Dá Apple Brexit? Centrálne banky skupujú Facebook a zlatých ťažiarov 005 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

„Uži si deň Ústavy!“ zavtipkoval pri odchode z práce kolega. Dnešný štátny sviatok u mňa poľahky vyhráva cenu „najpodivnejší“.  Mohli by sme ho nahradiť dňom víťazstva nad komunizmom. Aj keď tento boj asi tiež ešte nie je úplne vyhratý. Nie že by som bol proti pravidlám. Obdivoval som známeho, čo mal spísanú osobnú ústavu. Mantinely na vlastný život. Ale oslavovať niečo, čo za mňa schválili podivní ľudia? „Neškoď iným.“ je pravidlo, ktoré mám v prvom článku ja. Znie skromne, no ak sa podarí v živote aspoň toto, bude to celkom úspech. Pre štát by mohlo medzi pár základných pravidiel patriť „Nebudeš brať občanom cez kazenie peňazí.“ Takáto zásadná zmena k lepšiemu, by stála aj za oslavu.

Čo by centrálne banky ešte skúpili?

Yellen neprekvapila. V Jackson Hole nepovedala nič nové, tobôž zaujímavé. Akcie sú tam, kde boli pred týždňom. Zlato po Janetiných slovách trochu poskočilo a následne pokračovalo v miernom poklese. Napriek tomu, že Fed váha, tlačiarne ostatných centrálnych bánk idú na plné obrátky. Najmä vďaka BOJ a ECB monetárna stimulácia dosahuje najintenzívnejšie úrovne od krízy. Že nové peniaze hojne tečú do finančných aktív naznačuje korelácia ich cien s tlačením.

jk one

Pomaly už nie je čo za nové peniaze kupovať. Problém naznačila vo svojom prejave aj Yellen. „Tvorcovia politík v budúcnosti by mohli preskúmať možnosť nákupu širšieho spektra aktív“. Práve táto veta asi na chvíľu zamestnala predstavivosť zlatých špekulantov a na chvíľu zdvihla cenu tohto kovu.  Minule som spomínal, ako sa BOJ stáva majoritným akcionárom v množstve japonských spoločností. Ak bude pokračovať aj v nákupe japonských dlhopisov súčasným tempom, tak do 24 mesiacov skúpi všetky, ktoré sú ešte k dispozícií. Šéf BOJ Kuroda preto v Jackson Hole hovoril o možnosti nákupu aj zahraničných dlhopisov. Podobné problémy kam pchať nové zlé peniaze má aj švajčiarska centrálna banka. Páčia sa jej aj sociálne siete. Vlastní už viac verejne obchodovateľných akcií Facebooku než samotný Zuckerberg (0,28 % spoločnosti). Akciové portfólio SNB medziročne poskočilo už na 127 miliárd frankov.  SNB a aj nórska centrálna banka v nákupnej horúčke neobchádzajú ani zlato a striebro. V spoločnostiach ťažiacich tieto vzácne kovy s monetárnou funkciou majú zainvestované po miliarde amerických dolárov. Tu si pozrite, ktorí ťažiari sa pozdávajú najviac nórskym a tu švajčiarskym centrálnym bankárom.

Francúzsky žart

Blíži sa vyhodnotenie plnenia podmienok pomoci Grécku. Grécky premiér Tsipras varuje, že šetrenie vedie Európu do priepasti. Riešením má byť odpustenie časti dlhov krajine a rozšafnejšia fiškálna politika. Francúzsky premiér Valls súhlasí a volá po uvoľnení pravidiel Paktu stability a rastu, konkrétne zvýšení 3 % hranice deficitu. To dosť nemiestne vtipkuje, keďže práve Francúzsko toto pravidlo dlhodobo ignoruje. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA s názvom TTIP je vraj mŕtva. Vrahom majú byť Francúzi. „Američania nám nedávajú nič.“ v súvislosti s neúspešnými vyjednávaniami povedal francúzsky minister obchodu.

Designed in California, Assembled in China. Harassed & Fined in Brussels.

Nič nám nedávajú, tak si sami zoberieme zo spoločnosti Apple. Aby bolo na uvoľnenú fiškálnu politiku. Touto rabovačkou žije celý svet. Peniaze na deficity treba brať odtiaľ, kde sú. V pokladničke najväčšej svetovej spoločnosti na svete s kapitalizáciou 570 miliárd dolárov je ich neúrekom. V nerozdelenom zisku americkej matky je 100 miliárd dolárov, hotovosť a jej ekvivalenty v mimo amerických dcérach sa odhadujú na vyše dvesto miliárd dolárov. No bude im z toho chýbať 13 miliárd eur? Určite nie, povedali si v Bruseli. Európska komisia cestou svojej komisárky pre konkurenciu (!) dala spoločnosti pokutu v tejto výške (plus úroky). Za nelegálnu štátnu pomoc Írska firme v uplynulých dekádach nižším daňami. Nie je to prvý krát. Komisia to už raz s nelegálnou štátnou pomocou pre Apple v roku 2013  skúšala. Pokuta je splatná Írsku. Je to dvojnásobok celých príjmov Írska z dane z príjmu právnických osôb za rok 2015. Podľa komisie na časti ziskov plynúcich z Európy do írskych dcér Apple mala firma efektívnu sadzbu dane iba 0,005 %.

Všimli ste si ten paradox? Predstavitelia únie hovoria, že spoločnosť nezaplatila dosť daní. Napriek tomu, že fiškálne suverénny členský štát Írsko tvrdí, že problém neexistuje a od Applu dostali zaplatené všetko čo chceli a čo káže ich zákon. A to retroaktívne. To nevymyslíš, to je EÚ. Daňová konkurencia a jej pozitívne efekty na kvalitu a cenu verejných služieb tu zostáva nepoznaným konceptom. Ak EÚ bude pokračovať týmto spôsobom,  všetci skončíme s rovnakými, vysokými daňami a bez investícií. Ako Francúzsko. Nejasné zostáva aj prečo pokutu dostal Apple a nie írsky štát, ktorý podľa komisie chybu spravil. Írsko peniaze nechce lebo vie, že by ich HDP by potom o desiatky percent určite nerástlo. Ak by náhodou niekto na Apple začal nadávať aj na Slovensku, pripomeňte mu prosím efektívnu daňovú sadzbu tunajších automobiliek po ich príchode. Nie je náhoda, že v Európe sa na rozdiel od USA dá najľahšie k bohatstvu dostať dedením. Modrú krv vieme odpustiť, no drina a talent sa tu trestajú rabovačkou. Takmer polovicu najbohatších ľudí Európy tvoria dediči.

jk 2

Podiel miliardárov v krajine, ktorý svoj majetok zdedili.

Daň z príjmu právnických osôb je nezmysel, ktorý je najlepšie zrušiť. Konečné bremeno padá aj tak len na fyzické osoby – vlastníkov a zamestnancov, keďže firma je len právny konštrukt. Nie, že by ostatné dane hospodárskemu rastu prospievali, no zdaňovanie výnosov z kapitálu je z hľadiska bohatstva spoločnosti asi ten najhorší spôsob financovania verejných výdavkov. O tom, že optimálna výška zdanenia úroku, príjmu firiem a dividend je 0 % panuje pomerne široký  ekonomický konsenzus. Dane z kapitálu v dlhodobom horizonte deformujú produkčnú štruktúru ekonomiky a zmenšujú veľkosť napečeného koláča, o ktorý sa delia zamestnanci, kapitalisti a štát. Každá daň uvalená na kapitál v konečnom dôsledku potrestá nižším príjmom proletariát. Zamestnanci totiž k vyprodukovaniu hodnoty, ktorá zaplatí ich mzdy potrebujú právedaňami trestaný  kapitál.  Šéfovi Apple sa to nepáči. Presunie spoločnosť sídlo európskej dcéry na ostrovy ku susedom, za hranice dosahu bruselských rabovačov? Dá Apple Brexit? Alebo rovno do Ázie?

Mäsiar ako rizikové povolanie

Ale neškodí červené mäso všeobecne zdraviu? To je stále prevažujúci názor, súdiac aj podľa vašich reakcií na živočíšne okienko v posledných dieloch tohto týždenníka. Tento konsenzus je postavený na výskumoch, ktoré u viac mäsa konzumujúcich ľudí nachádzali aj vyšší výskyt srdcovocievnych chorôb, rakoviny či nižší vek dožitia. Tieto výsledky sú ale skresľované faktom, že s konzumáciou mäsa korelujú aj iné zdraviu škodlivé návyky, od ktorých štúdie neboli dostatočne čistené. Predstavte si vegetariána. Máte? Asi nemá v jednej ruke cigaretu, v druhej poldecák, neprejedá sa, k futbalu žuje skôr morské riasy než zemiakové čipsy, chodí na prechádzky, má vyššie vzdelanie, číta o zdravom životnom štýle a nerobí v bani. Vo výskumoch, ktoré tieto ostatné faktory kontrolovali usilovnejšie, negatívne dopady konzumácie červeného mäsa miznú. V European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC) štúdii, ktorá najala desiatky tisíc vegetariánov, vegánov a čo sa týka zdravia aj relatívne uvedomelých mäsožravcov to vyšlo dokonca naopak. Uvedomelí mäsožravci mali mierne nižšiu celkovú úmrtnosť než vegetariáni a prekvapivo nižší výskyt rakoviny hrubého čreva. Čo ale ostáva je negatívny vplyv mäsových výrobkov. Podozrivým tu sú karcinogény a chemikálie prítomné v mäso spracujúcom priemysle. Povestným kanárikom v uhoľnej bani (alebo skôr mäsovom oddelení ) sú tamojší zamestnanci, ktorí majú vyšší výskyt rôznych druhov rakovín. (Zdroje: 1. 2. 3. 4. 5. 6.) Ale môže to byť aj oxidácia proteínov, kým sa mäso dostane ku konzumácií. Zhrnuté a podčiarknuté, s konzumáciou červeného mäsa to nepreháňam, no zároveň sa ho nestránim ako náš minister financií šetrenia. Spolu s množstvom zeleniny patrí konzumácia čerstvých potravín z čo najšťastnejších zvierat do mojej momentálnej predstavy ideálnej stravy. Konzervované alebo inak spracované mäsové výrobky beriem skôr ako hriech (kto nezhrešil, nech hodí kameňom).

Juraj Karpiš

Listovali ste dnes v Ústave? Poznáte kamionistu, ktorý je vegán? Politika, čo neplatí dane? Napíšte mi tyzdenník@jurajkarpis.com

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Nemajú dosť, chcú stále viac – 003 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Daňový masaker

Čas sa nedá ušetriť. Len spotrebovať, investovať alebo premrhať. V mrhaní sú majstri politici. Chcel som začať niečím hlbokým alebo aspoň vtipným, ale nedá sa mi sústrediť. Hlava zabieha na daňový masaker, ktorý nám chystá vláda. Od roku 2007 narástli verejné výdavky na Slovensku o 75 %. To je najviac zo všetkých krajín EÚ. Za posledných 8 rokov nám politici zobrali o 5,8 miliardy eur viac.

10

Zdroj: INESS – Prečo vlastne, pán minister, chcete zvyšovať dane? 

Samotná Ficova vláda mala v roku 2016 na míňanie o 4,1 miliardy eur viac než v roku 2012. Keby o tieto peniaze namiesto rastúcich výdavkov znížila dane, každá 4-členná rodina by si mesačne polepšila o 250 eur. Tento dar z daňových nebies nestačil, s jedlom rastie chuť. Vláda nielenže nevyrovnala rozpočet,  ale jej minister financií ešte ide zavádzať nové a zvyšovať staré dane. „Daň. To je to, čo nikto neplatí rád a každá daň sa mu zdá byť príliš vysoká,“  zamudroval  na prednáške pre deti s názvom „Prečo peniaze kazia charakter“ minister Kažimír.

11

Z mŕtvych vstáva aj daň z dividend, ktorá znevýhodňuje financovanie cez vlastný kapitál oproti dlhovému financovaniu. Kapitalista môže poskytnúť zdroje firme buď vo forme úveru alebo nákupom akcií. Kým úrok z úveru mu štát zdaní len raz, výnos z podielu dva krát. Raz daňou z príjmu právnických osôb, druhý krát v podobe dane z dividendy. Po daňovom masakri na Slovensku vyzerá ešte aj Česko ako daňový raj. Odlet firiem a ziskov už cítiť vo vzduchu.

Kríza stredného veku – už to nerastie ako kedysi

Tento týždeň sme oslávili narodeniny zlých peňazí. Pred 45 rokmi, 15. augusta 1971, americký prezident „dočasne“ zrušil prepojenie dolára na zlato. Ceny utrhnuté zo zlatej kotvy neustále stúpajú do nebies. Napriek protiprúdu rastu produktivity vyplývajúceho z ľudského a technologického pokroku. Nekrytý dolár stratil oproti spotrebným statkom už 83 % hodnoty. Čo od zrodu peňažného monštra neustále klesá, je tempo ekonomického rastu vyspelého sveta. „Slovensko rastie najrýchlejšie z eurozóny.“ búcha nám vláda 3,7 % medziročný rast HDP cez tlačovú konferenciu o hlavu. A aj tak nevedia hospodáriť a musia zobrať viac súkromnému sektoru. 21-krát väčšie Taliansko oproti minulému kvartálu nenarástlo vôbec. O dosiahnutí úrovne aspoň spred krízy môže táto krajina stále len snívať. V desivom grafe poklesu hospodárskeho rastu vo vyspelom svete stojí za povšimnutie fakt, že kĺzavý priemer ročného tempa rastu HDP na hlavu je v posledných rokoch vyšší než v Eurozóne aj v Japonsku, o ktorom všetci „vedia“, že je už vyše dvadsať rokov pokazené.

12Zdroj. 

Japonská nočná mora

Tamojší opravári v centrálnej banke robia čo vedia. Vedia robiť len nové zlé peniaze. V tretej dekáde skúšania to už predsa musí fungovať. Treba len robiť viac. O chvíľu už nebude čo za tie nové zlé peniaze kupovať. Japonská centrálna banka (= štát) už vlastní 60 % podiel všetkých tamojších Exchange Traded Fondov a do konca roku 2017 sa cez svoje nákupy stane najväčším akcionárom v 55 spoločnostiach indexu Nikkei 225. Mimochodom, tento index sa napriek nadpráci štátneho peňažného monopolu príliš nepohol. Je presne tam, kde bol pred 30 rokmi, 57 % pod svojím maximom z roku 1989. Nulové nominálne zhodnotenie za tri dekády. Keď odpočítame 14 % cenovú infláciu za toto obdobie a poplatky… Ani to nejdem počítať, je mi z toho zle.  Dôchodková, investičná nočná mora, ktorú predavači akcií radšej vytesňujú.

13

Nezaháľa ani ECB. Spolu s BOJ stále hádžu na trhy ekvivalent 180 miliárd dolárov nových zlých peňazí mesačne. Aj vďaka nim sa minulý týždeň podaril trojitý rekord. Nie v Riu, ale na amerických akciových trhoch. Historické maximum dosiahli indexy S&P 500, DJIA aj NASDAQ. NASDAQ je tak po 15 rokoch konečne v nominálnom pluse. Podľa údajov zozbieraných Bloomberg a Washington Service počet funkcionárov a riaditeľov nakupujúcich akcie vlastných spoločností sa v júli oproti minulému roku prepadol o 44 %.  Na jedného akcie nakupujúceho insidera sú 4,4 predávajúci. Prevaha predávajúcich je tretia najvyššia v histórii zbierania týchto údajov (od roku 1988).

14

Jedným z nástrojov monetárnej stimulácie ekonomiky sú negatívne úroky pre banky. Niektorým už došla trpezlivosť a penalizačné úroky za likviditu prehadzujú aj na fyzické osoby. Minulý týždeň družstevná banka v bavorskom meste Gmund am Tegernsee patriaca do nemeckej skupiny Raiffeisen, oznámila, že bude trestať za ukladanie peňazí aj retailových klientov. Od 140 vkladateľov s viac než 100-tisíc eurami na účte si zoberie 0,4 %. To znie ako reklama na bitcoin. Ale pozor na to, akú alternatívnu menu si kúpite. Nie všetko čo má v názve coin, je bitcoin či vôbec kryptomena. V živote a tobôž nie vo financiách vám nikto nič negarantuje.

Proteínmi proti sadlu

Záchrana mliekarov v duchu „zisk z podnikania mne, strata vám“ nie je čisto európsky fenomén. Pomôcť z vreciek spoluobčanov chcú aj americkí výrobcovia syrov. Navrhujú aby „nadbytočný“ syr za 150 miliónov dolárov skúpil štát. Veď keď v snahe manažovať ponuku mohol skúpiť napríklad aj čučoriedky za 13 miliónov…  Okrem čučoriedok a syra mám rád aj mäso. Proteín zrýchľuje metabolizmus, zvyšuje produkciu tepla v tele a zasýti zo všetkých makronutrientov najlepšie. Pri diétach s vyšším podielom proteínu ľudia spontánne obmedzujú celkový kalorický príjem. Proteín tak môže byť nápomocný pri neustálom boji moderného človeka žijúceho v neprirodzenom potravinovom nadbytku s nadváhou. Mäsa jem relatívne veľa, tak sa zaujímam aj o potenciálne riziká pre mäsožravcov. O nich a o tom a ako ich znižovať viac nabudúce.

Veľa chuti do života praje                                                                                                                            Juraj Karpiš

Páčilo sa vám toto číslo týždenníka? Pošlite ho známym. Nuda? Napíšte mi mail na tyzdennik@jurajkarpis.com. Alebo sa tu prihláste na odber a získavajte týždenník v predstihu.