029 Chcú náš keš. Tragédia spoločného lesa. PFIGS  Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Tragédia spoločného lesa

Pod vrcholom mi už bolo zle. Z chabej fyzickej formy, ktorú preťažovala aj posviatková nadváha. No aj z toho, čo som pri šliapaní v Nízkych Tatrách videl naokolo.

Štát nechal zmiznúť z  Národného parku naše stromy.

Oni hovoria kalamita, lykožrút či omladzovanie porastu. Ja počujem obchod s drevom. Po kalamite zostáva drevo lesu, ktorý ho opäť využije ako kapitál pre ďalší rast v prirodzenom cykle. Teda aspoň by mohlo, keď už predstierame, že ide o Národný park. Aj s tými lykožrútmi sme zatočili. Vytrhali sme si všetky zuby preto, aby sa náhodou nejaký nepokazil.

Aj tu „pomohli“ dotácie z EÚ. Stromy v našom Národnom parku európske peniaze zmenili na „zelené“ palivo –  dotovanú biomasu. Nové cesty na hasenie požiarov postavené z eurofondov znížili náklady ťažby. Problém vyriešený, už nemá čo zhorieť.

Tragédia spoločného tatranského lesa ilustruje zlyhanie štátu. Štátny majetok nikdy nie je spoločný. Jeho použitie kontrolujú dočasní správcovia. Suplujú neinformovaných, nezainteresovaných a vzdialených vlastníkov. Správca na rozdiel od skutočného vlastníka majetok nikdy nemôže ako celok predať a realizovať tak jeho dlhodobú hodnotu. Preto iba maximalizuje tok príjmov počas jeho spravovania. Často tunelovaním, humpľovaním a žmýkaním, bez ohľadu na budúcnosť. No nechám peniaze na stole môjmu nástupcovi? Po nás púšť.

Trhy

Zlato sa dnes pred začiatkom obchodovania začalo svižne šplhať k 1250 dolárom za uncu. Euro je približne tam, kde pred týždňom (1,058 dolára). Americké akcie zostávajú na historických maximách. K maximám sa blížia aj z hľadiska podielu dlhu k účtovnej hodnote vlastného kapitálu mediánovej firmy.

PFIGS

Prezident Európskej komisie Juncker sa údajne vyhráža, že ak neprejde ním podporovaný plán na užšiu integráciu v podobe vytvorenia spoločného ministerstva financií, tak odstúpi. To by mohla byť šanca konečne sa ho zbaviť. Zmeniť smerovanie EÚ predtým, než sa rozpadne. Len škoda, že na jeho sľuby sa nedá spoľahnúť, keďže zvykne strategicky klamať.

Podľa nemeckej centrálnej banky je tamojší trh nehnuteľností vďaka prinízkym úrokom ECB prehriaty. Nadhodnotenie odhaduje na 30 %. Bundesbanka dokonca vymenovala najrizikovejšie mestá – Berlín, Kolín, Düsseldorf, Frankfurt, Hamburg, Mníchov a Štutgart. Nízke úroky z ECB máme aj my, no naša NBS sa bubliny neobáva.

Aj nemeckej kancelárke Merkelovej sa zdajú byť úroky ECB pre Nemecko prinízke. „Monetárna politika nie je nastavená na Nemecko, ale je skôr zameraná na iné krajiny, od Portugalska po Slovinsko alebo Slovensko. Ak by sme ešte stále mali nemeckú marku, tá by mala určite inú hodnotu ako euro.“ Hľadiac na ekonomický rast, stav nášho pracovného trhu a ceny nehnuteľností si nás Merkelová evidentne pomýlila s Talianskom, ktoré by bez dotácii z ECB v podobe nízkych úrokov neprežilo.

Francúzske 10 ročné dlhopisy už majú vyšší výnos ako tie írske. Neistota ohľadom prezidentský volieb dvíha tamojšie úroky. Bude treba zmeniť skratku problematických krajín periférie z PIIGS na PFIGS?

Eurozóna obnovila rokovania s Gréckom o pokračovaní finančnej pomoci. Výnosy na gréckych dlhopisoch po tejto správe klesli.

Žijeme dobu PHD štandardu. FOMC  (Federal Open Market Committee) –  kľúčový rozhodovací orgán americkej centrálnej banky ovládli ekonómovia a akademici. A tí nemajú radi hotovosť. Sloboda, ktorú hotovosť poskytuje, umožňuje ľuďom utiecť z ich experimentov.

Zdroj: @KateDavidson

Vojna proti hotovosti

„Minulé leto som zašiel do banky a povedal im, že potrebujem milión dolárov v hotovosti. Pýtali sa ma na dôvod. „Keď som peniaze do banky vkladal, príčina vás nezaujímala, prečo sa ma na ňu pýtate teraz, keď si ich chcem vybrať?“ odpovedal som.“ Tak začína zaujímavý príbeh o tom, aké ťažké je dostať sa k vlastným peniazom v americkej banke.

Vojna proti hotovosti je globálna. K téme som mal rozhovor v stredajších Hospodárskych novinách.

Používajú sa výhovorky o boji proti kriminalite, no cieľom je totálna kontrola štátu nad peniazmi, intenzívnejšie zdanenie a výnosy pre finančné spoločnosti.

Finta so strašením ľudí zločinom, ktorú dnes používajú politici a centrálni bankári, má minimálne sto rokov. Finančník JP Morgan pri bankovej panike v roku 1907 obvolával editorov novín, aby zverejnili čo najviac správ o lúpežiach a prepadnutiach. Snažil sa vystrašiť klientov bánk, aby si z nich nevyberali peniaze.

Nástrojmi obrany finančnej slobody pred politikmi a finančníkmi sú peniaze mimo bánk, zlato, striebro a kryptomeny .

Myslím skutočné kryptomeny a nie podivné schémy.

Cukríky? Od doktora všetko liek

Deti sa dnes topia v lacnej sladkej láske hodenej do nákupného košíka pri pokladni. Na detských ihriskách sa mi už nechcelo stále vysvetľovať, prečo som zlý otec, ktorý nedopraje svojim deťom. Prečo nechcem pchať prázdne kalórie do mojich nehladujúcich detí. Lavínu sladkostí od spolu-venčiacich rodičov som zastavoval výrokom, že majú cukrovku.

Potom si v Denníku N od českej lekárky a odborníčky na výživu Miroslavy Navrátilovej prečítam, že mám deťom dávať gumené medvedíky na kosti. Nie vývar z hovädzích kostí ani huspeninu. Cukríky a sladkosti. Sú vraj v pohode. Do kila cukru denne. „Upadám do mdlôb.

„…niekam prídete a už riešite, čo tam majú a čo z toho nemôžete zjesť. A keď to zjete, máte výčitky. Stravovanie by nám malo prinášať dobré pocity. Spánok, pitie, jedlo, sex – to všetko by malo prinášať pôžitok a mali by sme to robiť akosi automaticky. Ale miesto toho sa tým veľmi zaoberáme. Nepočítame, koľkokrát sme sa nadýchli, ale počítame, koľko kalórií sme zjedli. Prečo?

Lebo svet okolo nás sa zmenil rýchlejšie, než sa stihli zmeniť naše gény. Dnes to máme príliš ľahké. Chute sú nastavené podľa prostredia stabilného milióny rokov. Nadbytok, ktorý priniesla  priemyselná revolúcia, trvá z hľadiska evolúcie nášho druhu zlomok sekundy. Dnes máme stravu príliš chutnú, príliš kaloricky bohatú, príliš často a príliš po ruke. Hlad bol kedysi pravidelnou, automatickou súčasťou jedálnička. Dnes sa k nemu väčšina populácie nevie dostať inak, ako vedomým odriekaním.

Preto sa prejedáme. Ak proti tomu aktívne nepodnikáme kroky, skončíme s nadváhou alebo metabolickými ochoreniami, ako veľká časť vyspelého sveta.

Ľudia sa tu smiali z tučnej Ameriky nevediac, že sa smejú z vlastnej budúcnosti. Sme chudí, lebo sme boli dlho chudobní. Už nie sme chudobní, preto už nebudeme ani dlho chudí. Na plavárni dnes vidím viac obéznych detí, než som stretol za prvý a druhý stupeň mojej základnej školy dokopy. U väčšiny ľudí to však začne neskôr. V strednom veku po tom, ako gény preskočili do detí. Zdravie človeka po reprodukcii evolúciu príliš nezaujíma, preto sú nedostatky prostredia zrazu viditeľnejšie.

Keď chcel otec dať deťom „cukrík“ kedysi, musel sa vyšplhať na vysoký strom a med ukradnúť útočiacim včelám. Cukrík stál náročnú prácu a odvahu. Dnes stačí pár centov. Vtedy to bol skutočný dôkaz lásky.

Tip

Študovať treba celý život. V tejto oblasti odporúčam knihu The Hungry Brain: Outsmarting the Instincts That Make Us Overeat od  Stephana J. Guyeneta. Jeho výborný (pôvodný) blog nájdete tu, nový tu.

Juraj Karpiš

Erikom Balážom budem diskutovať v stredu 1.3.2017 o 17:00 na festivale Showcrates v bratislavskom KC Dunaj o paralelách medzi lesom a ekonomikou. Volá sa to „Slobodné svety“. Zastavte sa na kus reči. Tu je predjedlo: Erik bol nedávno v rozhlase a jeho rozhovor Bez obalu stojí za to. Vaše pripomienky, postrehy a námety si rád prečítam na  tyzdennik@jurajkarpis.com. Kľudne prepošlite známemu alebo zdieľajte na sociálnych sieťach ak vás tu niečo zaujalo.

Ak chcete dostávať tento týždenník o niekoľko dní skôr a rovno do mailu , tak nižšie nechajte svoju mailovú adresu.




025 Nekúpiš korunu? 20 000 DJIA Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Ľudové investičné múdrosti

„Nakúpil si korunu?“ spýtal sa ma známy, keď som v kaviarni sŕkal nepodarené cappuccino. Nebol prvý. Česká koruna ako nástroj špekulatívneho zárobku bola témou viacerých mojich debát minulý rok. Investičné hity, ktoré presiaknu až do pouličného popu, sú zaujímavým javom. Ekonomický príbeh, ktorý rozohrá predstavivosť investorov amatérov. Pred krízou si pamätám islandské dlhopisy, po kríze zlato, potom grécke dlhopisy alebo aj bitcoin. Nedá sa povedať, že by všetky nefungovali. Kľúčové je načasovanie. Keď človek nastupuje do niečoho, o čom sa bavia už aj taxikári, riziko je ale vysoké. Z preplneného kina sa po výkriku „horí!“ nemusí investor dostať včas.

Frankogedon a Korunastrofa

Pred dvomi rokmi Švajčiarska centrálna banka prekvapila. Zo dňa na deň zrušila trojročnú kotvu 1,2 eura a nechala frank posilniť. Bolo to tesne pred spustením európskeho kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré Švajčiari nemienili kopírovať. Frank voči euru stúpol okamžite o takmer 30 % až na 0,85 eura.  Frankogedon stál nejedného obchodníka kopu peňazí, niektorým spôsobil srdcovo-cievne príhody. Švajčiarska mena neskôr časť ziskov vrátila, no posilnenie meny zarmútilo exportérov. Ekonomika to prežila, pomaly rastie ďalej a nezamestnanosť je tam na závideniahodných 3,3 %.

Intervencia Českej národnej banky (ČNB) proti posilňovaniu českej koruny trvá už vyše troch rokov. Centrálna banka vyrába nové koruny, za ktoré nakupuje zahraničné meny tak, aby kurz vmanipulovala do blízkosti hodnoty 27 korún za euro.

ČNB intervencie spustila v novembri 2013. Kontroverzným krokom rozhodla o importovaní monetárnej politiky ECB do krajiny. Previazaním na euro sa vzdala časti monetárnej suverenity a posledné roky iba reaguje na vrtochy európskej meny. Česi tak v podstate dočasne zaviedli euro.  Komunikovaným cieľom bolo zabrániť ďalšej cenovej deflácii. Aj ČNB verí keynesiánskemu príbehu o tom, že cenová deflácia zabije spotrebiteľské libido a pohnevá bohov agregátneho dopytu. Straší bájnou deflačnou špirálou, ktorá zožerie ekonomický rast.

Počas troch rokov intervencií do novembra 2016 (oficiálne údaje siahajú potiaľ) ČNB vytvorila takmer 110 tisíc nových českých korún na každého obyvateľa. Tempo intervencií podľa finančníkov začiatkom roku 2017 ešte zrýchlilo a  denne mala skúpiť takmer miliardu eur. 10 miliárd intervenčných eur za prvé dva týždne 2017 treba porovnať k celkovým devízovým rezervám ČNB 81 miliárd eur (december 2016). Rezervy tak dosahujú už polovicu ročného výkonu celej ekonomiky.

Zdroj: ČNB, graf autor

Všetci sa pýtajú dokedy. Centrálna banka chrlením nových korún tie existujúce oslabila natoľko, že spotrebiteľské ceny inflačný cieľ v podobe medziročného rastu 2 % už dosiahli. Prekvapivo rýchlo. Ceny predbehli aj predpovede samotnej centrálnej banky. Množia sa kritické hlasy a obavy z prípadných strát centrálnej banky. Tie nie sú úplne na mieste, keďže centrálne banky nie sú obyčajnými smrteľnými ekonomickými aktérmi. Štátny donucovací aparát zabezpečuje, že na týchto premiantov trhové zákony neplatia. Česká centrálna banka fungovala s negatívnym vlastným kapitálom vyše dekádu a tá slovenská má na súvahe sekeru ešte aj dnes. Rok 2015 zatvorila s negatívnym vlastným imaním mínus 3,4 miliardy eur.

Zdroj: ČNB

Samotná ČNB tvrdí, že intervencie neukončí skôr, než v druhom štvrťroku 2017. Môže to byť ale aj inak. Sľuby sú len nástrojom monetárnej politiky a nie skutočným záväzkom. Dajú sa porušiť, aj keď cenou by bola strata časti kredibility ČNB.

Čo sa stane po ukončení intervencií nevie nikto. Niektorí dúfajú, že sa zopakuje scenár so švajčiarskym frankom a možno už túto jar zažijeme skokovité posilnenie – korunastrofu. Tak nakúpili. Prudké posilnenie kurzu však nikto negarantuje. Naopak. Aj po uvoľnení kotvy možno v prípade väčších výkyvov čakať intervencie, keďže ČNB pracuje v režime riadeného plávajúceho kurzu. Samotná centrálna banka neverí, že ukončenie intervencií povedie k skokovému posilneniu koruny. Argumentuje, že pred zahájením intervencií bol kurz mierne nadhodnotený, v cenovej hladine je zapracovaná slabšia koruna.

Zdroj: David Navrátil

Hlavne sa zdá, že na nákupy, ktoré potlačia korunu hore, môžu chýbať protistrany. Možno sú už všetci dnu. Nejde len o indikátor „investícia, ktorú vám zadarmo poradia na káve“. O tlačenici hovoria aj výnosy na českých dlhopisoch. Špekulatívny kapitál, ktorý sa do nich natlačil, aby v nich vyčkal na korunastrofu, zdvihol ich ceny do extrémov. 2 ročné české štátne dlhopisy sú najdrahšie na svete. Výnos na sekundárnom trhu začiatkom roku dosiahol rekordných -1,6 %. Odhady hovoria, že od začiatku intervencií sa do českej koruny natlačilo už tisíc miliárd korún špekulatívneho kapitálu. Aby mohli špekulanti na korune realizovať zisk, musia ju po zmene monetárnej politiky predať. Komu? Ročný prebytok obchodnej bilancie ČR je cca 150 mld. Kč. Takýmto tempom by ich exportéri skupovali 7 rokov.

Expanzívna monetárna politika importovaná z eurozóny prinesie svoje ovocie v podobe pomýlených investícií a bublín. Časť rastu cien nehnuteľností môžeme pripísať práve prúdu nových korún z ČNB. V Prahe na Pankráci sa ku koncu blíži stavba najvyššieho bytového domu v Českej republike – mrakodrapu V Tower, ktorý má 104 metrov. Bude to signál obratu na trhu?

Sám sa v korunovom vlaku neveziem, čiže jeho ďalšiu cestu nebudem prežívať na vlastnej koži. Len ako pozorovateľ mašín na železničnom priecestí. Vzhľadom na stagnáciu a dlhy veľkých krajín v eurozóne má česká koruna dlhodobý potenciál na posilňovanie voči euru. No na švajčiarsky zisk okamžite po odstránení kurzového záväzku by som sa nespoliehal. Už len preto, že to väčšina považuje za  tutovku.

Z domova

Česi len kopírujú našu domácu expanzívnu monetárnu politiku. Chyby preto možno čakať aj v investíciách u nás doma. Medziročné tempo rastu cien rezidenčných nehnuteľností dosiahlo v treťom kvartáli 2016 v ČR 6,9 %. U nás to bolo 7,5 %.

V belgickom parlamente neprešiel návrh vyvolaný potýčkou poslancov, aby skončila distribúcia vína a piva v budove parlamentu. Alkohol zdarma bol pre poslancov v práci zavedený koncom 90 rokov, aby počas rozpráv neodchádzali z parlamentu do okolitých krčiem. Ktovie, či by podobné opatrenie na Slovensku neviedlo k zlepšeniu legislatívneho prostredia znížením produkcie nových zákonov.

Úroky na štátnych dlhopisoch členov EÚ poskočili. Ak bude trend pokračovať, zistíme, akú úroveň úrokov predlžené a pomaly rastúce krajiny znesú.

Graf: Frederik Ducrozet

Ak by nejaká krajina vystupovala z eurozóny, musela by uhradiť svoje záväzky vyplývajúce zo zúčtovacieho systému TARGET 2, povedal v piatok Mario Draghi. Napríklad v prípade Talianska je to 359 miliárd eur. Kde by na to Taliani zobrali a kto by ich do toho donútil, šéf ECB nepovedal.

Nemecko a Francúzsko presadzovali daň z finančných transakcií, ktorej hlavným odporcom bola Veľká Británia. Plány využiť Brexit na jej zavedenie narážajú na kurióznu prekážku. Nemci sa snažia prilákať finančné inštitúcie odchádzajúce z Británie v súvislosti s Brexitom, no týmto sa daň samozrejme nepáči. Jej absenciu udávajú ako podmienku svojho presídlenia. Briti nám tak pomáhajú, aj keď sú už na odchode.

Brexit musí prejsť a pravdepodobne aj prejde britským parlamentom. „Máme záujem dospieť k výsledku, ktorý je výhodný pre obe strany. Neobetujeme tento cieľ prísnemu nasledovaniu procedurálnych požiadaviek,povedal po stretnutí s britskou premiérkou Theresou May španielsky minister zahraničných vecí Alfonso Dastis. Ostrovy racionálneho prístupu v EÚ ešte stále existujú. „Nevnímame to, ako bitku, z ktorej musí jedna strana vyjsť víťazne a druhá ako porazená.“

Zo sveta

Podarilo sa, americké akcie rozmrzli. Poskočili a index DIJA prekročil médiami obsedantne sledovanú hranicu 20 000 bodov. Stalo sa tak po tom, ako sa akcie mesiac obchodovali v najužšom rozptyle v histórii. Euro mierne posilnilo na 1,072 dolára. Zlato kleslo na 1190 dolárov za uncu.

Nový americký prezident vydal pokyn na výstavbu múru na hranici s Mexikom. Po obviňovaní Číny z menových manipulácií podpísal odstúpenie USA od  Trans-Pacific Partnership – obchodnej dohody týchto dvoch a ďalších 10 krajín na pobreží Tichého oceánu. Zdá sa, že Trump svoje predvolebné sľuby plní. V porovnaní so štandardnými politikmi je to osviežujúce, no aj trochu desivé.

Tri mesiace po zrušení platnosti väčšiny hotovosti v krajine prešla situácia v Indii do ekonomickej katastrofy pre najchudobnejších. Štátny monopol nenachystal dosť nových bankoviek, na mnohých miestach je preto akútny nedostatok hotovosti. To je problém, keďže takmer celá ekonomika funguje na hotovostných transakciách. Napríklad predaje áut poklesli najviac za posledných 16 rokov. Vďaka hlúpemu experimentu so zlými peniazmi prišlo množstvo ľudí o prácu. Nemajú za čo nakupovať potraviny a z čoho platiť nájom. Dopyt po rôznych druhoch zeleniny klesol o 40-80 %.

Pomôžte svojmu staršiemu ja

Predstavte si, že máte 68 rokov. Aké budú vaše najväčšie starosti a útrapy? Že neviete? Pozrite sa okolo seba na ľudí v tomto veku. Čo im chýba? Na čo sa sťažujú?

Podobné mentálne cvičenie môže byť užitočné. V pokuse na Standfordskej univerzite nechali študentov hľadieť na obrázok ich 68 ročného ja vygenerovaný softvérom imitujúcim starnutie. Tento zážitok viedol k dvojnásobnému objemu reportovaného sporenia oproti skupine, ktorá konfrontáciou so starobou neprešla.  Aj 3-5 minútové cvičenie, v rámci ktorého si človek projektuje a na papier spisuje, ako si predstavuje bezstarostný život na starobnom dôchodku, zvýšilo o 25 % pravdepodobnosť okamžitého rastu miery úspor. Upriamenie pozornosti na budúcnosť zároveň znižuje rizikové správanie a vedie k behaviorálnemu konzervativizmu.

Tip na existenčný budíček

Okrem fotky staršej verzie nad zrkadlom v kúpeľni by mohlo fungovať počítadlo dní do predpokladanej smrti. Memento mori. Ja mám na to vzorec v exceli. Počítadlá očakávaného dátumu úmrtia na základe štatistík možno nájsť aj na webe. Jedno je tu. Tak dúfam, že dožijem.

Juraj Karpiš

Podľa budíka som za polčasom. Bude už len horšie? Viete, že ECB v rámci programu QE za dva roky vytvorila 1 000 krát viac eur, než zostáva sekúnd do mojej predpokladanej smrti? Teším sa na vaše postrehy na tyzdennik@jurajkarpis.com.

 

Ak chcete dostávať tento týždenník o niekoľko dní skôr a rovno do mailu , tak nižšie nechajte svoju mailovú adresu.




016 Trump vypredal dlhopisy. Štát je najlepší peňazokazec Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Dnes mám sviatok

17. november 1989 znamenal aj pre mňa kľúčovú zmenu. Niekedy rozmýšľam, ako by asi vyzeral môj život, keby komunistická diktatúra nepadla. Či by som bol vo väznení, Austrálii alebo v strane. Tým, čo do toho šli a funkcionárom zobrali časť moci, som vďačný, že o tom môžem len špekulovať.

Trumpoty na dlhopisových trhoch

Nový americký prezident vyvolal výpredaje na dlhopisových trhoch a rýchly pokles cien. Je možné, že výnosy našli svoje dno a trend sa otočil? To ukáže nasledujúci vývoj. Jasné však je, že výnosy po voľbách nečakane vystrelili. Zmizli stovky, ak nie viac než tisíc miliárd hodnoty v systéme. Americký 10 ročný štátny dlhopis sa v priebehu niekoľkých dní vyšplhal z predvolebných 1,8 až na 2,2 %. Pomohli rastúce inflačné očakávania a ďalšie zrýchlenie predajov amerických dlhopisov zahraničnými držiteľmi. Čo Trump nakoniec spraví, zrejme nevie ani sám, no pred voľbami sľuboval infraštruktúrne projekty na sekeru. Teraz si to spolu s republikánmi v Kongrese môže splniť. USA majú už teraz v dobrých časoch viac ako 3 % deficit a dlh 104 % HDP. Zmena očakávanej inflácie spravila americkú dlhopisovú krivku prudšou (narástol rozdiel medzi výnosom na dlhých a krátkych dlhopisoch).

Zvyšovanie základného úroku americkým Fedom na decembrovom zasadaní považujú trhy dnes už za isté. Ešte pred samotným zvyšovaním vytlačil Trumpov efekt úrok na 30 ročných hypotékach na slušné 4 %. Americké akcie sú tam, kde pred týždňom. Americký dolár po voľbách výrazne posilnil a voči euru sa dostal až pod úroveň 1,07 dolára za euro, kde bol naposledy koncom minulého roku. Dolár zmocnel tak rýchlo, že v centrálnej banke centrálnych bánk Bank for International Settlements (BIS) z toho vedúcim pracovníkom zabehlo. Posilnenie dolára môže znamenať útek z rozvíjajúcich sa trhov a znížený apetít po riziku. Podľa BIS môže preto silný dolár priniesť nestabilitu finančného systému. Zlato silný dolár tiež nepotešil. Po voľbách kleslo na 1220 dolárov za uncu.

Amerika si kýchne, Európa ochorie?

Výnosy na dlhopisoch Trump nakopol aj v Európe. Nemecká Bundesbanka varuje, že dlhodobé nízke úroky naordinované centrálnymi bankami vedú ku kumulovaniu rizika v systéme, čo môže ohroziť finančnú stabilitu. Banky a životné poistky utrpia pri rýchlom raste úrokov veľké straty. Že by to už začalo?

161

„Taliansko predstavilo novinku. Vydalo 50 ročný štátny dlhopis. Že ho nikto pri zmysloch pri vysokom štátnom dlhu Talianska nemôže kúpiť? Omyl…predával (sa) ako teplé rožky. Dopyt pri 5 miliardovej emisii prekročil 18,5 miliardy….50 ročný dlhopis Talianska by mohol byť dobrým proti-mainstreamovým indikátorom signalizujúcim prichádzajúci koniec nízkych úrokov periférie. Podobne, ako býva dostavanie najvyššej budovy sveta predzvesťou prichádzajúcej recesie. Pár mesiacov hľadám vhodný nástroj na shortovanie talianskeho dlhu a tieto správy ma povzbudili.“ som tu napísal pred vyše mesiacom. Odvtedy tento dlhopis stratil vyše 15 %. To je slušný mesačný zisk. Bohužiaľ nie pre mňa, keďže vhodný nástroj na short dlhého talianskeho dlhu som nenašiel. Rástli úroky aj na dlhoch iných európskych krajín a aj nemecký 10 ročný dlhopis sa dostal späť do plusu.

161b

Euro neprežije

Ako môže euro prežiť, keď Európska komisia nechce krajiny donútiť dodržiavať fiškálne pravidlá ani v dobrých časoch? Španielsku (deficit 2015 5,1 % HDP) a Portugalsku (4,4 % HDP) mali byť namiesto pokuty za nedodržiavanie zmlúv aspoň zmrazené eurofondy. Nebudú. Pravidlá deficitu pravdepodobne budúci rok nesplní spolu 6 krajín. Namiesto vynútenia dodržiavania pravidiel EK ešte vyzýva eurozónu ako celok k fiškálnej expanzii – teda ďalšiemu prehlbovaniu deficitov a zvyšovaniu dlhov. “Pakt stability a rastu platí ďalej a budeme ho uplatňovať,” povedal eurokomisár pre euro Valdis Dombrovskis. Tým je to oficiálne potvrdené. Fiškálne pravidlá sú mŕtve. Takýto spolok márnotratníkov nemôže mať spoločnú kreditku v podobe centrálnej banky.

Talianom sa nepozdáva návrh viacročného rozpočtu európskej únie, ktorý sme pripravili ako predsednícka krajina. Chcú viac peňazí na migrantov a bezpečnosť. Nemci hovoria o tom, že nový rozpočet by mal zohľadňovať odchod Británie – spolu s Nemeckom najväčšieho prispievateľa do rozpočtu. Rozpočet musí byť prijatý jednohlasne.

162

 

Zdroj: acting-man.com, WSJ http://www.acting-man.com/?p=47842

Indická lúpež storočia – prípadová štúdia vyvlastnenia cez zlé peniaze pokračuje

Indický monopol na zlé peniaze zo dňa na deň zrušil platnosť 86 % hotovosti. Vzhľadom na obmedzenú vymeniteľnosť za nové bankovky a nemožnosť peniaze uložiť do bánk bez obťažovania štátnymi úradníkmi a zhabania časti hodnoty ide o ekonomickú a spoločenskú pohromu. Niečo v štýle komunistickej menovej deformy v Československu z roku 1953. Akurát pre 18 % populácie planéty.

Reforma proti korupcii vyvolala rozmach šmeliny a boom bielych koňov. Pouličný predajcovia skupujú staré bankovky s 20-30 % diskontom. Tí, čo majú v hotovosti viac než približne 55 eur, sa musia obávať „zdanenia“ rozdielu, ak nevedia vydokladovať zdroj týchto príjmov. Niektorí si preto najímajú ľudí, ktorí si otvárajú na svoje meno nové účty v bankách, kam tieto peniaze odkladajú. Hotovosť v nižších denomináciách ľudia nechcú pustiť z ruky, čo narúša obchod a chod ekonomiky, keďže 97 % obchodu v Indii funguje na hotovosti. Predaj drahších vecí, ako sú motorky alebo svadobné šaty, sa pozastavil úplne. Zmrazil sa aj stavebný priemysel, keďže väčšina domov sa stavala za hotovosť. Štát zakázal dovoz zlata do krajiny, keďže zlato je hlavnou únikovou cestou pre obyvateľstvo pred kradmou rukou štátu. Unca v Indii už stojí 2 800 amerických dolárov. Do Indie sa vrátil bartrový obchod. Keďže 50 % Indov o bankovom účte ani nesnívala, banky nestíhajú nové účty otvárať. Výmena peňazí v banke trvá približne dve hodiny na osobu. Pred bankami sú nekonečné rady ľudí. 25 % Indov nemá ani občiansky preukaz, ktorý je k výmene peňazí vyžadovaný. Ide o najchudobnejšiu vrstvu obyvateľstva. V  obchodoch sa rabuje, v uliciach je chaos a bitky. Kde len indickí súdruhovia spravili chybu? Zlato a bitcoin vs. zlé peniaze 1:0.

163

Zdroj: acting-man.com http://www.acting-man.com/?p=47842

 

Mikrovlnka do vačku

Ja inžinierom verím. Teda pokým nepracujú v centrálnej banke. Obavy ohľadom negatívnych zdravotných efektov používania mobilov s mikrovlnným elektromagnetickým žiarením som bral s rezervou. Napriek mnohým existujúcim výskumom som nevidel / nečítal o štúdii, ktorá by jeho negatívne efekty preukázala. Absence of evidence is not evidence of absence. Čo sa týka používania tohto žiariča som preto skôr opatrný (WHO klasifikuje mobily ako potenciálne karcinogéne). S telefonovaním, ktoré tak či onak nemám príliš v láske, to nepreháňam. Keď sa dá, používam pri telefonovaní slúchadlá. Energia vyžarovaná z telefónu je nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti. Aj 30-40 centimetrov preto urobí zásadný rozdiel. Keď spím, mobil sa snažím mať minimálne meter od tela. Namiesto v prednom vačku, v tesnej blízkosti mojich buniek s polkou chromozómov, ho nosím spolu s hrebeňom vo vačku zadnom.

Tento týždeň som ale narazil na štúdiu, ktorá ma prekvapila. V skupine, ktorá telefonovala intenzívne (10h+ za týždeň) a bez použitia slúchadiel našli výskumníci na sliznici ústnej dutiny na strane, kde dotyční prikladali telefón, významne viac geneticky poškodených buniek než v skupine, ktorá telefonovala menej než 3 hodiny za týždeň (spolu 300 mužov vo veku 20-30 rokov). Účastníci štúdie, ktorí sa sťažovali na teplo v oblasti, kde prikladali telefón, mali najvyššiu početnosť týchto buniek. Používanie slúchadiel množstvo poškodených buniek znižovalo. Možno moje opatrenia nakoniec nie sú úplnou paranojou.

Tipy

Minulý týždeň som dočítal súbor esejí Stanislava Komárka z jeho ciest po západnom svete Zápisky z Okcidentu. Môžem odporučiť. Politicky nekorektné zovšeobecnenia a charakterizácie rôznych európskych národov, ktoré sú nápomocné pri chápaní rozpadajúcej sa únie. Množstvo zaujímavých postrehov rozhľadeného vedca, ktorý je navyše Jungián (nechýba esej o Jungovom putovaní Afrikou). Kniha mi pomohla pochopiť, prečo mi prišli Íri vždy tak blízki, spomenula balkánske rozprávky s odrezanými tureckými hlavami a naučila nové veci o Viedni, napriek tomu, že som tam rok býval.

Juraj Karpiš

Máte pripomienky, opravy a námety? Nevolajte, radšej mi napíšte na tyzdennik@jurajkarpis.com.

 

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu: