O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Nuda skončila

Fučal som pri obednom behu na hrádzi zaliatej slnkom. Dávka dobrovoľného fyzického utrpenia opäť viedla k precitnutiu. Aké to máme nezvyčajne ľahké. Žiaden hladomor, vojna, dokonca ani tá studená. Na rozdiel od mojej pratety, ktorá prežila nie jednu, ale rovno dve ozajstné, svetové vojny. Napriek tomu bola spokojná. My sme rýchlo vyrástli aj zo škrtiacich pionierskych šatiek a strieľania na hraniciach. Ešte aj tá revolúcia bola nežná. Zásadnými problémami našej generácie sa stali z historického hľadiska banality: ako zarobiť na byt a neprejesť sa do obezity ešte pred 50-tkou.

To bolo na jeseň minulého roka. Asi som to zariekol,  aj keď som si hneď poklepal na drevenú hlavu. Dnes už vidím pred nami život definujúcich výziev hneď niekoľko. Už teraz mi chýba tá nuda.

Nuda sem, nuda tam. Ale ako to teda je? Čo čaká ekonomiku? Mám už nakupovať tie akcie? Alebo predávať? Budú nehnuteľnosti ďalej rásť?

Po poslednom newsletteri spred vyše mesiaca sa odhlásilo rekordné množstvo čitateľov. Nejaký hejt som dostal aj za video, ktoré som k téme natočil. Ľudia nemajú radi poslov zlých správ.

Prišla ale aj láska a veľa nových čitateľov. Tých u nás vítam. Za tie necelé štyri roky, po 82 vydaniach zpdz je nás už 5 000 . Posledných 6 vydaní malo priemernú mieru otvorenia 60 %. Musel som prejsť z Revue na profesionálneho mailového agenta, ktorý by mal takéto počty zvládať lepšie. Okrem toho, že to je veľký záväzok, začína to byť aj pomerne drahé hobby. Do budúceho vydania sa preto zamyslím nad štruktúrovanejšou formou možnosti vašej podpory vzniku tohto obsahu.

Neviem, či mám pre nových čitateľov odpovede, ktoré tu hľadajú. Nikto nevie ako bude. Ten kto vraví že vie, je podvodník. Momentálne panuje obrovská neistota ohľadom budúcnosti. Množstvo ľudí riskujúcich peniaze, ktorých zvykneme agregovať do slovíčka „trhy“, usilovne hľadajú konsenzus ohľadom toho, ako to celé dopadne. Preto tie skoky v cenách rôznych aktív.

Ale môžem vám porozprávať príbeh, ktorý vidím klíčiť ja. Ak sa vám nechce čítať, skrátenú verziu si môžete vypočuť v podcaste Človek zvedavý, kde som sa o možných budúcnostiach bavil s Marekom a Petrom.  A ešte varovanie: nasledujúcich pár odsekov nie jej veselé čítanie. Nepríde mi však úprimné prikrášľovať, čo mi chodí po rozume. Ten kto nemá chuť prehĺtať červenú pilulku nech skočí rovno na odsek Dobrý život v COVID kríze.

Hic Sunt Dracones

Tú sú draci – je napísané na prvom glóbuse z roku 1510 na mieste, kde nikto nikdy nebol. Na stredovekých mapách sa tak označovali neprebádané oblasti, kde človek tušil problémy.

Toto je veľké. Extrémne zadlžený vyspelý svet, so smiešne nízkym ekonomickým rastom, dekádu po poslednej kríze, bez akýchkoľvek rezerv zasiahla pandémia, ktorú trestuhodne podcenil. Posledná, finančná kríza bude oproti tomuto len krátkym zaváhaním.

Ekonomický prepad je už zrejmý, aj v prípade, že to dopadne najlepšie ako môže. V USA prišlo za posledné tri týždne o prácu 16 miliónov ľudí. Nedajte sa zmiasť tým, že v Európe ešte nevidno armády nezamestnaných v oficiálnych číslach. Je to preto, že tu prepúšťanie trvá mesiace a nie dni, ako v USA.

Mnoho z budúcich nezamestnaných dnes sedí doma a myslí si, že sú na takej dlhšej dovolenke. Veria, že keď sa to otvorí, vrátime sa k fungovaniu spred krízy. Taká možnosť už ale neexistuje. Mnoho firiem sa už rozpadlo alebo sa práve rozpadá, ako píšem tieto riadky. Spotreba sa bude musieť upraviť tak, aby reflektovala zmenenú, chudobnejšiu budúcnosť.

Čo sa stane ak si krajiny skúsia naraz požičať 10 -20 % HDP a to v roku, keď im HDP padnú o 10 – 30 % ? Synchronizované problémy štátnych pokladníc sa premietnu do zlých peňazí. Zdravotná, hospodárska, finančná, fiškálna a celé to zaklincuje  menová kríza. Potenciál piatich kríz  v jednej krízovej matrioške.

Prekračujeme hranicu známych ekonomických končín a vydávame sa do sveta tušených príšer. Ich obrysy sa začnú črtať v nasledujúcich mesiacoch.

Rušičky ekonomických signálov bežia na plný výkon

Na začiatku boli zlé peniaze. Budú aj na konci  tejto krízy. Keby sme do COVID19 krízy vstupovali so zdravou ekonomikou, bolo by to ťažké, ale rýchle. Netreba podceňovať schopnosť ľudí riešiť vlastné problémy a prispôsobiť sa.

V dnešných ekonomikách je ale množstvo zombie firiem a dlhu. Prežívajú len vďaka stimulácii centrálnych bánk. Čínska ekonomika bola následkom keynesiánskych opatrení po poslednej kríze mŕtva už v roku 2019. Americká ekonomika rástla slabo, európska vôbec. Dosluhujúci šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi v septembri 2019 opätovne štartoval tlačiarne a program kvantitatívneho uvoľňovania. Nie preto, že mal videnie Wuhanskej chrípky, ale preto, že eurozóna už vtedy padala do recesie.

ECB stihla úrokmi na hypotékach hlboko pod mieru cenovej inflácie vyvolať na Slovensku hypotekárnu revolúciu a vlákať obrovské množstvo ľudí do dlhovej pasce, ktorá práve sklapla.

Kľúčová otázka pri krízach ako je táto je čo, koľko a pre koho produkovať v radikálne zmenenom ekonomickom svete. Odpovede pre podnikateľov, investorov a pracujúcich sú v cenách. Každý rieši tento informačný problém najlepšie, ako vie. No do toho sa naplno zapli rušičky cenových ekonomických signálov – centrálne banky. Nové peniaze prúdiac do systému ohýbajú relatívne ceny v ekonomike a bránia racionálnej podnikateľskej a investičnej kalkulácii. Vďaka tomu, čo robia centrálne banky to bude nielen ťažké, ale zrejme aj dlhé.

Nemám toľko času a vy pozornosti, aby som tu vymenoval všetky opatrenia najväčších centrálnych bánk z posledných týždňov. V skratke: tlačia ako zmyslov zbavení. Nové peniaze rozdávajú bankám, firmám a štátom. Takto zatiaľ vyzerajú výsledky ich práce:

Zachráň koho môžeš

Vraj treba zachrániť každého, rýchlo a za každú cenu. Sedliacky rozum vyhodiť von oknom. Vo februári si z nás, čo sme sa pripravovali, robili srandu. Vraj panikárime. Veď je to len horšia chrípka. Teraz panikária oni.

Títo ľudia ale pozerajú len na pár týždňov dopredu. Preto nevideli prichádzať COVID19 a teraz nevidia drakov, ktorých môže zobudiť samotný boj proti kríze. Prístup plošnej záchrany firiem a domácností za každú cenu vychádza z očakávania,  že to bude trvať mesiac, dva. Potom porastieme, dlhy na kreditke splatíme.

Je dobré mať aj dlhodobejší plán. Aby po záchrane každého, zostalo niečo koncom roka aj na dôchodky, platy lekárov a ľudí, ktorí môžu mať pri 20-30 % nezamestnanosti problémy s jedlom.

Kazenie peňazí

Nenechajme sa popliesť rečami o pomoci štátu. Štáty nemajú peniaze, majú dlhy a deficity. Z vybraných daní a odvodov nevedeli pokryť svoje výdavky ani pred krízovou matrioškou, nieto dnes. Že to zaplatia centrálne banky cez zlé peniaze? Nepodliehajte monetárnym ilúziám. Centrálna banka nemá zázračný mešec s vlastnými zdrojmi. Nevie vyrobiť ani ponožky, nieto zachrániť celú ekonomiku. Vie len kaziť peniaze výrobou nových žetónov. Tie prerozdelia to, čo v ekonomike už je.

Pomáhať nebude štát ale vy a ja. Neexistuje štátna pomoc, existuje len prerozdelenie. Daňami, dlhom alebo vyrobením nových peňazí. Dlh sú budúce vyššie dane. Štátne dlhopisy kupujú banky a dôchodkové fondy za naše peniaze. Tlačenie peňazí je okamžité zdanenie tu a teraz. Zoberiete likviditu starým majiteľom peňazí a dáte ju novým.

Zamyslite sa nad tým. Keď chce štát zachrániť všetkých, potom nezachráni nikoho.

Centrálne banky sa stali veriteľmi, kupujúcimi a záchranármi poslednej inštancie. Je to miesto, kde neplatia ekonomické zákony. Kto zarobí/stratí, prežije/skrachuje tu neurčujú preferencie spotrebiteľov, ale nevolení, nekonečnými zdrojmi disponujúci smrteľníci. Vyrábajú nové peniaze, za ktoré postupne skupujú do štátu čoraz väčšie kusy ekonomiky. Berú tým, čo robia hodnoty, dávajú tým, čo robia dlhy.

V 90tych rokoch zachránili pár finančných inštitúcií a akciové trhy. V roku 2008 celý finančný systém, v roku 2012 euro pred rozpadnutím. Teraz zachraňujú veľké podniky a investorov. Za pár mesiacov budú zachraňovať domácnosti. Potom budú pomoc potrebovať aj samotné štáty. A potom bude koniec.

Zlé peniaze sú chyba v systéme. Čierna diera, ktorá čoraz rýchlejšie požiera kapitalizmus. Na jej druhej strane je štátom riadená ekonomika.

Najväčšie prerozdelenie bohatstva od druhej svetovej vojny

Dosť bolo metafor, poďme k praktickejším záležitostiam. Práve so rozbieha najväčší transfer bohatstva od druhej svetovej vojny. Pozornosť, porozumenie a akcieschopnosť budú v nasledujúcich rokoch pri finančnej sebaobrane kľúčové.

Inflácia – rast množstva peňazí v obehu – už explodovala. V USA sme už na 19 % medziročne.

To ešte automaticky neznamená hyperinfláciu. Ako píšem v Zlých peniazoch, hyperinflácia nie je nezvratný osud ale politické rozhodnutie. Čím väčšia mena, tým viac humpľovania vydrží. Ešte je skoro.

Nebude to ani rovná cesta k vysokej cenovej inflácii. Na začiatku bude hotovosť kráľom. V nasledujúcich mesiacoch budú bankrotovať investori, podniky a domácnosti, ktorým sa nepodarilo vylobovať pomoc na ministerstve financií alebo v centrálnej banke. Hon za likviditou bude znižovať ceny  finančných aktív ako sú akcie a dlhopisy alebo aj nehnuteľností, ktoré budú predávať vystresovaní nezamestnaní hypotekárni dlžníci. A to aj napriek urputnej snahe centrálnych bánk znehodnotiť peniaze, v ktorých sa tieto ceny uvádzajú.

Peniaze v hotovosti, prípadne na účte preto nebudú problémom, ale riešením. Výpredaje na akciových trhoch alebo v nehnuteľnostiach môžu priniesť zaujímavé investičné príležitosti pre tých, ktorí sa ich dožijú v dobrom finančnom zdraví. Samozrejme nespúšťajte oči z bánk a pri prvých zaváhaniach bankového systému radšej pobehnite. Predpokladám, že čas na reakciu bude pri sledovaní správnych informačných kanálov aj tentokrát.

Áno, ceny nehnuteľnosti môžu klesať a zároveň ceny v obchodoch rásť. Vyššia inflácia príde, keď sa ekonomika bude snažiť o reštart. Napriek tomu, že ju dnes takmer nik z politikov alebo ich ekonómov nečaká. Keď nás pustia z domu, opäť rozbehnutý dopyt sa stretne s rozbitou, zníženou ponukou. Tipujem, že čakanie na infláciu bude tentokrát kratšie, ako naposledy. Nové peniaze totiž tečú už aj priamo firmám a domácnostiam.

Vysoká, možno dvojciferná inflácia príde, keď dôjdu rezervy. Dlh je zhmotnením viery v lepšiu budúcnosť. Ak sa tá minie, dôjde aj k výpredajom štátnych dlhov. Keď štáty nájdu hranice zadlžovania a zistia, že si nevedia požičať, začnú si brať (už otvorene) rovno z centrálnych bánk. Všetci to vtedy pochopia. Odtrhnú sa inflačné očakávania a začnú rásť úroky. Banky, ktoré sú závislé na krátkodobom financovaní  za nízke úroky, budú kolabovať. Preberú ich štáty. Tým preberú aj veľkú časť hospodárstva, firmy a dlh domácností, ktorým banky požičali. Keď som písal Zlé peniaze, myslel som si, že sa konca zlých peňazí nedožijem. Krízová matrioška, ktorú rozbalil nový koronavírus cestu k nemu významne zrýchlili.

Dobrý život v COVID19 kríze

„Koľko párov sa rozíde?“ spýtala sa ma žena ešte začiatkom „Zostaň doma!“ dovolenky. Mala pravdu. Tu je Ferrissov podcast s Esther Perel, ako tomu predchádzať.

Neviem, či to mám brať osobne. Koľko ľudí začne deti fyzicky trestať? Napadlo mňa, ale nahlas som to nepovedal.

Je ľahké dobre žiť, keď o nič nejde, všetkého je dostatok a deti sú v ústave. V pandémii sa človek bojí o vlastný kurací život, nevie či bude mať z čoho živiť rodinu a pomedzi to naňho kričia deti. Zostať „mindful“, v meditatívnej blaženosti a nepodvádzať pilulami na spanie je teraz úplne iný šport, než predtým. Veľkosť úspechu je ale definovaná veľkosťou prekážky. Dobrý život v COVID kríze beriem preto ako výzvu. Tu sú drobnosti, ktoré na čo najlepšie prežitie tohto obdobia radikálnej neistoty, testujem ja:

  • Z troch káv denne som spadol na nulu. Aj bez kávy mi kortizol začiatkom marca striekal očami. Ráno ma prebudilo spisovanie počtov nových COVID prípadov v kľúčových krajinách. Do poobednej letargie mi nedovolili padnúť správy z ekonomiky a slovenského zdravotníctva. Podvečer ma vybudili pády pro otvorení amerických trhov. Konzumovať do toho ešte stimulujúce drogy by bolo pozvánkou pre úzkostné stavy.
  • Vďakabohu za tie sociálne siete. Ešte včera ich chceli vypínať, zakazovať alebo popretŕhať. Teraz v pandémii je Facebook aj kaviarni dobrý. Stále je to ale potentná droga. Rovnako ako pri káve je dobré byť pri ich spotrebe v strehu. Dnes mám nutkanie k predávkovaniu virtuálnym svetom ešte väčšie než zvyčajne. Čerpám tam väčšinu informácii o tom, čo sa vo svete deje a stretávam sa tam s ľuďmi. To sa ľahko vymkne spod kontroly. O to dôležitejšie sú teraz pre mňa každodenné stretnutia, ktoré nemôžem odložiť. Stretnutia so sebou samým, vonku, v tom reálnom svete. Pohľad na prebúdzajúcu sa prírodu ignorujúcu útrapy ľudí pomáha vracať ťažisko sveta tam, kam patrí.

  • Fyzická práca simulovaná napríklad športom tomu ešte viac pomôže a odkloní chvíľu pozornosť od psychických stresov. Podobne ako človek zabudne na bolesti chrbta, keď si kladivom buchne po prste. Pravidelné minutie zásob fyzických síl má pozitívny účinok aj na imunitu. Cez lepšie fungovanie tela, ale aj hlbší cirkadiánny cyklus a preto aj lepší spánok. Je to zatiahnutie vagálnej brzdy na rozbiehajúcom sa chronickom strese.  Na rozdiel od normálnych časov sa však snažím nerozbiť sa úplne, až do zvracania. Vždy si ušetriť nejaké zvyšky síl. Fyzické rovnako ako psychické preťaženie na nejakú dobu vypína imunitu.
  • To isté hrozí pri nedostatku krvného cukru po ťažkom výkone – hypoglykémii. Tej sa preto teraz tiež aktívnejšie vyhýbam skorým doplnením energie po výkone. Ja, preklínač spracovaných cukrov si na skialp alebo bike pribaľujem presladené športové tyčinky, ktoré by som v normálnych časoch nezjedol ani za peniaze.
  • Výkon vonku je pre mňa zároveň aktívnou prácou na psychickej pohode. Najlepšie mi na reset životných priorít funguje práve kontrolované ohrozenie života. Niečo na hranici vlastných možností, keď masívny prúd akútneho živočíšneho strachu vyčistí trúbky od bahna chronických stresov moderného života. Skúste napríklad zadržať dych na gauči na tak dlho, ako vydržíte a garantujem vám, že prvom nádychu určite nebudete riešiť čo sa deje s vašim akciovým portfóliom (vo vode to sami, bez dohľadu neskúšajte, lebo niekto tie akcie rovno podedí). Extrémnejšie formy tejto terapie ale momentálne vedome obmedzujem (priznávam, nie vždy úplne úspešne), keďže by som nerád niekomu obsadil lôžko na jednotke intenzívnej starostlivosti.
  • Už spomenutý spánok si strážim ešte úzkostlivejšie než normálne. Je to kanárik v bani imunitného systému. Problémy so spánkom sú neklamným signálom neviditeľného, jedovatého, chronického stresu. V pravidelnom čase, bez večerných modrých obrazoviek, najmenej 3 hodiny po jedle, bez alkoholu, po dostatku denného pohybu, v temnej a chladnej miestnosti a s riešenými životnými problémami sa spí najlepšie.
  • Napísal som riešenými životnými problémami, nie vyriešenými. Problémy života sa dajú asi úplne vyriešiť len smrťou. Snažím sa na nich pracovať a získať od nich zdravý odstup. Nebrať seba a tým ani moje problémy príliš vážne. Ak v sebe podľa štekania na ostatných alebo zlosti z banalít objavím nové strachy, pomáha mi poctivá vizualizácia najhoršieho možného scenára. Realita býva potom poväčšine omnoho lepšia, než očakávania.

Nízke priemerné mesačné HRV odhaľuje, kedy vrcholili moje obavy z nezvládnutej COVID krízy v Európe

  • Skúškou správnosti sú hodnoty variability tepu srdca (HRV). Viac dní nižšieho HRV mi hovorí, že som to buď prehnal na kopci alebo na internete a je čas na sústredenejší relax.
  • Tak ako vždy prerušovane, približne 16 hodín denne hladujem. Vzhľadom na COVID hrozbu som tento rok odložil dlhý vegánsky pôst a nerobím ani dlhšie 48 alebo 72 hodinové hladovky o vode. Chronický znížený príjem kalórií a hladovanie viac ako 21 hodín vkuse totiž tiež vypína imunitné procesy. To je zbytočný dodatočný stres, ktorý si teraz môžem odpustiť. Keď nehladujem tak sa snažím jesť skutočné potraviny a šťastné zvieratá. Ako vždy.
  • Niekomu je vraj doma dlho. Vzhľadom na to čo robím, to mám naopak. Práce mám viac, než mi je milé a to napriek tomu, že sedím doma na zadku. Ak by som sa doma nudil – asi by som to skúsil brať ako príležitosť na:  prečítanie kníh, ktoré sa mi sypú zo stola, podniknutie veľkej výpravy s deťmi, rozbehnutie nachystaného biznisu, ktorý som nevládal robiť popri normálnej práci alebo jednoducho oddych v prírode. Keby som už naozaj nevedel, čo so sebou, tak by som si asi spomenul na to, čo prežívajú doktori v Taliansku a ďakoval bohu, že nemám ich problémy.

Útlu knihu Čokoľvek čo chcete od Dereka Siversa som si prvýkrát prečítal ešte v roku 2016. Krátka, ľahká, napriek tomu dobrá. Tento rok ju moja žena vydala v slovenčine. Odporúčam a to nielen preto, aby sa so mnou nerozišla.

Tu nájdete aktuálne Derekove texty, tu je jeho podcast, ktorý patrí k tým obľúbenejším v mojom feede.

Juraj Karpiš

Krízová matrioška rozbehla predaje mojej knihy Zlé peniaze – sprievodca krízou až sa vypredala úplne. Chvíľkovú nedostupnosť sme už vyriešili dotlačou (spolu je to už neuveriteľných 7 862 kusov), ktorá sa dúfam dostala už do všetkých kníhkupectiev. Na vaše komentáre a tipy sa aj naďalej teším na newsletter@jurajkarpis.com. Vzhľadom na intenzitu aktuálnych udalostí a množstvo otázok sa na moju odpoveď radšej nespoliehajte. Ak ale o môj čas a pozornosť skutočne stojíte, napíšte mi ohľadom voľných termínov konzultácií v apríli. Podmienky nájdete tu. Vychádzanie newslettera Zlé peniaze, dobrý život môžete podporiť aj tu.

Hic Sunt Dracones/Krízová matrioška – zpdz #082
Tagy:

23 názorov na “Hic Sunt Dracones/Krízová matrioška – zpdz #082

  • 15/04/2020 o 14:23
    Permalink

    Dobry den pan Karpis, na DV TV davaju celkom dobre videa, mne sa najviac oacia tie s temou kolektivnej imunity 😅 Som nazoru, ze inak to jednoducho nepojde. Vakcina bude o rok a az dva, kym sa vymysli, otestuje, uacne vyrabat, dopravi na Slovensko. A potom je otazka, kolko hrdinov si ju nebude chciet uzit. Cize zdrava/nerizikova cast populacie ma vyjst z brlohov a ucit sa/pracovat, aby sa cim skor nakazila a vyzdravela. Nie jemnucko pod ruskami, ale dostatocne kvoli potrebnym protilatkm, ktore by mohli vydrzat nejaky rok. A zatial to ta rizikova cast populacie musi prckat v zavetri, s pateicnou podporou donasky jedla, liekov a ludskosti. Podla vedatorov by mohlo stacit 60% populacie s imunitou. Ostatne, kolektivna imunita sa spomina styri krat v modeli od IZP.

    A ti, co tak agresivne vyzadovali od spoluobcanov nosenie rusok, mozno pochopia preco to tak bolo 🙂

    Profesor by sa uz nemal tak opajat peknymi grafmi od epidemiologov, mohol by pridat zopar klesajucich, ekonomickych. A tie medicinske by mohol vsadit do kontextu – napriklad grafom zomretych rocne spolu s pricinami, a podielom odvratitelnych. Aby koncom roka zistil, kolko sviecok treba kupit..

    Pekny den

    Odpovedať
  • 15/04/2020 o 17:17
    Permalink

    …keby tento človek bol premiérom alebo aspoň ministrom financií, všetci by sme bolo vo väčšom bezpečí..

    Odpovedať
  • 15/04/2020 o 18:07
    Permalink

    Pán Karpiš zaujímalo by ma či viete čo znamená to gesto, ktoré ukazujete na videu „Ako prežiť hypotéku“.

    Ďakujem

    Odpovedať
  • 15/04/2020 o 23:18
    Permalink

    Keby som chcel na priebezne sledovat ako silno centralne banky vytvaraju nove peniaze, kam sa mam pozerat?
    zaujima ma FED a ECB, aby v jednoduchom pohlade/grafe/tabulke boli zakomponovane pohyby urokovych sadzieb aj nakupy na akciovych/dlhopisovych trhoch, aby som nemusel studovat vzdy nejaky iny model a metodiku, ale nejaky rychly priblizny odhad.
    vdaka!

    Odpovedať
  • 16/04/2020 o 09:03
    Permalink

    Dobrý deň Juraj, skvelá práca. Pridám ešte jednu úplne čerstvú matriošku. Keďže desiatky rokov robím okolo poľnohospodárstva mám vytvorenú FB skupinu agronómov. Je veľký deficit zrážok. Je to tak zlé. Na to všetko mi „hlásia“ agronómi z mnohých regiónov si, že pomrzli (to si posledných 45 rokov nepamätám) vrcholové kvetenstvá repky ale čo je horšie našli sa (aj v Čechách) zmrznuté rastové vrcholy pšenice. ( Že pomrzli kvety na väčšine produkčných sadov to už vieme) Bárz by som nemal pravdu, ale môže hroziť aj neúroda.

    Odpovedať
    • 18/04/2020 o 22:33
      Permalink

      Som obyčaný človek {nie ten matovičov 🙂 } a tiež som chcel JK upozorniť na sucho. V podstate ako je karanténa tak nepršalo a je prevažne slnečné počasie. Chodím na bike do lesa a úseky kde som celoročne zvykol natrafiť na blato sú suché. Cesty sú prašné ako v lete.

      Odpovedať
  • 16/04/2020 o 12:56
    Permalink

    ,,nespúšťajte oči z bánk a pri prvých zaváhaniach bankového systému radšej pobehnite ,,

    Kam pobehnut?

    Super clanok.

    Odpovedať
  • 16/04/2020 o 17:27
    Permalink

    Díky za super článek! Popisovaný nástin blízké budoucnosti vnímám podobně, čekají nás velmi zajímavé časy, které se zapíšou velkým písmem do historie a změní svět, tak jak jsme jej znali…

    Odpovedať
  • 18/04/2020 o 23:27
    Permalink

    „V pravidelnom čase, bez večerných modrých obrazoviek“

    ja mám v telefóne toto: https://e.foundation/ a v inom testovacom toto https://lineageos.org/
    je to android

    v nastaveniach obazovky je položka „live display“ a tam sa nastaviť mód ktorý utlmí modré svetlo podľa čas.

    pred tým ako som prešiel na /e/ tak som používal túto apku
    https://play.google.com/store/apps/details?id=com.urbandroid.lux

    Na Desktope mám linux s gnome a tam sa dá v nastaveniach obrazovky zapnúť nočný režim ktorý tiež udlmí modré svetlo.

    Je to parádna vec, pomôcka. Samozrejme spánok je dôležitý takže v noci treba spať a nie „kukať“ na LCD/LED display.

    Odpovedať
  • 19/04/2020 o 13:11
    Permalink

    Juraj, dakujem za super newsletter.

    Prave citam Basic Economics od Thomasa Sowella, super sa doplnate 🙂

    Odpovedať
  • 19/04/2020 o 23:41
    Permalink

    Výborný článok ako vždy a opäť som sa párkrát zasmiala :-). Tiež ma vystrašila, aj keď som dúfala, že si ju tak skoro neprečítam, vetička o pobehnutí. Stačí sledovať zpdz alebo aj niečo iné, aby sme neprepočuli alebo radšej kúštik predbehli štartovací výstrel?

    Odpovedať
    • mm
      20/04/2020 o 14:45
      Permalink

      dakujem, staci zpdz . teda dufam, ze bude stacit 🙂

      Odpovedať
      • 20/04/2020 o 22:28
        Permalink

        ..keď banky pôjdu k vode, tak o tie peniaze prídeme a konečne sa oslobodíme od tých zlých peňazí.. 🙂
        Načo potom sledovať štartovací výstrel na zdpz?
        Ešte by ma pán Karpiš zaujímalo prečo si istá spoločnosť požičala 6,86 mil. tých zlých peňazí a zmenila majiteľa,. Pripomína to nekalé schémy jednej gangsterskej skupiny…

        Odpovedať
  • 22/04/2020 o 13:34
    Permalink

    Super Juraj, diky za podnetne cteni.

    Moje vzdelani a historie take rika, ze „spousta natistenych penez = inflace = penezni restrikce = uroky se opet snizi“. Ale… Co rikate na Modern Monetary Theory? MMT tvrdi, ze staty se svetove dulezitymi menami si mohou tisknout kolik penez chteji a vlastne to kolo tocit do nekonecna. Intuitivne (alespon me) to zni jako nesmysl, ale presto – pokud dluh je napriklad 100% rocniho HDP – koho trapi jestli to bude 150%? Nebo 300%? Nebo 1000%?

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial