Dá Apple Brexit? Centrálne banky skupujú Facebook a zlatých ťažiarov 005 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

„Uži si deň Ústavy!“ zavtipkoval pri odchode z práce kolega. Dnešný štátny sviatok u mňa poľahky vyhráva cenu „najpodivnejší“.  Mohli by sme ho nahradiť dňom víťazstva nad komunizmom. Aj keď tento boj asi tiež ešte nie je úplne vyhratý. Nie že by som bol proti pravidlám. Obdivoval som známeho, čo mal spísanú osobnú ústavu. Mantinely na vlastný život. Ale oslavovať niečo, čo za mňa schválili podivní ľudia? „Neškoď iným.“ je pravidlo, ktoré mám v prvom článku ja. Znie skromne, no ak sa podarí v živote aspoň toto, bude to celkom úspech. Pre štát by mohlo medzi pár základných pravidiel patriť „Nebudeš brať občanom cez kazenie peňazí.“ Takáto zásadná zmena k lepšiemu, by stála aj za oslavu.

Čo by centrálne banky ešte skúpili?

Yellen neprekvapila. V Jackson Hole nepovedala nič nové, tobôž zaujímavé. Akcie sú tam, kde boli pred týždňom. Zlato po Janetiných slovách trochu poskočilo a následne pokračovalo v miernom poklese. Napriek tomu, že Fed váha, tlačiarne ostatných centrálnych bánk idú na plné obrátky. Najmä vďaka BOJ a ECB monetárna stimulácia dosahuje najintenzívnejšie úrovne od krízy. Že nové peniaze hojne tečú do finančných aktív naznačuje korelácia ich cien s tlačením.

jk one

Pomaly už nie je čo za nové peniaze kupovať. Problém naznačila vo svojom prejave aj Yellen. „Tvorcovia politík v budúcnosti by mohli preskúmať možnosť nákupu širšieho spektra aktív“. Práve táto veta asi na chvíľu zamestnala predstavivosť zlatých špekulantov a na chvíľu zdvihla cenu tohto kovu.  Minule som spomínal, ako sa BOJ stáva majoritným akcionárom v množstve japonských spoločností. Ak bude pokračovať aj v nákupe japonských dlhopisov súčasným tempom, tak do 24 mesiacov skúpi všetky, ktoré sú ešte k dispozícií. Šéf BOJ Kuroda preto v Jackson Hole hovoril o možnosti nákupu aj zahraničných dlhopisov. Podobné problémy kam pchať nové zlé peniaze má aj švajčiarska centrálna banka. Páčia sa jej aj sociálne siete. Vlastní už viac verejne obchodovateľných akcií Facebooku než samotný Zuckerberg (0,28 % spoločnosti). Akciové portfólio SNB medziročne poskočilo už na 127 miliárd frankov.  SNB a aj nórska centrálna banka v nákupnej horúčke neobchádzajú ani zlato a striebro. V spoločnostiach ťažiacich tieto vzácne kovy s monetárnou funkciou majú zainvestované po miliarde amerických dolárov. Tu si pozrite, ktorí ťažiari sa pozdávajú najviac nórskym a tu švajčiarskym centrálnym bankárom.

Francúzsky žart

Blíži sa vyhodnotenie plnenia podmienok pomoci Grécku. Grécky premiér Tsipras varuje, že šetrenie vedie Európu do priepasti. Riešením má byť odpustenie časti dlhov krajine a rozšafnejšia fiškálna politika. Francúzsky premiér Valls súhlasí a volá po uvoľnení pravidiel Paktu stability a rastu, konkrétne zvýšení 3 % hranice deficitu. To dosť nemiestne vtipkuje, keďže práve Francúzsko toto pravidlo dlhodobo ignoruje. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA s názvom TTIP je vraj mŕtva. Vrahom majú byť Francúzi. „Američania nám nedávajú nič.“ v súvislosti s neúspešnými vyjednávaniami povedal francúzsky minister obchodu.

Designed in California, Assembled in China. Harassed & Fined in Brussels.

Nič nám nedávajú, tak si sami zoberieme zo spoločnosti Apple. Aby bolo na uvoľnenú fiškálnu politiku. Touto rabovačkou žije celý svet. Peniaze na deficity treba brať odtiaľ, kde sú. V pokladničke najväčšej svetovej spoločnosti na svete s kapitalizáciou 570 miliárd dolárov je ich neúrekom. V nerozdelenom zisku americkej matky je 100 miliárd dolárov, hotovosť a jej ekvivalenty v mimo amerických dcérach sa odhadujú na vyše dvesto miliárd dolárov. No bude im z toho chýbať 13 miliárd eur? Určite nie, povedali si v Bruseli. Európska komisia cestou svojej komisárky pre konkurenciu (!) dala spoločnosti pokutu v tejto výške (plus úroky). Za nelegálnu štátnu pomoc Írska firme v uplynulých dekádach nižším daňami. Nie je to prvý krát. Komisia to už raz s nelegálnou štátnou pomocou pre Apple v roku 2013  skúšala. Pokuta je splatná Írsku. Je to dvojnásobok celých príjmov Írska z dane z príjmu právnických osôb za rok 2015. Podľa komisie na časti ziskov plynúcich z Európy do írskych dcér Apple mala firma efektívnu sadzbu dane iba 0,005 %.

Všimli ste si ten paradox? Predstavitelia únie hovoria, že spoločnosť nezaplatila dosť daní. Napriek tomu, že fiškálne suverénny členský štát Írsko tvrdí, že problém neexistuje a od Applu dostali zaplatené všetko čo chceli a čo káže ich zákon. A to retroaktívne. To nevymyslíš, to je EÚ. Daňová konkurencia a jej pozitívne efekty na kvalitu a cenu verejných služieb tu zostáva nepoznaným konceptom. Ak EÚ bude pokračovať týmto spôsobom,  všetci skončíme s rovnakými, vysokými daňami a bez investícií. Ako Francúzsko. Nejasné zostáva aj prečo pokutu dostal Apple a nie írsky štát, ktorý podľa komisie chybu spravil. Írsko peniaze nechce lebo vie, že by ich HDP by potom o desiatky percent určite nerástlo. Ak by náhodou niekto na Apple začal nadávať aj na Slovensku, pripomeňte mu prosím efektívnu daňovú sadzbu tunajších automobiliek po ich príchode. Nie je náhoda, že v Európe sa na rozdiel od USA dá najľahšie k bohatstvu dostať dedením. Modrú krv vieme odpustiť, no drina a talent sa tu trestajú rabovačkou. Takmer polovicu najbohatších ľudí Európy tvoria dediči.

jk 2

Podiel miliardárov v krajine, ktorý svoj majetok zdedili.

Daň z príjmu právnických osôb je nezmysel, ktorý je najlepšie zrušiť. Konečné bremeno padá aj tak len na fyzické osoby – vlastníkov a zamestnancov, keďže firma je len právny konštrukt. Nie, že by ostatné dane hospodárskemu rastu prospievali, no zdaňovanie výnosov z kapitálu je z hľadiska bohatstva spoločnosti asi ten najhorší spôsob financovania verejných výdavkov. O tom, že optimálna výška zdanenia úroku, príjmu firiem a dividend je 0 % panuje pomerne široký  ekonomický konsenzus. Dane z kapitálu v dlhodobom horizonte deformujú produkčnú štruktúru ekonomiky a zmenšujú veľkosť napečeného koláča, o ktorý sa delia zamestnanci, kapitalisti a štát. Každá daň uvalená na kapitál v konečnom dôsledku potrestá nižším príjmom proletariát. Zamestnanci totiž k vyprodukovaniu hodnoty, ktorá zaplatí ich mzdy potrebujú právedaňami trestaný  kapitál.  Šéfovi Apple sa to nepáči. Presunie spoločnosť sídlo európskej dcéry na ostrovy ku susedom, za hranice dosahu bruselských rabovačov? Dá Apple Brexit? Alebo rovno do Ázie?

Mäsiar ako rizikové povolanie

Ale neškodí červené mäso všeobecne zdraviu? To je stále prevažujúci názor, súdiac aj podľa vašich reakcií na živočíšne okienko v posledných dieloch tohto týždenníka. Tento konsenzus je postavený na výskumoch, ktoré u viac mäsa konzumujúcich ľudí nachádzali aj vyšší výskyt srdcovocievnych chorôb, rakoviny či nižší vek dožitia. Tieto výsledky sú ale skresľované faktom, že s konzumáciou mäsa korelujú aj iné zdraviu škodlivé návyky, od ktorých štúdie neboli dostatočne čistené. Predstavte si vegetariána. Máte? Asi nemá v jednej ruke cigaretu, v druhej poldecák, neprejedá sa, k futbalu žuje skôr morské riasy než zemiakové čipsy, chodí na prechádzky, má vyššie vzdelanie, číta o zdravom životnom štýle a nerobí v bani. Vo výskumoch, ktoré tieto ostatné faktory kontrolovali usilovnejšie, negatívne dopady konzumácie červeného mäsa miznú. V European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC) štúdii, ktorá najala desiatky tisíc vegetariánov, vegánov a čo sa týka zdravia aj relatívne uvedomelých mäsožravcov to vyšlo dokonca naopak. Uvedomelí mäsožravci mali mierne nižšiu celkovú úmrtnosť než vegetariáni a prekvapivo nižší výskyt rakoviny hrubého čreva. Čo ale ostáva je negatívny vplyv mäsových výrobkov. Podozrivým tu sú karcinogény a chemikálie prítomné v mäso spracujúcom priemysle. Povestným kanárikom v uhoľnej bani (alebo skôr mäsovom oddelení ) sú tamojší zamestnanci, ktorí majú vyšší výskyt rôznych druhov rakovín. (Zdroje: 1. 2. 3. 4. 5. 6.) Ale môže to byť aj oxidácia proteínov, kým sa mäso dostane ku konzumácií. Zhrnuté a podčiarknuté, s konzumáciou červeného mäsa to nepreháňam, no zároveň sa ho nestránim ako náš minister financií šetrenia. Spolu s množstvom zeleniny patrí konzumácia čerstvých potravín z čo najšťastnejších zvierat do mojej momentálnej predstavy ideálnej stravy. Konzervované alebo inak spracované mäsové výrobky beriem skôr ako hriech (kto nezhrešil, nech hodí kameňom).

Juraj Karpiš

Listovali ste dnes v Ústave? Poznáte kamionistu, ktorý je vegán? Politika, čo neplatí dane? Napíšte mi tyzdenník@jurajkarpis.com

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Janet do toho, neboj sa nikoho! 004 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Akcie klesali a vznikajúce straty vo mne budili paniku. Hlavou mi chodilo, čo všetko som si za miznúce peniaze mohol kúpiť. Keď som si v roku 2001 prvýkrát otvoril účet na obchodovanie u amerického brokera, cítil som sa ako Warren Buffett. Pokles prvých nakúpených akcií spoločnosti McDonald’s ma z nesmrteľného sna o bezprácnom, rýchlom zbohatnutí prebudil. Postupom rokov som sa v tejto škole, ktorá ako každá dobrá škola nebola zadarmo, niečo naučil. Hlavne o sebe, ale aj o trhu. Dôležitá lekcia bola internalizácia faktu, že nejde o skutočne voľný trh, teda o interakciu hráčov, ktorí riskovaním svojich peňazí tvoria najlepšie odhady budúcnosti vyjadrené v cenách. Ale že tu pôsobí aj finančná šľachta, ktorá má privilégia. Prístup k nekonečným zdrojom a dôležitým neverejným informáciám. Centrálni bankári a ich priatelia vedia trh tlačiť vymyslenými peniazmi tam, kam by sám nikdy nešiel. A preto treba neustále dávať pozor, čo robia.

jk

Žena, ktorá hýbe svetom

Máte na piatok nachystané žetóny? Najmocnejšia žena sveta bude mať prejav, ktorý môže pohnúť trhmi. Prípadné prekvapenie možno zobchodovať. Šéfka Fedu Janet Yellen vystúpi v piatok o desiatej hodine doobeda miestneho času na každoročnom Sympóziu monetárnej politiky organizovanom Kansas City Fedom v Jackson Hole vo Wyomingu.  Stretávajú sa tam monetárni ekonómovia a centrálni bankári. Predstaviteľ Fedu zvykne naznačiť, ako interpretuje kávové usadeniny ekonomických ukazovateľov a akú mágiu mixiu monetárnych nástrojov použije v nadchádzajúcom období. Keby chcela, dôvody na zvyšovanie základného úroku Yellen má. Akcie na historických rekordoch, jadrová inflácia nad 2 % a oficiálna nezamestnanosť nízka. No vystrašiť akciové a dlhopisové trhy tesne pred americkými prezidentskými voľbami, to chce pomyselné gule a skutočnú nezávislosť.

Kým americké akcie v poslednom týždni flirtovali so svojimi maximami, ropa oslabila reagujúc na rastúce zásoby. V zlate, striebre a  spoločnostiach ťažiacich vzácne kovy zrejme konečne začala korekcia. Napríklad GDX, čo je ETF veľkých zlatých ťažiarov, nastúpal od začiatku roka bez výraznejšieho poklesu už 130 %. Prepad by preto príliš neprekvapil. Uvidíme, či dymové signály šamanky z Jackson Hole tento trend zosilnia alebo otočia.

In ECB We Trust

Írske kávové usadeniny vyzerajú dobre. Tamojší štatistický úrad upravil rast HDP za rok 2015 na neuveriteľných 26 %. Stačila úprava čísel a írsky dlh klesol z 94 % na 80 % HDP. Pritom schopnosť splácať ho sa príliš nezmenila. Írskym štatistikom okamžite volali z Medzinárodného menového fondu, či si nerobia srandu. Zrejme nerobia, keďže postupujú podľa pravidiel Eurostatu. V krajine sídlia nadnárodné korporácie optimalizujúce daňové zaťaženie presúvaním hodnoty po celom svete, čo nafukuje domáci produkt. Toto je len jedna z mnohých múch HDP. Nemecký rozpočet verejných financií dosiahol za prvý polrok 2015 rekordný prebytok 18,5 miliardy eur. To je takmer polovica slovenského štátneho dlhu. Nemecké banky trpia prebytkom likvidity z centrálnej banky. Čoraz hlasnejšie nadávajú na politiku negatívnych úrokov. Podľa šéfa Deutsche bank ich to stojí stovky miliónov eur. Aj podľa poradcu nemeckej vlády politika ECB destabilizuje finančný sektor. Keď sme pri Deutsche bank, bývalý zamestnanec banky, ktorý upozornil amerického regulátora SEC, že Deutsche umelo nafukovala hodnotu svojich derivátov, odmietol odmenu 8,25 milióna dolárov za udanie. Dôvodom je jeho sklamanie z fungovania štátneho regulátora. Pokuta 55 miliónov dolárov, na ktorej sa banka s regulátorom dohodla, potrestala len akcionárov. Za obchádzanie pravidiel zodpovední funkcionári banky naopak odišli s tučnými odmenami.

jk1

ECB je svojimi nákupmi pochybných štátnych dlhopisov a podnikového dlhu na ceste stať sa najväčším hedžovým fondom na svete. Cez nákupy podnikových dlhopisov dotuje vybrané súkromné subjekty a znižuje náklady ich financovania oproti menej šťastnej konkurencii. V niektorých prípadoch dokonca nakupuje priamo od podniku bez usporiadania poriadnej aukcie. Jej súvaha narástla na rekordných 3 313 miliárd eur, čo je viac než štvrtina HDP eurozóny. Podľa člena výkonnej rady ECB Benoit Coeure, o čo menej štrukturálnych reforiem robia vlády, o to viac musí robiť centrálna banka. No ono to je skôr naopak: o čo viac politikom nadbieha centrálna banka, o to menej tlačí realita vlády do reforiem.

Stihli ste vysypať dividendy?

Naša vláda to myslí so zmŕtvychvstaním dane z dividend vážne. Aj v tejto veci ide podľa už otestovanej politicko-marketingovej stratégie „Vyjdi s katastrofou, schváľ tragédiu a  ešte budeš za pekného.“ Návrh znie 15 % sadzba a, teraz sa sústreďte, retrospektívne aj na zisky z minulých období (2004-2016), ktoré chudák podnikateľ nestihol vysypať zo spoločnosti. Treba trestať podnikateľov za to, že peniaze nechávajú v podnikaní, keď máme toľko investícií, blahobytu a pracovných miest. Nakoniec prejde zrejme „iba“ 10 % na budúce zisky. Pravda sa s tým nebabre. Titulok „Bohaté firmy majú platiť daň 10 percent.“ oznamuje črtajúci sa kompromis. Čo na tom, že označenie „bohatá firma“ je nezmysel a ťarchu dane budú niesť nie právnické ale fyzické osoby, ktoré môžu mať príjem čo i len z  jedinej akcie Slovnaftu. Je vlastne Pravda bohatá firma? Vyzerá to na neziskovku s bohatými vlastníkmi. Dividendy tak skoro nehrozia.

jk2

Zdroj: Gabo Šípoš, Facebook

Pozrite sériové čísla

Turecká centrálna banka znížila úrokovú sadzbu už šiesty krát v rade z 8,75 % na 8,5 %. Keď je alternatívou väzenie, znižovanie úrokov ide ako po masle. Krajinu trápi nielen odliv turistov ale aj  investícií. S ekonomickým rastom to vyzerá zle. Prezident Erdogan následne varoval komerčné banky, nech nežiadajú vysoké úroky. „Kto sa vyberie zlou cestou“ ten musí počítať s následkami svojho konania. Turci sa už boja držať aj kedysi obľúbené jednodolárové bankovky. Aj podľa nich štátna moc identifikuje osoby prepojené na spackaný puč, keďže u viacerých predstaviteľov, akademikov a novinárov práve jedno-dolárovky našla. Ide aj o sériové číslo. Tie začínajúce na F označujú lídrov, C nižších manažérov a J obyčajných členov údajného Gulenovho sprisahania. Ja mám E, ale to neviem, čo znamená. Dá sa dať do basy celá banka? A HDP? Keď nebude rásť podľa príkazov? Vyčkajme, uvidíme.

Poriadne mäso

Naposledy som vám sľúbil mäso. Voči jeho konzumácií sú ľudia od nepamäti podozrievaví (tak ako ku iným zábavkám bohatých). Niektorí ho podvedome považujú za hriech, ktorého odmietanie racionalizujú rôznymi argumentami. S konzumáciou mäsa tak ako iných potravín ale niektoré riziká zdá sa skutočne spojené sú. Najprv zlá správa. Keď budete jesť mäso, zomriete. Dobrá? Zomrú aj vegáni. Teraz vážne. Najpopulárnejšou je teória, že mäso zvyšuje riziko rakoviny. Tu existujú rôzne predpokladané kanály, ako sa to môže diať.  Prvým sú karcinogénne látky (HCAs) vznikajúce pri úprave mäsa pri vysokých teplotách. I keď väzba medzi nimi a rakovinou v pokusoch na zvieratách bola dokázaná pri rádovo vyšších koncentráciách, než dosiahnem doma na záhradnom grile, preventívne to s úpravou mäsa pri veľmi vysokých teplotách nepreháňam. Zaujímavé je, že marinády obsahujúce čierne korenie, rozmarín, extra-panenský olivový olej, cesnak alebo cibuľu tvorbu HCAs znižujú. Vegetariáni, ktorí prestali čítať pri názve tohto odseku majú smolu. Niektoré karcinogénne látky vznikajú aj pri tepelnej úprave rastlinných potravín – napríklad zemiakov či cereálií (hranolky, cereálie, chlebová kôrka…). Ich tvorbu paradoxne môže znížiť – glycín, ktorý nájdeme v  kostných vývaroch či chrupavkách. Mňam. Vyhladlo mi. S mäsovými hrozbami pokračujeme nabudúce.

Juraj Karpiš

Stále sú ľudia, ktorí o existencii tohto týždenníka netušia. Poznáte niekoho takého? Pošlite mu prosím link. Alebo nazdieľajte, čo vás zaujalo, na sieťach. Našli ste chybu? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com. Ďakujem.

Alebo sa tu prihláste na odber a získavajte týždenník v predstihu.