011 Zlato je v bubline, banky vo vatičke. Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus

Subjektívny život

V pondelok som bol na krvi. Pri pohľade na ihlu prechádzajúcu tkanivom som si spomenul na lekára, ktorý kedysi presviedčal pacientku, že ju to „nemôže bolieť.“ Amputácie pri placebo anestézii alebo naopak negatívne vedľajšie efekty liečby v kontrolnej placebo skupine dokazujú, že bolieť môže hocičo. A inokedy takmer nič. Kľúč k bolesti ale aj pôžitku je často v hlave. V subjekte. V našej viere. Tak je to aj v ekonomike. Spomenul som si na zlato. Ale najprv sa pozrime na udalosti posledných dní.

Tvrdo na banky! Okrem tých našich

Chystá sa spustenie revidovaného súboru regulácií svetového bankového sektora pod názvom Basel III. Môže to znamenať potrebu dodatočného vlastného kapitálu. Pre mnohé európske  banky by to bol problém. Centrálni bankári a politici – tradiční spojenci veľkých bánk, z toho začínajú mať strach. Andreas Dombret, člen rady nemeckej centrálnej banky povedal, že nové pravidlá nesmú neprimerane a významne zasiahnuť európske banky. „Nevýznamne znamená zvýšenie kapitálu o nula percent alebo blízko nula percent. To by malo byť východiskovou pozíciou pri všetkých vyjednávaniach.“ „ Sme za Basel III, ale myslíme si, že nie je nápomocné a dokonca môže byť nebezpečné ukladať na banky vrstvu za vrstvou povinností. Hlavne na európske banky.“ vysvetlil francúzsky minister financií Michel Sapin. Viac vlastného kapitálu je asi jedinou efektívnou reguláciou rizikového správania. No ťažko byť tvrdý na inštitúcie, ktoré pomáhajú politikom skupovaním obrovských štátnych dlhov. „Verejne vlastnené, nedávno zachraňované alebo podkapitalizované banky reagovali na stres v štátov zvýšeným nákupom domácich štátnych dlhopisov vo väčšej miere ako ostatné banky, čo nasvedčuje, že ich rozhodnutia boli ovplyvnené morálnym nátlakom a honbou za výnosom.“ Píše sa v zhrnutí výskumného článku ECB. Toto „zvýšenie expozície viedlo k zásadnému zosilneniu prenosu rizika štátu a jeho dopadu na úverovanie.“ Namiesto úverovania sa napchať štátnymi dlhopismi. To je príbeh európskeho bankového sektora a stagnácie ekonomiky veľkých členských krajín.

10Aj ECB pomáha európskym bankám ako môže. Napríklad pri poslednom stres teste zažmúrila oko v prospech Deutsche Bank. Regulátor tejto utrápenej banke umožnil započítať do príjmov aj výnosy  z predaja (4 miliardy dolárov), ktorý sa do konca skúmaného obdobia ešte neuzavrel. Ako sa blíži európske QE ku oficiálnemu koncu v marci 2017, trhy nervóznejú z neistoty, čo bude ďalej. Rozhodnutie o pokračovaní programu či zmene technických detailov nákupu rýchlo sa míňajúcich aktív vraj ECB odsunie na december.

Aby sme neboli mono-banko-tematický, tento týždeň sa udeľovali aj „nobelove“ ceny za ekonómiu. Za vytvorenie nástrojov na analýzu kontraktov ju dostali Bengt Holmström z MIT a Oliver Hart z Harvardu.  A viete, čo povedal pôvodom Fín Bengt Holmström kedysi o záchrane bánk v eurozóne cez predstieranú záchranu členských štátov? Prirovnal ju ku „praniu špinavých peňazí“. Nemecké, francúzske a britské banky si prali svoju reputáciu na úkor štátov periférie. Podľa neho ku záchrane nemalo dôjsť a straty týchto bánk mali padnúť na štáty, kde sídlia. Amen!

Euro oproti doláru oslabilo až na úroveň blízko 1,10 usd/eur, libra pokračovala v brexitovskom oslabovaní. Americké akcie mierne klesli a nevedia sa rozhodnúť ako ďalej tesne pod historickými maximami.  Zlato po výbornom prvom polroku 2016, keď narástlo o takmer 30 %, sa v posledných dvoch týždňoch prepadlo o takmer 10 %. Pokračujúca korekcia, výpredaje a zľavy na trhoch vzácnych kovov sú dobrou príležitosťou napísať o nich niečo viac.

11

O zlate a bublinách

Zlato je v bubline. To je bez debaty. Len zlomok ceny zlata pochádza z jeho užitočnosti v priemysle či šperkárstve. Väčšina výmennej hodnoty je odvodená z monetárneho dopytu. Dopytu ľudí, ktorí ho kupujú len preto, že veria, že ho budú vedieť neskôr za rovnakú alebo vyššiu cenu predať. Čistá psychológia. Vydestilovaná subjektivita. Vytratí sa viera, zmizne hodnota. To ale neznamená, že by sme ho nemali vlastniť. Treba ho porovnať s alternatívami. Tu pozor. Alternatívami pre zlato nie sú investície. Túto chybu čítam alebo počúvam každý deň. Vraj zlato nie je dobrou investíciou. To je pravda, keďže zlato nie je investíciou. Rovnako, ako investíciou nie je sto-eurovka v mojom vankúši. Zlato je jednou z foriem hotovosti. Statkom, za ktorého služby extrémnej likvidity sa platí ušlým výnosom kapitálu napríklad v podobe dividendy či nájomného z nehnuteľnosti.

13

Z porovnania s inými formami hotovosti vychádza zlato dobre. Zlato je podivuhodne stabilná bublina. Výrazne stabilnejšia ako bublina štátnych, zlých peňazí. Bublina vzácnych kovov trvá tisíce rokov, bublina nekrytého amerického dolára má len 45. Aj za tento kratučký čas z dolára stihlo vyfučať už 83 % hodnoty. Medzi rokmi 1971 a 2016 sa americký a kanadský dolár, libra aj európske meny znehodnocovali oproti zlatu priemerným tempom viac než 8 % ročne. Za uncu zlata si môžete kúpiť ručne šitý pánsky oblek či spiatočnú cestu cez Atlantik. Rovnako ako storočie dozadu.

14

Zlatu sa po prelome tisícročí darí. Nie je to náhoda. Klesli poplatky za držanie tejto formy likvidity v podobe ušlých výnosov. Reálny úrok, čiže rozdiel medzi úrokmi v ekonomike a cenovou infláciou sa vďaka aktivizmu centrálnych bánk prepadal až do záporných hodnôt. To znamená, že tí čo držali zlato namiesto zlých peňazí boli za to odmeňovaní. Ďalším faktorom bol kolabujúci bankový sektor a zlyhávajúci projekt eura. Práve zlato je poistením proti hlúposti centrálnych bankárov a chamtivosti politickej triedy. A týchto rizík vidím v nasledujúcich rokoch ešte kopu. Preto mám časť hotovosti aj v zlate.

15

Načo byť bohatý, keď je človek hrbatý

Vek sa dá dobre odhadnúť aj podľa klesnutých prsných svalov a zhrbenej postavy. Keď som to začal badať na vlastnom tele, zľakol som sa. Za počítačom a po sediačky pracujúci ľud to má ťažké. Absenciou pohybu chradne spojivové tkanivo a miznú svaly. Hlava sa pomaly ale isto približuje k monitoru. V štýle korytnačky predsadená, ťažká hlava namáha  krčné svaly čo vedie k migrénam. Dopredu padnuté plecia, stuhnuté svaly a šľachy obmedzujú rozsah pohybu a dýchanie. Deformity vyvolávajú reťaz svalových disbalancií a problémov. Tu nájdete spracované dve štúdie, ktoré viedli k zlepšeniu meraných ukazovateľov zhrbenia. V nich použité cviky a strečing sú časovo nenáročné a ľahko zlučiteľné so životom úradníka. Ja som sa inšpiroval. Či to funguje a hlava mi nakoniec nepadne až na klávesnicu, ukáže čas.

Juraj Karpiš

Budúci týždeň, stredu 19.10. budem mať podvečer prednášku v Prahe v rámci akcie Vyšehradské fórum 2016 . Donesiem aj nejaké knihy . Ak budete na akcii, zastavte sa na kus reči. Ak tam nebudete, môžete mi napísať tyzdennik@jurajkarpis.com .

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




009 Osoľ si. Banky (stále) v problémoch. Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Soľ nad zlato

Bol som prednášať na gymnáziu. Tretiaci vedeli, čo je centrálna banka, niektorí poznali Draghiho, či dokonca správne tipovali podiel elektronických k hotovostným peniazom. Neokúňali sa diskutovať a spochybňovať. Stopa dobrého učiteľa bola neprehliadnuteľná. Prekvapilo ma, koľkí z nich už zarábajú. Budúcnosť nie je temná. V útrobách štátneho školstva som sa dozvedel, že očakávaná reforma školstva už začala. Zo školských jedální zmizli soľničky. Žiaci a študenti ich nesmú dostať do rúk vôbec, učiteľ ju dostane na vyžiadanie. To nemôže byť pravda, pomyslel som si. Zdá sa, že je. Odpor je veľký. Žiaci do školy pašujú okrem cigariet už aj soľničky. Otváracie krížiky so vzácnym bielym práškom na krku. Alebo kradnú soľničku z učiteľských stolov. Čo tam po tom, že žiak môže zbehnúť do potravín a za menej než euro zjesť kilo soli.

1000

„…iba tak sa dostanete k výsledkom.“ J. Hronec

Opäť tá desivá istota úradníka. Minule som písal o tom, ako štát dlhodobo zavádzal obyvateľstvo, že cukor je fajn a saturované tuky a cholesterol sú diabli. Mnohým pomohol pokaziť zdravie. Veď my vieme, čo je pre vás dobré. A všetci rovnako. Slovami školskej inšpektorky: „Slobodu si netreba zamieňať so svojvôľou.“ Veď všetci vieme, ako priveľa solíme a aké je to zlé pre zdravie. Vysoký tlak, infarkt, porážka. Je to konsenzus. Spomenul som si na príbeh trojročného amerického chlapca, ktorého spomínam v knihe Zlé peniaze. Toho experti, ktorí mu zakázali konzumáciu soli, zabili.

Deutsche Bank, globale Probleme

S Deutsche Bank (DB) to je vážne, pravdepodobne sa chystá jej záchrana. Merkelová to totiž vylúčila.  Ku dôvodom pre obavy prispel ďalší nemecký politik, člen finančného výboru. Tvrdí, že nemožno „prirovnávať Deutsche Bank k Lehman Brothers.“ Akcie banky padli na historické minimá a na základe ceny poistenia dlhopisov banky odhadovaná pravdepodobnosť defaultu vystrelila. Situácia sa v priebehu týždňa postupne zhoršovala a podľa Die Zeit z vlády unikli informácie, že štát je pripravený kúpiť v banke 25 % podiel. V prípade kritickej situácie štát ani tu nezaváha a ďalšiu banku a jej veriteľov zachráni. Nepochybuje o tom investičný šéf Allianz Global Investors a ani ja. Stres úradníkov a politikov je pochopiteľný. DB je gigant, ktorý je prerastený s finančnými inštitúciami po celom svete. Podľa varovania Medzinárodného menového fondu z konca júna sa DB „zdá byť najdôležitejšou bankou z hľadiska systémového rizika“ spomedzi globálne systémovo dôležitých bánk. Po DB nasleduje HSBC a Credit Suisse Group. Čo by sa stalo, keby banka otrčila kopytá, nevie s určitosťou povedať nik. Ďalšia nemecká banka Commerzbank plánuje prepustiť asi 10 000 zamestnancov a zrušila vyplácanie dividend. Že by ta záchrana európskych bánk cez mumifikáciu ekonomickej depresie v Grécku predsa len nefungovala?

1001

Zo sveta

Americké akcie sú približne tam, kde sme ich nechali pred týždňom, rovnako ako dolár voči euru. Zlato mierne stratilo zo svojich ziskov po oznámení oddialenia zvyšovania základného úroku centrálnou bankou. Šéf švajčiarskej centrálnej banky Tommy Jordan vo svojom článku o finančnej infraštruktúre nadhodil, že by mali analyzovať myšlienku využiť vo finančnom systéme decentralizovanú technológiu blockchain, s ktorou prišiel bitcoin. Vraj by to viedlo k vyššej efektivite. Prečo sa rovno nevzdať neefektívneho monopolu štátnej centrálnej banky a neotvoriť konkurenciu produkcie peňazí a ich transferov? Francúzske HDP bolo v druhom štvrťroku 2016 o 0,1% menšie ako v roku 2015. Podľa korešpondencie, ktorú na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám získal portugalský denník Publico, sa Barroso s ľuďmi zo svojho budúceho zamestnávateľa, banky Goldman Sachs, potajme stretával už ako prezident Európskej komisie. Podľa rozhodnutia Svetovej obchodnej organizácie poskytla EÚ nedovolenú štátnu pomoc spoločnosti Airbus vo výške niekoľkých miliárd. Dostane EÚ pokutu? Napríklad 13 miliárd eur?

1002

Najprv banky, potom štáty

V problémoch nie sú len nemecké banky. Karta nejde mnohým európskym bankám, ktoré za posledný rok stratili asi 40 % trhovej hodnoty. Banky sú siamskými dvojčatami štátov. Banky požierajú štátne dlhy, štáty požierajú bankové straty. Keď banky po šiestich rokoch od poslednej bankovej krízy pôjdu opäť pod zem, stiahnu tam aj svojho súrodenca. Stres na dlhopisoch členských krajín eurozóny zatiaľ nevidno. Týmto cenám ale ťažko veriť v čase, keď ECB ako zmyslov zbavená nakupuje štátne dlhopisy za novovytvorené eurá všade, kde ich nájde. To, že problémy v dlhoch štátov nevidno v ich cenách, nemusí znamenať, že tam nie sú. Zadlženie eurozóny od krízy výrazne vzrástlo, veľké ekonomiky príliš nerastú, problémy bánk sa nevyriešili.  Zájdite po (nesolený) popcorn a zostaňte pri prijímačoch.

1004

Soľ života

Viete, z čoho pochádza slovo šalát? Je to skratka rímskeho „herba salata“ – solená zelenina. Soľ si ľudia kedysi veľmi vážili. Ja neviem, koľko máte soliť vy. Spýtajte sa svojho lekára, ja lekár nie som. (Ak vás téma zaujíma hlbšie, tu si môžete prečítať viac) Štátne prikazovanie soliť menej všetkým je ale nezmysel. Každý sme iný, jeme rôzne veci, máme rôznu fyziológiu, rôzne sa hýbeme. Preto potrebujeme rôzne množstvo soli. Zdraví ľudia s fungujúcimi obličkami sa vedia prispôsobiť veľkému rozsahu príjmu sodíka bez zásadného vplyvu na krvný tlak.  Spotreba soli dlhodobo vo vyspelom svete rapídne nestúpa, ale klesá. Priemerný Američan spotrebuje polovicu soli (8-9 gramov), ktorú spotreboval Američan v 19. storočí. Sú štúdie, ktoré vzťah medzi spotrebou soli, krvným tlakom a srdcovocievnymi chorobami spochybňujú. Japonci s vysokým vekom dožitia a jedným z najnižších rizík srdcovocievnych ochorení konzumujú o 25 % viac sodíka než Američania. No riziko mŕtvice majú vyššie. O ľuďoch, ktorí solia veľa, ste počuli určite už dosť. Vedzte, že existuje kopa ľudí, ktorí solia príliš málo. Tí majú zvýšený výskyt mŕtvice, srdcovocievnych chorôb, vyššie riziko zníženej citlivosti na inzulín a komplikácii pri diabete. Táto štúdia našla optimum vzhľadom na riziko úmrtí z mŕtvice, srdcovocievnych ochorení, či infarktu niekde medzi 4-6 gramami (vylúčeného) sodíka za deň (ekvivalent 10-15 g kuchynskej soli).

1005

Odhadovaný sodík vylúčený v moči počas 24 hodín vs. ukazovateľ zostavený z úmrtí následkom srdcovocievnych chorôb, porážky a infarktu. Zdroj.

Málo solia často práve „zdravo“ žijúci a športujúci  ľudia (12 % účastníkov bostonského maratónu v roku 2002, ktorým bola odobratá krv, bolo diagnostikovaných s hyponatrémiou – nízkou hladinou sodíka v krvi. Problém je aj na iných vytrvalostných súťažiach). Niektorým sa točí hlava, nepotia sa, býva im zima, sú smädní aj napriek tomu, že veľa pijú. Nevedia sa koncentrovať, býva im zle alebo ich bolí hlava. Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčané množstvo soli je pri dospelých maximálne 5 g  (2g  sodíka) denne. Spravte experiment. V deň, keď si všetky jedlá chystáte sami doma, si ráno navážte dennú dávku. Počas dňa sledujte koľko z nej zjete a odpočítajte obsah sodíku v skonzumovaných potravinách. Ak nejete cereálie, pečivo alebo chlieb  a večer nemáte zvyk bezprízorne natlačiť do hlavy balík zemiakových chipsov, toto množstvo za deň spotrebujete len ťažko. Keď chceme zachraňovať pred soľou deti, nezakazujme im soľničky, ale kukuričné vločky (1,7 gramu soli na 100 g), rožky (0,55 g /kus) , chlieb (0,92 g /krajec) a lupačky (1,3 g/ kus). Väčšinu soli dnes ľudia skonzumujú nie tak, že si ju do jedla nasypú z ukradnutej soľničky, ale v priemyselne spracovaných potravinách.

Problém dehydratácie z nedostatku soli mávam napríklad keď prechádzam zo  stravy bohatej na cukry na diétu viac naplnenú tukmi. Telo počas zmeny vylúči veľa vody (túto stratu na váhe si mnohí mýlia so „schudnutím“) a s ňou stratí aj soľ. Ak si nedám pozor na jej zvýšený prísun, prídu bolesti hlavy napriek množstvu skonzumovaných tekutín. V takomto prípade (alebo pri vyššej fyzickej aktivite, či teplách) cielene dosoľujem. Ako rehydratačný nápoj  používam liter vody (v zime čierneho čaju) s lyžičkou cukru alebo medu, citrónovou šťavou a 1-2 gramami soli. Dobrým zdrojom sodíka, na ktorý nepotrebujete ani soľničku, sú morské riasy, ryby, mäso alebo zelenina ako mrkva, cvikla, špenát či zeler. Pre doplnenie iných elektrolytov sa snažím piť aj minerálky. Vysoko spracovaným priemyselným potravinám a pečivu sa vyhýbam. A solím toľko, na koľko mám chuť. Na mňa inšpektori nedosiahnu.

Juraj Karpiš

V piatok o 19:00 mám prednášku s diskusiou v rámci Hackers Congressu v Paralelním Polis v Prahe. Ak aj nechcete počúvať stále len o tých peniazoch, je tam aj kopa iných zaujímavých talkov. Chýbalo vám tu dnes niečo? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com . Ďakujem!

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Oko za oko, banka za jablko. 60 biliónov dlhu 008 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Sedieť si na rukách

Niektorí ľudia si nevedia sedieť na rukách. Ani na peniazoch. Pár ušetrených stovák alebo tisícok na účte ich páli. Sám tento problém nemám, keďže s jadrom mojich úspor som voči riziku precitlivelá finančná konzerva. O existencii týchto ľudí som dlho ani nevedel. Keď som sa začal pohybovať medzi ľuďmi pracujúcimi v oblasti osobných financií, zrazu som ich videl všade.  Človek s drobnými úsporami a podpriemernou mzdou, ktorý namiesto trpezlivého sporenia pociťuje neodolateľný tlak „investovať“. Napríklad cez páku 30 ročnej hypotéky do nehnuteľnosti. Alebo do inej tutovky. Aby „neprerábal“ na inflácii. Rozumiem, že pred pažravosťou zlých peňazí sa treba brániť. Napísal som o tom knihu. Ale riskovať stratu desiatok percent v snahe usporiť pár? To je ako prebehnúť z inflačného dažďa pod investičný vodopád.

 Ekonomika je silnejšia, úrok k normálu nevrátime

Začnime najdôležitejšou správou týždňa. Nie, nebol to hustý výrok nášho premiéra, že krajiny V4 budú vetovať dohodu únie s Veľkou Britániou, ak naši občania nebudú mať rovnaké práva ako tamojší pracovníci. Brexit im spravíme „veľmi bolestivým.“ To bola najvtipnejšia správa. Maďari sa od vyhrážok hneď dištancovali a naznačili, že premiérové slová netreba brať príliš vážne. To my doma vieme dávno. Akurát teraz ich počúvajú aj zahraničné médiá.

Správa, na ktorú čakal cely svet, je, že šéfka americkej centrálnej banky včera úroky nezvýšila. Akcie, zlato, dlhopisy, ropa zareagovali radostným rastom. NASDAQ dosiahol historický rekord. Yellen povedala, že ešte počkajú. Zamestnanosť je vysoká, jadrová cenová inflácia nad 2 %, akcie na historických maximách. Načo pokúšať šťastie pred prezidentskými voľbami. Ale v decembri už naozaj! Spomaľujúce tempo rastu HDP v kombinácii so zrýchľujúcim rastom cien očistených o energie a potraviny sme videli naposledy v roku 2000 a 2006. Potom prišli recesie. Uvidíme, ako to dopadne tentokrát.

Rast HDP (modrá krivka, pravá os) vs. rast spotrebiteľských cien okrem potravín a energií (červená krivka, ľavá os)

1

Chcete si vyskúšať náročnú prácu centrálneho bankára? Musí to byť stres, vycucať z makromodelov najdôležitejšiu cenu v ekonomike (cenu úverov) a plánovať životy stovkám miliónov ľudí. Skúste riadiť Fed ECB. Prvá cena je vysoká pozícia vo veľkej investičnej banke. Žartujem, to je možné iba v reálnom svete. Americké úrady chcú od Deutsche Bank pokutu 14 miliárd dolárov. Za zlobu, ktorú banka robila v súvislosti s finančnou krízou. Deutsche je aj bez tejto pokuty mŕtvou bankou. Ceny akcií postupne padli na štvrtinu jej účtovnej hodnoty. Banka odmieta/nemôže zaplatiť. Pokuta by giganta so súvahou vo výške polovice HDP Nemecka nadobro hodila do náruče daňových poplatníkov. Ostatné banky v Amerike platili výrazne menej. Zároveň sa výška pokuty nápadne blíži trestu európskej komisie pre Apple. Oko za oko, banka za jablko?

Kde je všetok ten dlh

Ak raz centrálne banky svoje sľuby začnú plniť alebo úroky vyženie hore inflačné prekvapenie, môže vzniknúť ďalšia kríza. Množstvo dlhu od tej poslednej narástlo. Finančný systém a rozpočty štátov budú na rast úrokov preto ešte citlivejšie. Ak rastú nízke úroky, skokovito klesá cena dlhých aktív. Čím dlhší dlhopis, tým väčšie straty. Kam padnú?

2

„Poskytnutou pôžičkou je vzniknutá pohľadávka zároveň novovzniknutým finančným aktívom s nejakým očakávaným budúcim príjmom a z neho odvodenou trhovou hodnotou. Existujúci štátny dlh niekto musí držať, pričom väčšina z neho zvyčajne skončí v domácich rukách, teda na súvahách domácich bánk, poisťovní, investičných a dôchodkových fondov. Štátny dlh tak držia vo svojich portfóliách aj ľudia, ktorí sú zároveň daňovníci, financujúci jeho splácanie.“ píšem v Zlých peniazoch. Konkrétnejšia distribúcia dlhov vybraných štátov je na nasledujúcom grafe. Grécky dlh vlastnia najmä európske inštitúcie, čiže my. Banky a ostatní súkromní investori sa z toho cez „záchranu“ krajiny vyvliekli. Polovica amerického dlhu je buď v ich centrálnej banke alebo mimo územia krajiny. O prípadné straty z ich dlhu sa tak podelia so svetom cez slabší dolár alebo straty v bankách alebo dôchodkových fondoch, ktoré ich dlhopisy nakúpili. Drvivá väčšina japonského dlhu je doma. Polovicu vlastnia buď domáce banky alebo poisťovne a dôchodkové fondy. Prípadný dlhopisový masaker by nahlodal životnú úroveň Japoncov. Návrat k historickým priemerom v úrokoch by znamenal pokles ich budúcich dôchodkov o desiatky percent. V Európe sa pozrime na Taliansko s dlhom 2,3 bilióna eur. Viac než polovicu z neho majú tiež doma, v bankových a nebankových finančných inštitúciách. Na rozdiel od Japonska sa im ho ale nedarí pchať do centrálnej banky. Ale keď bude v Európe zle a úroky opäť začnú rásť, možno očakávať, že súvaha ECB ešte viac otvorí náruč. Talianske dlhopisy sa pred hnevom precitnutých dlhopisových trhov pôjdu schovať práve tam. To by znamenalo, že časť strát ponesieme cez spoločnú menu aj my. Iba ak by ešte predtým dali ITexit.

3

Mesto duchov

„So závermi nie som spokojný.“ povedal po bratislavskom samite premiér Talianska Matteo Renzi. „Nie som jeden z tých, čo bude po samite ľuďom rozprávať, že všetko bude v poriadku a ruže idú rozkvitnúť.“ Vďaka bohu, takých tu máme dosť aj sami. Renzimu sa nepozdávalo pokrytectvo Merkelovej, ktorá predstierala jednotu vyhýbaním sa kontroverzným témam ako sú imigranti a fiškálne pravidlá v rámci únie. „Neviem o čom Merkelová hovorí, keď spomína „ducha Bratislavy“. Keď to pôjde takto ďalej, tak namiesto ducha Bratislavy budeme hovoriť o európskom prízraku.“ Samit v Bratislave bol podľa neho len „peknou plavbou po Dunaji.“ Tak sme im aspoň pri nej nezavadzali a poslušne vypratali hlavné mesto. Aj Juncker chodí „každý deň medzi obyčajných ľudí.“ Francúzska úspešná jutuberka Laetitia Birbes získala privilégium prezidenta Európskej komisie vyspovedať. Podľa jej slov rovno dostala od YouTube aj pokyny nenačínať ťažké témy. Jemnučko hryzkať. No hrýzla aj tak. „Zveriť niekomu, kto bol 18 rokov ministrom financií najväčšieho európskeho daňového raja, misiu bojovať proti daňovým únikom, je ako vymenovať bankového lupiča za šéfa polície nie?“ opáčila. Šéf-hovorca Komisie obvinenia poprel. My ale vieme, že keď ide do tuhého, tak Juncker nemá problém klamať.

Pred mesiacom som tu k slovenskej dani z dividend napísal „Aj v tejto veci ide podľa už otestovanej politicko-marketingovej stratégie „Vyjdi s katastrofou, schváľ tragédiu a  ešte budeš za pekného.“ Návrh znie 15 % sadzba … retrospektívne aj na zisky z minulých období (2004-2016)… Nakoniec prejde zrejme „iba“ 10 % na budúce zisky.“ Takmer som sa trafil. 7 % a iba na budúce zisky. Socializmus vyvolá aj na Sahare nedostatok piesku. To nie je vtip, ale aj na nás empiricky testovaná pravda. Svoje výsledky prináša ďalej aj experiment vo Venezuele. Socializmus dotlačil túto na ropu bohatú krajinu k takej potupe, že ropu dovážajú aj od preklínaných Američanov. Socialisti ju bez kapitalistov nevedia vytiahnuť ani spod svojich zadkov zo zeme. Odkedy kontrolu nad krajinou v roku 1998  prevzal Chávez, klesla denná produkcia z 3,4 na 2,4 miliónov barelov.

4

Riziko bez výnosu

Všetci chcú výnos bez rizika. Centrálne banky ale všetky trhy zdrogovali zlými peniazmi. Cenám ťažko veriť, ohľadom hodnoty každý tápe. Čo nemôže trvať večne, to raz skončí. Aj monetárna stimulácia. Namiesto bezrizikového výnosu na trhoch vidno riziko bez výnosu. Ani inflačná výhovorka pre finančnú hyperaktivitu dnes neplatí. Služba likvidity, za ktorú si kupujete budúcu pohotovosť, je dnes zadarmo. Hotovosť, či už v podobe zlých peňazí, zlata alebo iných alternatív, možno držať bez zdanenia cenovou infláciou. V takomto prostredí, môže byť aj sedenie si na rukách výnosnou investičnou stratégiou.

Juraj Karpiš

V utorok 27.9.2016 budem diskutovať od 18:00 o zlých peniazoch a kríze v popradskom kine Tatran. Po besede sa premieta film “Stávka na neistotu” . Ak máte chuť a čas, zastavte sa na kus reči. Ak nie, môžete mi napísať na tyzdennik@jurajkarpis.com .

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu: