Zlato vs. rezivo. Mark Cuban nevie prehrávať – zpdz #092

Finančné dobrodružstvo vs. finančná hygiena

Keď som prvýkrát na trhoch stratil veľa peňazí, zaskočili ma fyzické prejavy tejto aféry. Zalial ma studený pot, prebehla mnou mierna nevoľnosť. Hlava sa zamotala v neproduktívnych vetveniach myšlienok na motív „Čo by bolo, keby?“.

Dovtedy som si žil v luxusnom blude. Že ja som lepší, nezávislý od prízemných svetských vecí, akými sú i peniaze. Niektorí sa zo strát doslova pozvracajú. Keby som to nezažil, nikdy by som neuveril, že ma peniaze dokážu do takej miery rozhodiť. Straty odkrývajú podstatu. Zároveň sú výbornou príležitosťou niečo sa naučiť.

Niekoľko krát za deň nervózne skontrolujete, kam padla cena vášho obľúbeného aktíva?

Pohľad na rastúci graf naopak napĺňa voľné chvíľky dňa radosťou a pocitom zadosťučinenia?

Robíte to zle a máte v ňom priveľa. Nie je to sporenie ani investovanie, o ktorom tu píšem.

Ja hovorím o finančnej hygiene. Investovaní úspor na verejných trhoch s cieľom dosiahnutia primeraného výnosu v ekonomike pri akceptovateľnom riziku. To by malo byť rovnako nudné ako čistenie zubov alebo umývanie rúk. Celý ekonomicky aktívny život pravidelne vykonávaná činnosť, podľa časom otestovaných postupov, ktorá má predísť finančnej dyzentérii.

Ak chcete zaručený návod, ako bezprácne zbohatnúť a utopiť sa v pasívnom príjme, strácate tu so mnou zbytočne čas. Na tieto témy zameraných odborníkov, fotiacich bankovky rozhádzané po posteli vo svojej detskej izbe, nájdete dostatok už aj u nás.

Zlato vs. rezivo

„Toľko inflačných prekvapení, a zlato nefunguje?“  čítam nervózne komentáre.

Zlato sa nespráva podľa ich očakávaní. Chyba, ako nás učil už Budha, je zvyčajne v tých očakávaniach. „Zlato vás ochráni pred infláciou!“ je najčastejší predajný slogan pri investičnom zlate. Môže byť zavádzajúci. Jeho pravdivosť je podmienená dĺžkou doby držania.

„Napriek presvedčeniu mnohých ľudí zlato v krátkom a strednodobom horizonte nie je dobrým uchovávateľom kúpnej sily. V týchto horizontoch je hlavne poistením voči zlým politickým a ekonomickým scenárom.“ preto zdôrazňujem v knihe „Ako na zlato“.

Centrálna banka vyrábaním nových zlých peňazí tlačí cenu zlata hore naprieč dekádami. Vďaka garantovanému, neprestajnému znehodnocovaniu štátnych peňazí ide o vzácne spoľahlivú zákonitosť.

Kratšie grafy ceny zlata ale kreslí strach.

 „Tu je niekoľko bodov do diskusie, ako sa pred prípadnou trvalejšou cenovou infláciou možno brániť v osobných financiách: …– treba mať zlato. A to aj napriek tomu, čo napíšem v budúcom vydaní #zpdz o protivetre súčasnej ekonomickej situácie voči zlatu…“ napísal som v ostatnom vydaní #zpdz.

Zlato je dnes už o niečo lacnejšie. Zlato je poistka voči menovej, ekonomickej a politickej katastrofe. Cena poistky zvykne rásť s rastom pravdepodobnosti poistnej udalosti.  Dnes okolo seba nevidím strach, ale chamtivosť.  Štyri zo šiestich faktorov ovplyvňujúcich cenu zlata, ktoré som vypichol v knihe „Ako na zlato“ sú momentálne pre zlato negatívne. Poďme sa na ne pozrieť detailnejšie.

1.      Vnímania rizika v ekonomike – aktuálne negatívny vplyv na zlato

Ukazovateľom, na základe ktorého možno sledovať vyprchávanie rizikového libida spoločnosti, sú prirážky na úrokoch na súkromnom dlhu bez investičného ratingu. Čím vyšší úrok treba platiť investorom za to, že budú ochotní držať tento dlhopisový odpad namiesto napríklad štátnych dlhopisov, tým menej ochoty riskovať a tým väčší dopyt po zlate.

Dnes sú tieto rizikové prirážky na dlhodobých minimách.

Niektoré pomýlené médiá stále hovoria o kríze, pritom ja pozorujem na trhoch mániu. Ako hovorí Stan Druckenmiller, na dnešných akciových trhoch by vedela zarábať aj opica. Psie krypto-tokeny vyrástli do nebies, deti trápia kravaťákov v hedžových fondoch diamantovými rukami držiacimi memečkové akcie a Robin Hood je najpopulárnejšia hra na mobiloch. Predávajú sa ilúzie – či už v podobe digitálnych NFTs alebo neexistujúcej talianskej sochy, ktorú šťastný kupca vydražil za 15 000 eur. Keď na trhoch dominuje chamtivosť, zlaté poistenie voči riziku musí byť lacné.

2.      Zdravie bankového systému – negatívny vplyv

Zlato nemôže viniť ani tak posledné zasadanie americkej centrálnej banky. Veď všetko ostáva po starom. Fed pokračuje v 120 miliárd veľkej, mesačnej monetizácii dlhopisov a nulových úrokoch. Vraj diskutovali, že v budúcnosti budú diskutovať o možnom raste úrokov? Vraj pár členov bankovej rady vidí mierny rast úrokov koncom roka 2023? Pri dnešnej cenovej inflácii 5 % naozaj šokujúce! Nulové úroky donekonečna hádam veľa dospelých ľudí hádam neočakáva.

Kde je kopa likvidity, tam sa ľahko predstiera solventnosť. Nikde to neplatí viac, než v bankovom systéme eurozóny. A aká ťažká pohoda tu panuje, ilustruje aj fakt, že 5-ročné grécke štátne dlhopisy sa predávajú už  so záporným výnosom.

Mimochodom od pondelka vstupuje do platnosti nová regulácia pre banky tzv. Basel III, ktorá okrem iného preklasifikuje fyzické, alokované zlato z takzvaného Tier 3 aktíva, voči ktorému treba viazať vlastný kapitál na tier 1. Pre banky Spojeného Kráľovstva je platnosť regulácie posunutá na január 2022. Tier 1 je z pohľadu regulátora bezrizikové aktívum (rovnako ako hotovosť a meny), ktoré nevytvára požiadavku na krytie vlastným kapitálom. To by malo pre banky relatívne znížiť náklady držania fyzického zlata  v porovnaní s nealokovaným „papierovým zlatom“, s ktorým banky zvyčajne obchodujú.

3.      Fiškálne zdravie štátov – pozitívny vplyv

Nie je to akútne, no je to chronické a hlavne do očí bijúce. Štátny míňajú, ako keby nebolo zajtrajška. Či v Európe alebo USA. Zlato má v politikoch verných priateľov.

V spoločnej €-špajzi máme druhé Taliansko: francúzsky štátny dlh je už na 118 % HDP

Americkí politici posielajú ľuďom šeky za to, že dýchajú. Maloobchodné tržby v USA sú už 20 % nad úrovňou spred pandémie a to napriek tomu, že tam pracuje o 8 miliónov menej ľudí.

Ekonomický zázrak je možný vďaka dávkam financovaným novým dlhom, ktorého časť monetizujú centrálne banky.

4.      Ekonomický rast – negatívny vplyv

Toľko míňania štátu musí byť vidno v ekonomike. To je môj najsilnejší argument proti  rastu ceny zlata v najbližšom období. Míňanie novovytvorených zlých peňazí štátom mýli investorov  a spotrebiteľov, vytvára ilúzie bohatstva, ktoré vedú k ekonomickému boomu. Áno, tento rast nie je zdravý, je vyvolaný infláciou a zaplatíme zaň recesiou, likvidáciami a reštrukturalizáciou dlhov. Ale ešte tam nie sme a búrkové mračná v ekonomických číslach ani zďaleka nenájdete. Netreba sa preto preventívne zbytočne potiť v pršiplášti.

Naopak, podľa dopredu hľadiacich indikátorov to minimálne v USA pekne porastie. To znamená, že slnko bude v najbližšej dobe svietiť skôr na rôzne priemyselné a poľnohospodárske komodity než na zlato.

Súčasnú optimistickú, budovateľskú náladu dobre ilustruje graf vzťahu už spomínaných rizikových prirážok na dlhopisoch (čierna krivka) a pomeru zlata a priemyselných komodít (žltá krivka). Napriek pomerne vysokej absolútnej cene zlata, je zlato vo vzťahu  ku komoditám lacné vďaka ekonomickému boomu. Tento trend bude zrejme pokračovať.

5.      Inflačné očakávania z dôvodu kazenia peňazí centrálnou bankou – neutrálny vplyv

Masívna inflácia sa stala na jar 2020. Tá už v cenách akcií a zlata dávno je. To, čo vidíme v číslach oficiálnej cenovej inflácie, sú len jej prejavy, ktorého nikoho, kto dáva pozor, nemôžu prekvapiť. Na opätovné rozbehnutie zlata by sme potrebovali poriadne precitnutie, že pri vysokej cenovej inflácii nejde o dočasný jav. To je môj ďalší favorit.

Vysoká cenová inflácia vedie k tomu, že reálne úroky v ekonomike sú napriek boomu stále negatívne. To podporuje dopyt po zlate, keďže alternatívne náklady jeho držania napríklad oproti štátnych dlhopisom sú nízke.

6.      Zahranično-politické riziko – negatívne

Kým štátne peniaze vo vojnách umierajú, zlato žiari. Rastúca hrozba vojnového konfliktu alebo občianskych nepokojov vedie k rastu ceny zlata. Výber optimálneho ukazovateľa tohto rizika nechám na vás, no ja ani v tejto oblasti momentálne katalyzátor pre zlato identifikovať neviem.

Čo nakopne cenu zlata k ďalšiemu výraznejšiemu rastu? Krach väčšieho fondu komerčných nehnuteľností a reťazová reakcia vo finančnom systéme. Prvé signály spomaľovania ekonomiky. Beh na Tether. Inflačné precitnutie dlhopisových trhov zo sna o prechodnej podstate prebiehajúcej cenovej inflácii. Obrat inflačnej paradigmy, útok dlhopisovej hliadky, rast úrokov, následný problém zadlžených domácností a niektorých štátov so splácaním dlhov…. vymyslieť čertov na stene budúcnosti sa dá veľa.

Ale načo? Kým svieti investičné slnko, treba si ho užívať a prípadné ďalšie zľavy s vďakou v srdci využiť pre svoj prospech. A hlavne treba mať na pamäti, že nie je dôležité presne predpovedať, ale čo najlepšie prežiť. A v tom mi zlato pomáha viac, než tie drevené dosky.

Mark Cuban nevie prehrávať

Miliardár Mark Cuban gambloval v shit-coine Iron Titan. Titan padol z 65 dolárov na 0,000000035 dolára a Mark prerobil kopu peňazí. Teraz narieka volaním po väčšej regulácii sektora. Vraj mal dať štát naňho väčší pozor a gamblovanie mu zakázať. Hanba.

Regulácia krypto-sektora bez ohľadu na ukňučaného Marka tak či onak prichádza.  Keď sme v podcaste #zpdz pred pol rokom s Jurajom Bednárom hovorili o prichádzajúcom útoku štátneho regulátora, Juraj spomínal ako FATF na to chystá noty. Dnes je to už celé pripravené a vyzerá to takto. Volá sa to “Guidance for a risk-based approach to virtual assets and VASPs” a malo to vstúpiť do platnosti v júli. Podľa posledných informácií spustenie, vzhľadom na objemný feedback, ktorý chcú zapracovať, odsúvajú na október. Mohlo by to vyjsť na 7. novembra, k výročiu výstrelu z Auróry, signálu začiatku boľševickej Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.

Digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) sú na spadnutie

„Digitálne euro by bolo silným impulzom pre digitalizáciu (to je postreh!), poskytlo by bezpečný, lacný prostriedok výmeny umožňujúci sprostredkovateľom poskytovať služby s „digitálnym eurom vnútri““.  oznámil nám člen Výkonnej rady ECB Fabio Panetta.

Akože dnešné, elektronické eurá nie sú bezpečné?

„Centrálne banky sú v lepšom postavení chrániť súkromie v digitálnych platbách: nemáme žiadne vlastné obchodné záujmy a vieme zabezpečiť, že nik iný v platobnej reťazi nebude mať prístup k všetkým týmto informáciám.“ pokračuje.

Ďakujem za starostlivosť, ale v tomto ohľade, viac než zle plateným a často nekompetentným štátnym zamestnancom verím hotovosti a Moneru.

„Anonymitu platieb by sme mohli dovoliť pri menších sumách.“

Dovoliť? Ó, aké veľkodušné! Kto vám dal právo otvárať obálky v mojej finančnej komunikácii?

Cieľom CBDC je totálna kontrola a možnosť prípadnej cenzúry finančnej komunikácie. Keď ľuďom berú slobodu, najefektívnejším argumentom je bezpečnosť. O tom po poslednom roku už asi nik nepochybuje. Pred toľkou starostlivosťou vo forme digitálneho eura nás môže zachrániť už len ich vlastná neschopnosť.

Coca Cola

Asi ste to videli. Futbalista Christiano Ronaldo na tlačovke pred zápasom Portugalska s Maďarskom mrzuto odsunul Coca Colu na vedľajšiu koľaj. Vraj treba piť vodu.

Súhlasím. Toto čierne, americké šampanské pije stále priveľa ľudí. Podľa Centers for Disease Control and Prevention (CDC) konzumovalo v USA medzi rokmi 2011 a 2014 polovica dospelých a 63 % mladších ako 19 rokov denne nejaký sladený nápoj.

V tomto zamestnaneckom experimente nechali účastníkov nalačno, minimálne hodinu po prebudení vypiť plechovku Coca Coly (39g cukrov). Všetkým stúpol krvný cukor.

Skupine, ktorá po konzumácii koly šla na minimálne polhodinovú prechádzku bol ale vrchol nárastu krvného cukru oproti fyzicky neaktívnej skupine nižší o 18,5 % (162 mg/dL vs. 132 mg/dL) a zvýšená hladina krvného cukru mala výrazne kratšie trvanie.

Keď už zhrešíte, hýbte sa. Pomôžete tak telu nadbytočnú energiu utopiť vo svaloch. Alebo si na hriech dopredu rovno pripravte kalorický deficit.

Tip na knihu – Vášeň v zajatí – Esther Perel

Čo, kde a s kým sú kľúčové otázky v dobrom živote. Napriek tomu vzťahy v #zdpz tematicky zanedbávam, čo ste si už asi všimli. Je to asi tým, že #zpdz edituje moja žena, tak sa zrejme trochu samo cenzurujem.

Prvýkrát som psychologičku Esther Perel počul v podcaste u Tima Ferrissa. Okrem nezvyčajne pestrého života ma zaujala svojou vyrovnanosťou. V konverzácii s Timom vyčnievala jej relatívna sofistikovanosť  vo vzťahovej problematike. Citlivo rozoberala a následne skladala veci, ktoré sú v anglosaskom obsahu často ignorované alebo odbíjané frázami. To ma presvedčilo dať do uší jej vlastný podcast „Where Should We Begin“, ktorý bol vytvorený z anonymizovaných nahrávok z jej vzťahovej poradne. Bolo zaujímavé byť tam muchou na stene a mať možnosť sledovať vzťahovú drámu cudzích ľudí a mentorskú prácu Esther v reálnom čase. Minulý mesiac v našom domácom vydavateľstve vyšla jej kniha „Vášeň v zajatí“. Hovorí o nástrahách dlhodobého vzťahu viazaného modernými očakávaniami romantickej lásky, vášnivého sexu a partnerskej demokracie a dáva rady ako v ňom nezabiť to napínavé a zaujímavé. Ešte som ju nečítal, zato moja žena asi 15 krát. To by mohlo stačiť.

Juraj Karpiš

Ak chcete využiť zľavy na trhoch, použite na to aj zľavy pre predplatiteľov #zpdz u spolupracujúcich predajcov investičného zlata. Že vy viete ako zaručene, bezprácne, bezrizikovo, pasívne a hlavne masívne zarobiť? Napíšte mi! Na [email protected] sa teším sa nielen na vaše investičné tipy, ale aj komentáre a otázky. A ak si kúpte tú knihu, potešíte moju ženu a doma bude veselšie 🙂