurozóny. Podľa člena výkonnej rady ECB Benoit Coeure, o čo menej štrukturálnych reforiem robia vlády, o to viac musí robiť centrálna banka. No ono to je skôr naopak: o čo viac politikom nadbieha centrálna banka, o to menej tlačí realita vlády do reforiem.

Stihli ste vysypať dividendy?

Naša vláda to myslí so zmŕtvychvstaním dane z dividend vážne. Aj v tejto veci ide podľa už otestovanej politicko-marketingovej stratégie „Vyjdi s katastrofou, schváľ tragédiu a  ešte budeš za pekného.“ Návrh znie 15 % sadzba a, teraz sa sústreďte, retrospektívne aj na zisky z minulých období (2004-2016), ktoré chudák podnikateľ nestihol vysypať zo spoločnosti. Treba trestať podnikateľov za to, že peniaze nechávajú v podnikaní, keď máme toľko investícií, blahobytu a pracovných miest. Nakoniec prejde zrejme „iba“ 10 % na budúce zisky. Pravda sa s tým nebabre. Titulok „Bohaté firmy majú platiť daň 10 percent.“ oznamuje črtajúci sa kompromis. Čo na tom, že označenie „bohatá firma“ je nezmysel a ťarchu dane budú niesť nie právnické ale fyzické osoby, ktoré môžu mať príjem čo i len z  jedinej akcie Slovnaftu. Je vlastne Pravda bohatá firma? Vyzerá to na neziskovku s bohatými vlastníkmi. Dividendy tak skoro nehrozia.

jk2

Zdroj: Gabo Šípoš, Facebook

Pozrite sériové čísla

Turecká centrálna banka znížila úrokovú sadzbu už šiesty krát v rade z 8,75 % na 8,5 %. Keď je alternatívou väzenie, znižovanie úrokov ide ako po masle. Krajinu trápi nielen odliv turistov ale aj  investícií. S ekonomickým rastom to vyzerá zle. Prezident Erdogan následne varoval komerčné banky, nech nežiadajú vysoké úroky. „Kto sa vyberie zlou cestou“ ten musí počítať s následkami svojho konania. Turci sa už boja držať aj kedysi obľúbené jednodolárové bankovky. Aj podľa nich štátna moc identifikuje osoby prepojené na spackaný puč, keďže u viacerých predstaviteľov, akademikov a novinárov práve jedno-dolárovky našla. Ide aj o sériové číslo. Tie začínajúce na F označujú lídrov, C nižších manažérov a J obyčajných členov údajného Gulenovho sprisahania. Ja mám E, ale to neviem, čo znamená. Dá sa dať do basy celá banka? A HDP? Keď nebude rásť podľa príkazov? Vyčkajme, uvidíme.

Poriadne mäso

Naposledy som vám sľúbil mäso. Voči jeho konzumácií sú ľudia od nepamäti podozrievaví (tak ako ku iným zábavkám bohatých). Niektorí ho podvedome považujú za hriech, ktorého odmietanie racionalizujú rôznymi argumentami. S konzumáciou mäsa tak ako iných potravín ale niektoré riziká zdá sa skutočne spojené sú. Najprv zlá správa. Keď budete jesť mäso, zomriete. Dobrá? Zomrú aj vegáni. Teraz vážne. Najpopulárnejšou je teória, že mäso zvyšuje riziko rakoviny. Tu existujú rôzne predpokladané kanály, ako sa to môže diať.  Prvým sú karcinogénne látky (HCAs) vznikajúce pri úprave mäsa pri vysokých teplotách. I keď väzba medzi nimi a rakovinou v pokusoch na zvieratách bola dokázaná pri rádovo vyšších koncentráciách, než dosiahnem doma na záhradnom grile, preventívne to s úpravou mäsa pri veľmi vysokých teplotách nepreháňam. Zaujímavé je, že marinády obsahujúce čierne korenie, rozmarín, extra-panenský olivový olej, cesnak alebo cibuľu tvorbu HCAs znižujú. Vegetariáni, ktorí prestali čítať pri názve tohto odseku majú smolu. Niektoré karcinogénne látky vznikajú aj pri tepelnej úprave rastlinných potravín – napríklad zemiakov či cereálií (hranolky, cereálie, chlebová kôrka…). Ich tvorbu paradoxne môže znížiť – glycín, ktorý nájdeme v  kostných vývaroch či chrupavkách. Mňam. Vyhladlo mi. S mäsovými hrozbami pokračujeme nabudúce.

Juraj Karpiš

Stále sú ľudia, ktorí o existencii tohto týždenníka netušia. Poznáte niekoho takého? Pošlite mu prosím link. Alebo nazdieľajte, čo vás zaujalo, na sieťach. Našli ste chybu? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com. Ďakujem.

Alebo sa tu prihláste na odber a získavajte týždenník v predstihu.




Nemajú dosť, chcú stále viac – 003 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Daňový masaker

Čas sa nedá ušetriť. Len spotrebovať, investovať alebo premrhať. V mrhaní sú majstri politici. Chcel som začať niečím hlbokým alebo aspoň vtipným, ale nedá sa mi sústrediť. Hlava zabieha na daňový masaker, ktorý nám chystá vláda. Od roku 2007 narástli verejné výdavky na Slovensku o 75 %. To je najviac zo všetkých krajín EÚ. Za posledných 8 rokov nám politici zobrali o 5,8 miliardy eur viac.

10

Zdroj: INESS – Prečo vlastne, pán minister, chcete zvyšovať dane? 

Samotná Ficova vláda mala v roku 2016 na míňanie o 4,1 miliardy eur viac než v roku 2012. Keby o tieto peniaze namiesto rastúcich výdavkov znížila dane, každá 4-členná rodina by si mesačne polepšila o 250 eur. Tento dar z daňových nebies nestačil, s jedlom rastie chuť. Vláda nielenže nevyrovnala rozpočet,  ale jej minister financií ešte ide zavádzať nové a zvyšovať staré dane. „Daň. To je to, čo nikto neplatí rád a každá daň sa mu zdá byť príliš vysoká,“  zamudroval  na prednáške pre deti s názvom „Prečo peniaze kazia charakter“ minister Kažimír.

11

Z mŕtvych vstáva aj daň z dividend, ktorá znevýhodňuje financovanie cez vlastný kapitál oproti dlhovému financovaniu. Kapitalista môže poskytnúť zdroje firme buď vo forme úveru alebo nákupom akcií. Kým úrok z úveru mu štát zdaní len raz, výnos z podielu dva krát. Raz daňou z príjmu právnických osôb, druhý krát v podobe dane z dividendy. Po daňovom masakri na Slovensku vyzerá ešte aj Česko ako daňový raj. Odlet firiem a ziskov už cítiť vo vzduchu.

Kríza stredného veku – už to nerastie ako kedysi

Tento týždeň sme oslávili narodeniny zlých peňazí. Pred 45 rokmi, 15. augusta 1971, americký prezident „dočasne“ zrušil prepojenie dolára na zlato. Ceny utrhnuté zo zlatej kotvy neustále stúpajú do nebies. Napriek protiprúdu rastu produktivity vyplývajúceho z ľudského a technologického pokroku. Nekrytý dolár stratil oproti spotrebným statkom už 83 % hodnoty. Čo od zrodu peňažného monštra neustále klesá, je tempo ekonomického rastu vyspelého sveta. „Slovensko rastie najrýchlejšie z eurozóny.“ búcha nám vláda 3,7 % medziročný rast HDP cez tlačovú konferenciu o hlavu. A aj tak nevedia hospodáriť a musia zobrať viac súkromnému sektoru. 21-krát väčšie Taliansko oproti minulému kvartálu nenarástlo vôbec. O dosiahnutí úrovne aspoň spred krízy môže táto krajina stále len snívať. V desivom grafe poklesu hospodárskeho rastu vo vyspelom svete stojí za povšimnutie fakt, že kĺzavý priemer ročného tempa rastu HDP na hlavu je v posledných rokoch vyšší než v Eurozóne aj v Japonsku, o ktorom všetci „vedia“, že je už vyše dvadsať rokov pokazené.

12Zdroj. 

Japonská nočná mora

Tamojší opravári v centrálnej banke robia čo vedia. Vedia robiť len nové zlé peniaze. V tretej dekáde skúšania to už predsa musí fungovať. Treba len robiť viac. O chvíľu už nebude čo za tie nové zlé peniaze kupovať. Japonská centrálna banka (= štát) už vlastní 60 % podiel všetkých tamojších Exchange Traded Fondov a do konca roku 2017 sa cez svoje nákupy stane najväčším akcionárom v 55 spoločnostiach indexu Nikkei 225. Mimochodom, tento index sa napriek nadpráci štátneho peňažného monopolu príliš nepohol. Je presne tam, kde bol pred 30 rokmi, 57 % pod svojím maximom z roku 1989. Nulové nominálne zhodnotenie za tri dekády. Keď odpočítame 14 % cenovú infláciu za toto obdobie a poplatky… Ani to nejdem počítať, je mi z toho zle.  Dôchodková, investičná nočná mora, ktorú predavači akcií radšej vytesňujú.

13

Nezaháľa ani ECB. Spolu s BOJ stále hádžu na trhy ekvivalent 180 miliárd dolárov nových zlých peňazí mesačne. Aj vďaka nim sa minulý týždeň podaril trojitý rekord. Nie v Riu, ale na amerických akciových trhoch. Historické maximum dosiahli indexy S&P 500, DJIA aj NASDAQ. NASDAQ je tak po 15 rokoch konečne v nominálnom pluse. Podľa údajov zozbieraných Bloomberg a Washington Service počet funkcionárov a riaditeľov nakupujúcich akcie vlastných spoločností sa v júli oproti minulému roku prepadol o 44 %.  Na jedného akcie nakupujúceho insidera sú 4,4 predávajúci. Prevaha predávajúcich je tretia najvyššia v histórii zbierania týchto údajov (od roku 1988).

14

Jedným z nástrojov monetárnej stimulácie ekonomiky sú negatívne úroky pre banky. Niektorým už došla trpezlivosť a penalizačné úroky za likviditu prehadzujú aj na fyzické osoby. Minulý týždeň družstevná banka v bavorskom meste Gmund am Tegernsee patriaca do nemeckej skupiny Raiffeisen, oznámila, že bude trestať za ukladanie peňazí aj retailových klientov. Od 140 vkladateľov s viac než 100-tisíc eurami na účte si zoberie 0,4 %. To znie ako reklama na bitcoin. Ale pozor na to, akú alternatívnu menu si kúpite. Nie všetko čo má v názve coin, je bitcoin či vôbec kryptomena. V živote a tobôž nie vo financiách vám nikto nič negarantuje.

Proteínmi proti sadlu

Záchrana mliekarov v duchu „zisk z podnikania mne, strata vám“ nie je čisto európsky fenomén. Pomôcť z vreciek spoluobčanov chcú aj americkí výrobcovia syrov. Navrhujú aby „nadbytočný“ syr za 150 miliónov dolárov skúpil štát. Veď keď v snahe manažovať ponuku mohol skúpiť napríklad aj čučoriedky za 13 miliónov…  Okrem čučoriedok a syra mám rád aj mäso. Proteín zrýchľuje metabolizmus, zvyšuje produkciu tepla v tele a zasýti zo všetkých makronutrientov najlepšie. Pri diétach s vyšším podielom proteínu ľudia spontánne obmedzujú celkový kalorický príjem. Proteín tak môže byť nápomocný pri neustálom boji moderného človeka žijúceho v neprirodzenom potravinovom nadbytku s nadváhou. Mäsa jem relatívne veľa, tak sa zaujímam aj o potenciálne riziká pre mäsožravcov. O nich a o tom a ako ich znižovať viac nabudúce.

Veľa chuti do života praje                                                                                                                            Juraj Karpiš

Páčilo sa vám toto číslo týždenníka? Pošlite ho známym. Nuda? Napíšte mi mail na tyzdennik@jurajkarpis.com. Alebo sa tu prihláste na odber a získavajte týždenník v predstihu.




 

Duria dôchodcov do investičnej džungle – 002 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Pred sebou človek neutečie

Bola už tma, pršalo a hyperaktívne deti robili bordel v aute. V mláke sme sa snažili nájsť ostrov trávy, na ktorom by sa dal postaviť stan. Cez víkend som opäť spal v kempe. Za posledné roky som získal slušnú vzorku kempovania naprieč kontinentami. Je zaujímavé porovnávať štandardy v rôznych krajinách. Na Korzike nemajú na toaletách ani dosky na sedenie, nieto papier, a nesťažujú sa. Na Zélande mali v kempe rovnakej kategórie v kúpeľni vyhrievané zrkadlá a zväčšovacie zrkadielka na odstraňovanie nechceného tvárového ochlpenia. Kemp bez toaletného papiera sme nenašli. Kempovanie je dočasným útekom bohatého farmára k lovecko-zberačským koreňom. Mierna, dočasná nepohoda, bližšie k Prírode, dá vyniknúť luxusnej pohode, v ktorej dnes žijeme. Pár dní po návrate mávam radosť aj z vypínača svetla. Ale pohodlnosť nakoniec ľudí vyňuchá aj v kempoch. Človek kupuje stále väčší stan, viac nábytku, potom prejde na karavan. Ten oboženie plotom, z okna vystrčí parabolu. Po západe slnka sa vo očiach detí neodráža žlté svetlo ohňa, ale modré svetlá obrazoviek. Pred vchod sa rozprestrie zelený, plastový, koberec imitujúci trávnik. Na ten skutočný trávnik. A sme opäť doma. Aj keď sme chceli byť aspoň na chvíľu preč.

stan

Euro, Líra, Libra

Taliansky premiér Matteo Renzi chystá na jeseň referendum. Bude o zmenách v ústave zameraných na zásadné obmedzenie právomocí senátu, ktorý brzdí Renziho reformy. V Taliansku sú kempy fajné, na toalete bývaj aj papier aj doska. Verejnosť začína vnímať hlasovanie ako protest proti establishmentu, ktorý ľuďom hrozí stratami v zlých bankách. Čo je problém, keďže Renzi sľúbil v prípade neúspechu odstúpiť. Ak to dá na Camerona, k moci sa môžu dostať tamojší euroskeptici. A tí hovoria aj o možnosti vystúpiť z eurozóny. To by bol stres test európskeho bankového systému, o ktorom sa regulátorovi ani nesnívalo.

„EÚ zaviedla clá na čínsku a ruskú oceľ,“ pri takýchto správach sa Britom za našim „spolkom voľného obchodu“ musí cnieť už dnes. Tak ako, boží trest za odchod alebo ekonomické vykúpenie? Brecesia alebo Brexpanzia? Podľa toho či sa spýtate toho čo bol za alebo preto. Jedni vyzdvihujú negatívne správy z britskej ekonomiky, druhí pozitívne. Centrálna banka – Bank of England nečakala ani na správy o znížení očakávaní rastu HDP a vystrelila na ekonomiku preventívne salvy zlých peňazí. Minulý štvrtok znížila základný úrok z 0,5 na 0,25 %, teda na najnižšiu úroveň v 322 ročnej histórii banky. Nervózni akademici v centrálnych bankách nám, budúcim dôchodcom, nízkymi úrokmi robia zo života investičné peklo. O čo i len biedny výnos sa musíme biť v omnoho rizikovejších teritóriách, než sme boli zvyknutí. Podľa WSJ na 7,5 percent ročne Američanom v roku 1995 stačila bezpečná dlhopisová jaskyňa. V roku 2015 treba ísť na vyskladanie rovnakého percenta s kožou aj do džungle – na domáci aj medzinárodný akciový a realitný trh a do Private Equity. Veľa šťastia a pripravme sa na obete.

jkľ

Bank of England ohlásila aj navýšenie QE o 60 miliárd libier v nasledujúcom polroku a nový 100 miliardový program pre banky. A potom začali prichádzať správy, ktoré naznačujú, že prst na tlačiarni nových zlých peňazí bol zrejme príliš nervózny. Vďaka slabej libre narástli za posledný mesiac nákupy leteniek do Spojeného kráľovstva o 8,6  %. Paríž je prázdny, Londýn privíta viac turistov. Ceny domov medziročne vzrástli o 8,4 %. Farmaceutická firma GlaxoSmithKline potvrdila v Británii plánovanú investíciu v hodnote 275 miliónov libier. Maloobchodné predaje narástli v júli o 1,9 %. Priemyselná výroba rástla v druhom kvartáli najrýchlejším tempom za posledných 17 rokov. Podľa prieskumu tamojšieho štatistického úradu iba „veľmi málo“ respondentov uviedlo, že ich postihla neistota vyplývajúca z referenda. Jedna z najväčších tamojších bánk, Lloyds, zrýchlila prepúšťanie a zrušila ďalších 3000 pracovných miest. Toto rozhodnutie ale prijala ešte pred referendom. Ekonomickú katastrofu vyvolanú Brexitom z toho zatiaľ neupatláme.

Dolár

V piatok boli zverejnené čísla o vytváraní nových pracovných miest v USA za júl. Namiesto očakávaných 180 tisíc to bolo 255. Toto pozitívne prekvapenie o niečo zdvihlo trhom očakávanú pravdepodobnosť zvyšovania úrokov už v septembri. (Keď sme pri Fede, ten získal povolenie viesť účty súkromným klientom v podobe veľkých klíringových domov a obchodníkov s derivátmi. Je tak o krok ďalej na ceste stať sa univerzálnou bankou pre všetkých). Zlato padlo (dolár posilnil) o takmer 30 dolárov na uncu. V stredu boli zverejnené čísla produktivity práce, čiže reálny produkt vydelený celkovým počtom odpracovaných hodín, za druhý štvrťrok 2016. Klesla medziročnými tempom 0,5 %. Zlato vzrástlo (dolár oslabil) o 20 dolárov za uncu. Produktivita klesá už štyri kvartály za sebou, čo sa naposledy stalo pred takmer 40-timi rokmi, pred recesiou začiatkom 80-tych rokov. Americké akciové indexy sa uplynulý týždeň dostali na svoje historické maximá. Bude rast pokračovať či sa radšej pripútať na divokú jazdu z kopca?  O tom rozhodne aj pani Yellen v americkom Fede.

jn

Nebezpečnejšie než auto

Pri jazde autom si väčšina ľudí zapína bezpečnostný pás, no o kvalitu a track record nemocnice, kde majú človeka liečiť, sa zaujíma málokto. A to je chyba. Kedysi som strašil známeho, ktorý zvažoval vybratie mandlí ešte starým americkým číslom 100 000 mŕtvych ročne (zo štúdie v roku 1999) následkom chyby v poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Nová analýza Johns Hopkins University vychádzajúca zo 4 novších štúdií počet úmrtí odhaduje na 250 000 ročne. Zdravotnícke pochybenia zabijú v USA viac ľudí, než automobilové nehody. 7,5 krát viac. Po srdcovocievnych chorobách a rakovine sú chyby v poskytnutej zdravotnej starostlivosti (napr. podanie zlého lieku, nemocničnej infekcie alebo nedodržanie operačných postupov) tretím najväčším zabijakom v USA. Autori tvrdia, že toto číslo je podhodnotené, keďže zachytáva iba úmrtia v nemocniciach a iné zdravotnícke zariadenia ignoruje. Nepotrebné návštevy lekára obmedzujem, operácie a iné zásadné intervencie dôkladne zvažujem a zaujímam sa (väčšinou neúspešne) o ukazovatele kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Iba ak by to u nás bolo výrazne lepšie ako v USA. S tak drahými CT-čkami určite.

Kemp namiesto nemocnice praje                                                                                                                           Juraj Karpiš

Chýba vám tu niečo, o čom by ste si chceli prečítať ? Dajte mi vedieť tyzdennik@jurajkarpis.com. Poznáte niekoho, koho by mohol týždenník zaujímať? Pošlite mu link. Alebo sa tu prihláste na odber a získavajte týždenník v predstihu.

Ďakujem!




 

Juncker: Pokuty nedáme a odstúpim keď ja budem chcieť! – 001 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Som späť!

Rany z trojročného písania knihy Zlé peniaze sa pomaly hoja. Už nemám pocit nevoľnosti, keď vidím prázdnu wordovú stranu a po prečítaní slova banka sa mi neobjaví vyrážka. A vo svete sa dejú veci. Je čas vyliezť z informačnej jaskyne a podeliť sa o radosť z úsmevných príbehov finančného sveta. Čítate nový týždenník udalostí a informácií, ktoré vo mne na chvíľu vyvolali významnejšiu mozgovú aktivitu. Kúpili ste si knihu Zlé peniaze alebo ste sa zapísali do odberu newslettera na niektorej z mojich prednášok. Preto som si vás dovolil zaradiť medzi prvých odberateľov.

Zrušiť odber možno jednoduchým kliknutím na unsubscribe. Ak máte nápady, ako tento týždenník zlepšiť rád si ich prečítam na tyzdenník @ jurajkarpis.com.

Ekonomika

Motor svetovej ekonomiky sa zadrháva. Nové čísla rastu HDP USA negatívne prekvapili. Namiesto v druhom kvartáli očakávaného tempa 2,5 % 2016 to bolo len 1,2 %. Rast v prvom štvrťroku bol revidovaný z 1,1 % len na 0,8 %. Odsúvané ďalšie zvýšenie úrokov Fedom sa zrejme opäť posunie na neurčito. Zlato a euro poskočili. Takmer desať rokov po začiatku krízy sa úradníci vyspelého sveta boja odkopnúť barly lacných zlých peňazí.

Európska komisia opäť zažmúrila slepé oči nad neplnením fiškálnych cieľov Španielska a Portugalska. Pokuty nebudú. „Sankcie, čo i len symbolické, by verejnosť nepochopila.“ vysvetlil komisár pre ekonomiku Moscovici. Brexit a tak. Skutočne, dodržiavanie pravidiel v EÚ je nepochopiteľné. A hlavne by potom hrozila pokuta aj pre Francúzsko, ktoré na pravidlá od začiatku kašle a pravdepodobne prekročí 3 % limit na deficit. Nové fiškálne pravidlá v eurozóne v podobe fiškálneho kompaktu boli na smiech už keď vznikli, pred ich schválením. Zamestnanci ministerstiev financií a euro optimisti v nich videli obrodu nefungujúcej menovej únie. Alebo aspoň chceli veriť.

jk1

 „Cameron po brexite odstúpil. Symptomatické pre schopnosť reflexie v EÚ a odtrhnutosť Bruselu od reality je, že Junckera bude treba vyniesť nohami napred. Napriek tomu, že ako jeden z hlavných strojcov eura a tým aj eurokrízy sa namiesto prezidenta Európskej komisie mal stať maximálne tajomníkom miestneho klubu priateľov dobrého vína.“ som písal pred mesiacom pre .týždeň.  Prezident európskej komisie Juncker to v nedeľu potvrdil. V rozhovore pre Belgický denník  Le Soir povedal, že odstúpiť neplánuje. „Som slobodný človek, a keď budem chcieť skončiť, spravím tak bez toho, že by som sa musel niekoho pýtať.“

Podľa nového mesačného bulletinu Národnej banky Slovenska úvery domácnostiam ďalej pekne rastú, a to najmä vďaka hypotékam. A objem úverov nefinančným podnikom? Stagnuje, v máji klesol pod úroveň z minulého roka. Od krízy sa očakávanie ohľadom toho, ako ružová je budúcnosť, medzi domácnosťami a podnikmi zásadne líši. Kto sa mýli?

jk2

Proti stresu

European Banking Authority (EBA) zverejnila výsledky stres testov európskych bánk. Testovalo sa, koľko kapitálu bankám zostane pri rôznych scenároch nepriaznivého vývoja. V testoch prepadla iba talianska Banca Monte dei Paschi di Siena SpA, ktorej kapitál sa dostal v cvičení do zápornej hodnoty. Je úsmevné, že EBA v testovaní ignorovala chronicky slabé portugalské a grécke banky. Trhy cvičenie regulátora a jeho chlácholivé slová nerozhodili. Prepad v akciách európskych bánk pokračoval aj po oznámení výsledkov. EBA už v minulých testoch označila za silné banky, ktoré krátko potom skolabovali. A ani najhorší, regulátorom predstaviteľný scenár nepočítal s defaultom nejakého štátu. Testy nezmenia nič na tom, že sa európsky bankový sektor 9 rokov po začiatku krízy stále dusí približne 1 000 miliardami zlyhaných úverov. To je dvetisíc eur na každého obyvateľa únie.

Stresom boli testovaní aj držitelia bitcoinov a bitcoinové inštitúcie. Niekomu sa podarilo narušiť bezpečnosť Hong Kongskej burzy Bitfinex, zhodiť ich obchodnú platformu a ukradnúť približne 120 tisíc bitcoinov v hodnote viac než 60 miliónov dolárov. Cena bitcoinu klesla v nasledujúcich dvoch dňoch o 30 %. Prepadla vás škodoradosť, keďže nemáte nakúpené? Opatrne. Táto peňažná alternatíva má aj napriek poklesu posledných dní za sebou pekný rok. Cena meny kryptoanarchistických beťárov vzrástla medziročne v amerických dolároch o slušných 100 %.

Okrem papierových a realizovaných ziskov funguje proti stresu kvalitný spánok. Vyskúšajte v spálni vypnúť televízor a blikajúce digitálne hodiny, telefón zabudnite v chladničke a na dosiahnutie totálnej tmy zatiahnite rolety. Zobudíte sa oddýchnutý a zrelaxovaný ako Dan Nekonečný. Alebo zaspíte do práce. Na stres pomáha aj pohyb a pobyt v prírode.  Komu sa nechce vyťahovať karimatku a špiniť trampky môže zájsť do ZOO. Hovorí sa, že ZOO je väzenie pre zvieratá. V tej Caracaskej to platí určite. „Zožrať bohatých!“ je obľúbené socialistické heslo. V socialistickej Venezuele už bohatých zožrali, teraz sú na rade plnokrvné, dostihové kone. Kŕmia nimi mačkovité šelmy v Caracaskej ZOO. Ostatné zvieratá majú smolu. Po týždňoch bez potravy tam už pošlo 50 zvierat.

jk3
Ešte  živého,  vyhladovaného bizóna  ozobávajú  v  srdci   socialistickej  revolúcie kapitalistickí zdochlinári. Zdroj: Francisco Urreiz   

Deň bez zbytočného stresu praje

                       Juraj Karpiš

 

Na odber týždenníka mailom v predstihu sa prihláste tu:  




 

5 efektov vegánskeho pôstu

Z evolučného hľadiska som príliš úspešný lovec. Mäso mám každý deň. Chcelo to zmenu. Lovecký nezdar v podobe absencie živočíšnej potravy raz do roka simulujem vegánskym pôstom. Telo potrebuje akútny stres. Občasný hlad, chlad a strach je súčasťou zdravého a šťastného života. Zdá sa, že nedostatok proteínov pomáha poupratovať v tele a autofágia zožerie to, čo tam nepatrí. Takáto nanútená zmena stravovacieho stereotypu okrem toho obohatí stravu aj po zvyšok roku. Človek zistí aké všelijaké korienky, rastliny a semená sa dajú jesť. Tohtoročný pôst som 46 dní nejedol potraviny živočíšneho pôvodu. Bol som  paleo-vegán. V bežnom živote sa vyhýbam lepku, priemyselne spracovaným potravinám, chemicky extrahovaným rastlinným olejom a tukom. Nesladím. Tieto pravidlá som nezmenil ani počas pôstu. Jedol som zeleninu, ovocie a orechy.

1.      Hmotnosť

Chudnutie, i keď sa nachádzam nad mojim odhadovaným optimom, nebolo cieľom. Snažil som sa jesť veľa, aby som nebol v kalorickom deficite a neschudol príliš zo svalovej hmoty. Mimochodom zjesť moju kalorickú potrebu v rastlinnej strave znamená skutočne veľa tanierov a prežúvania (keď sme už pri tom, aj vylučovania). Tento experiment preto zaťažil zásobovanie domácnosti. 1000 kcal v hovädzom steaku váži 600 gramov. V zemiakoch 1,7 a v mrkve 2,5 kila. Vegáni potrebujú veľké tašky a silné ruky. Alebo jesť veľa prázdnych kalórií v podobe ryže a cukru. Napriek snahe jesť koľko treba, som stratil 3 % hmotnosti.

2.      LDL cholesterol

V krvných testoch pred vegánskou intervenciou som mal vysoký LDL cholesterol. Dáta mám len z nepriamej metódy (Friedewaldova rovnica – odhad dopočítavaním LDL, z celkového cholesterolu odčítaním HDL a VLDL). Tá má obmedzenú vypovedaciu hodnotu ohľadom rizík srdcovocievnych chorôb. Priame meranie početnosti (veľkosti) LDL častíc, ktoré je lepším ukazovateľ rizika jeho oxidácie a s ňou súvisiacich poškodení som zatiaľ nenašiel (ak viete, napíšte mi). Odhadovaný LDL po  46 dňoch bez živočíšnych tukov klesol do „normálu“.  Zdá sa, že konzumované tuky skutočne ovplyvňujú cholesterol. Alternatívnym vysvetlením poklesu LDL je zníženie chronického dlhodobého mentálneho stresu, ku ktorému došlo v sledovanom období. Viac svetla do toho vnesie ďalšie pravidelné vyšetrenie krvi.

3.      Trávenie

Bol som stále zdutý. Klalo ma v boku, pálilo v žalúdku. Nástojčivý pocit hladu možno zahnať natlačením sa, no napriek plnému žalúdku mi často zostával pocit, že by som niečo (poriadne) zjedol. Neustále som  si bol vedomý mojich tráviacich procesov, niekedy to bolo spojené s miernou nevoľnosťou. Prepnutie do trávenia inej stravy a vychovanie nového mikrobiómu v čreve nejde zo dňa na deň, no diskomfort neprešiel ani po niekoľkých týždňoch a vydržal až do konca pôstu.  Musel som si dávať pozor, kedy a koľko jem, inak bežné vynechanie jedla znamenalo pokles krvného cukru  a„hlaďák“ pri náročnejšej fyzickej aktivite neskôr. Rozkývaný krvný cukor bol výrazne horší rok dozadu keď hlaďáky prišli aj bez fyzickej aktivity, pár hodín po jedle. To som však ešte jedol relatívne veľa ryže, keďže som sa na vegánstvo dostatočne nepripravil a často nebolo nič iné po ruke. Tento rok som bol  už pripravený lepšie (teda skôr moja žena a svokra :)) a ryži som sa mohol väčšinu času strániť. Z 20 namrazených, nachystaných sáčkov  varenej ryže som zjedol nakoniec len jeden. Vyššia početnosť vyrážok síce prišla opäť, ale menej intenzívne ako minulý rok, čo možno súvisí s úspešnejším vyhýbaním sa lepku.

4.      Sila

V štandardných cvikoch do svalového zlyhania som stratil približne 10 % opakovaní. Často som sa cítil slabý a bez energie. Pokoj a oddanosť osudu neboli voľbou ale nevyhnutnosťou. Zvonku to mohlo vyzerať ako vyrovnanie sa s vesmírom, ale bola to skôr letargia.

5.      Mentálny výkon

Klesol. Subjektívny pocit nedostatku energie a mozgovej hmly potvrdili merania. Ako ukazovateľ mentálnej aktivity používam počítačový test reakčných časov. Dva sety raz za deň v približne rovnakom čase a podmienkach. Pred jeho začiatkom a po vegánskom pôste (modré bodky)  som bol znateľne rýchlejší (na osi Y je priemerný rekčný čas setu v milisekundách, čierna krivka je 7 dňový kĺzavý priemer). Všimnite si takmer okamžité, výrazné zlepšenie po opätovnom zaradení živočíšnych potravín do stravy.

graf

P.S.:Vegán to má v Bratislave ešte stále ťažké, drahé a často nechutné. Medzi pár výnimiek patrí GRÍN GRIN Salad Bar, ktorý mi (samozrejme okrem ženy a svokry :)) pomohol mať radosť aj z čisto rastlinného jedla. Za to im (všetkým) patrí vďaka.