Predať realitný fond, ktorý padol o 30 %? Znižovanie úrokov. Čo si Karpiš vlastne myslí o bitcoine? BTC špeciál – zpdz #122/123

Legendárny otec

Warren Buffett chodil domov z práce až večer. Po večeri ešte každý deň dve hodiny čítal výkazy firiem. „Bol síce fyzicky doma, ale mentálne bol mimo.” hovoria jeho deti v HBO dokumente o tejto investičnej legende. Mohli naňho hovoriť, no on ich nevnímal.

Trochu som to po prvej akútnej fáze s chrbtom unáhlil. Športová kariéra ma naučila bolesť ignorovať a neprestávať. To teraz nie je príliš užitočný zvyk. Chrbát, ktorý som si chvíľu nevšímal, sa rozhodol pritiahnuť moju pozornosť. Opäť ma uzemnil bolesťou, ktorá sa ignorovať už nedala. Tak mám teraz čas pozerať videá na internete.

Warrena mám rád. Veľa som sa od neho naučil. Keď sa ma ľudia pýtajú na texty, z ktorých sa učiť o investovaní, neviem odporučiť nič lepšie, ako celý archív jeho pravidelných listov akcionárom.

A hlavne, kto som ja? Nie som legendárny investor, tobôž nie otec. Nesúdim. Warren je dobrá ilustrácia tichého konfliktu, ktorý ma zaskočil po narodení prvého dieťaťa. Každý, aspoň trochu reflektujúci, pracujúci otec, ho nanovo rieši každý deň. Zobrať čas kariére, profesijným cieľom, vede, umeniu, podnikaniu alebo svojim deťom?

Každý chce byť ako Warren Buffett. Ale málokto je ochotný po tom, ako sa vráti z práce, ešte dve hodiny ignorovať deti a ženu. Namiesto rodinného života čítať nudné účtovné záznamy všetkých firiem na trhu. Treba si vybrať. Aby bol človek najbohatším investorom, najlepším vedcom alebo umelcom musí pre peniaze, vedu a umenie robiť veci, ktoré by normálny človek v živote nespravil. Sám Warren hovorí, že za svoj úspech vďačí všetkým investíciám, ktorým povedal “Nie”. Hovoriť nie je jeho najdôležitejšia úloha. Akurát sa už toľko nehovorí, že nie často povedal aj svojim deťom.

Nie, nepoviem vám, čo je správne. Čo je dobrý život si musíte vybrať sami. Mojím cieľom v rodičovstve je, aby z mojich detí vyrástli spokojní dospelí. Čerešničkou na torte by bolo, keby sme mali aj v dospelosti normálny vzťah. Či sa mi to podarí neviem, preto mi príde nemiestne, o tom niekoho poučovať. Bol som však v podcaste „Ako vyhackovať otcovstvo” a nie všetko, čo ma tam napadlo sa tam aj zmestilo. V tomto vydaní #zpdz preto aspoň sám sebe spíšem 35 postrehov, čo ma deti za tých 13 rokov, ako otca naučili a dal by som prečítať svojmu mladšiemu ja.

Predať realitné fondy?

Nikdy som nerozumel, prečo finančne prepákovaný Slovák (Čech) špekulujúci na cenu tunajších nehnuteľností s 300 % vlastného čistého majetku (tzn. byt s hypotékou) má ešte potrebu ostávajúce likvidné úspory dať práve do slovenských a českých nehnuteľností cez regionálny realitný fond s vysokými poplatkami. Koncentrácia, že by sa jeden povracal.

Ako spľasla bublina v dlhopisoch a úroky vystrelili bolo jasné, že tento sektor čaká zemetrasenie. Napriek tomu tu panovalo ohľadom tohto problému prekvapivé ticho a modelované ceny týchto fondov ďalej utešene rástli doprava hore. Preto som natočil ešte v septembri minulého roka pre Členov a Podporovateľov varovné video, kde hovorím, že imaginárne nacenenie českých a slovenských realitných fondov nad odhadovanú trhovú cenu je výborná príležitosť na predaj. Teraz, o pol roka neskôr došlo k prvému vytriezveniu z modelov. Realitný fond HB Reavis CE REIF precenili zo dňa na deň o 30 % nadol. Čo teraz? Požiadať v máji o odpredaj podielov tohto realitného fondu?

Tunajšie fondy nie sú príliš transparentné, čiže neviem odhadnúť či je 30-percentná zľava dosť a ako blízko sme dnes pravde ohľadom jeho trhovej hodnoty. Fond je zložený z nehnuteľností ako Twin City B, Twin City C , City Business Center I, City Business Center II a nákupné centrum Aupark v Hradci Králové. K preceneniu ho pravdepodobne doviedla snaha o jeho predaj, kupcom je IAD. Vedenie fondu má hlavu v piesku a na konkrétnejšie otázky ohľadom páky (Loan To Value pomer), úrokových nákladov, splatnosti úverov, čistého výnosu na nehnuteľnostiach fondu neodpovedá. Keď sa otvorí okno na predaje môže preto vzniknúť zaujímavá situácia behu podielnikov k východovým dverám, na ktorý bude potrebovať fond likviditu. Podmienky výplaty podielov sú však nastavené tak, že fond môže predaje odložiť na takmer rok, čo mu dáva čas zdroje niekde zohnať.

Zdroj: NBS

Podľa NBS je v realitných fondoch na Slovensku asi 2,5 miliardy eur. Napriek bull marketu vo vzdelávaní a mentoringu ohľadom investovania do nehnuteľností na Slovensku a v Česku ja nie som príliš veľký optimista ohľadom očakávaných priemerných výnosov českých a slovenských nehnuteľností na nasledujúcich 5 rokov v porovnaní s inými investíciami. Preto ani nie som v žiadnych lokálnych realitných fondoch, ani v dlhopisoch rôznych realitných projektov. Príliš veľa rizika, za málo výnosu, pri vysokých poplatkoch. Takmer Bezrizikové americké dvojročné dlhopisy dnes nesú 4,6 %.  Keby som nejaké podiely mal, urgentnejšie by som asi predával tie fondy (a dlhopisy), ktoré stále straty nerealizovali a sú v papierových ziskoch a tým ďalej od trhových cien. Že vám chýbajú informácie? S tým vám nepomôžem, obráťte sa na toho, kto vám to predal. Tu nájdete info od fondov, ktoré sa unúvali aspoň nejaké základné ukazovatele (LTV, obsadenosť, priemerná doba nájmu, čistý výnos) zverejniť.

Napumpovaná americká ekonomika

Americká cenová inflácia vo februári prekvapivo stúpla na 3,2 % medziročne z januárových 3,1 %. Medzimesačne vo februári ceny stúpli až o 0,4 %, čo ponecháva ročné tempo inflácie stále výrazne nad 2 % cieľom.

Šéfa americkej centrálnej banky Jeromea Powella tieto čísla nerozhodili. Považuje ich skôr za odchýlku z trendu. Základný úrok nechal podľa očakávaní na marcovom zasadaní v rozpätí 5,25 – 5,50 %. Očakávania členov FOMC stále vidia tri zníženia základného úroku ešte v roku 2024, pričom zvýšili aj silu očakávaného rastu americkej ekonomiky za rok 2024 z decembrových 1,4 % na 2,1 %.

Očakávaná optimálna základná úroková miera podľa členov FOMC

Trhy potešil Jay aj na tlačovke, keď povedal, že čoskoro bude vhodné spomaliť tempo kvantitatívneho sprísňovania – predaj dlhopisov zo súvahy centrálnej banky vďaka ktorému zanikajú peniaze. Trhy cítia viac likvidity z centrálnej banky, a v reakcii na zasadanie rástlo všetko – akcie, zlato, bitcoin, komodity aj dlhopisy. Keď rastie všetko, potom nerastie nič – to len stráca dolár. Volá sa to cenová inflácia. Zlato po tlačovke spravilo nové (nominálne) historické maximum. Zrejme si o Powellových inflačných predikciách myslí svoje.

Ako je to možné, že americká ekonomika aj napriek zvýšeným úrokom stále šliape?

Lebo idú voľby a tamojší politici „stimulujú”, ako keby už bola kríza. Za február minula americká vláda dva krát viac, než vybrala na daniach a odvodoch.

Deficit za prvých 5 mesiacov amerického fiškálneho roku je najväčší v histórii s výnimkou pandemického roku 2020.

Deficit federálnej vlády USA za prvých 5 mesiacov fiškálneho roku v mld. USD

Pre predstavu, tých 830 miliárd dolárov deficitu za prvých 5 mesiacov roku je dosť na zaplatenie miezd 32 miliónov zamestnancov súkromného sektora za toto obdobie. Ešte je niekto prekvapený, prečo v USA zatiaľ nerastie nezamestnanosť?

Vývoj deficitu federálnej vlády USA podľa mesiacov fiškálneho roku

Európske mrákoty

Zato u nás v Európe je to s ekonomickým rastom bieda. Pozrite si napríklad vývoj fixných investícií v posledných rokoch, ktorý predznamenáva produkciu hodnôt v budúcnosti. Krajiny európskeho jadra, to je  čistá tragédia. Najrýchlejšie rástli v Spojenom Kráľovstve, mimo EÚ. Že práve Taliansko boomuje? Nenechajte sa pomýliť. To sú z nemeckého okna vyhodené peniaze – masívna, vyše 100 miliardová dotačná schéma na renováciu nehnuteľností v rámci Európskeho programu obnovy a rozvoja. Keďže ide o plytvanie (spotrebu), nebude z toho žiaden rozvoj, akurát ťažká hlava z vysokých daní, ktoré to budú musieť neskôr zaplatiť.

Vývoj fixných investícií – rast v % pričom 4. štvrťrok 2019 = 0 Zdroj:@DanielKral1

Česká centrálna banka znížila základný úrok o 50 bázických bodov na 5,75 %. Základný úrok z 1,75 na 1,5 % znížila už aj švajčiarska centrálna banka. Bank of England ponechala základný úrok bez zmeny na 5,25 %.

Je pravdepodobné, že aj naša ECB nebude vzhľadom na slabý ekonomický rast v eurozóne čakať na Fed a zo znižovaním základného úroku z dnešnej úrovne 4,75 % začne skôr. Cenová inflácia im klesá, v najnovšej predikcii hovoria, že sa na  2 % dostanú v roku 2025.

Je čas poslať úroky k zemi? To nevie a nemôže vedieť nik. Centrálne plánovanie nemôže fungovať. Nie preto, že by to bolo ťažké a vyžadovalo múdrych ľudí. Nefunguje preto, že nemôže fungovať ani teoreticky. Nik nemá dosť informácií na takéto rozhodnutia. Práve slobodnou trhovou interakciou vzniknutá cena = úrok takéto informácie pre ostatných aktérov objavuje.

V eurozóne, ktorá je stále v menovej deflácii a ekonomickom marazme pre znižovanie úrokov existuje viac dôvodov než v USA. V USA majú rekordne nízku nezamestnanosť, rekordný ekonomický rast, rekordné bohatstvo domácností, akcie na historických rekordoch, zlato na historických rekordoch a hlavne rekordný deficit (druhý najvyšší v histórií). Pritom sú stále výrazne nad inflačným cieľom. To je prostredie v ktorom sa zvykne základný úrok skôr zvyšovať, než znižovať. S takouto možnosťou však dnes nik nepočíta. Je pravda, že na to, aby šéf centrálnej banky zvýšil svojmu zamestnávateľovi úroky tesne pred voľbami, by musel mať „balls of steel“. Naposledy, keď na Jay Powella pre úroky koncom roka 2018 kričal vtedajší prezident Trump, tak Powell ustúpil.

Švajčiarske kladivo na bankové čarodejnice?

Únava a potlačovaný hnev zo zástupcov švajčiarskej vlády, centrálnej banky a regulátora na tlačovke v marci 2023, pri záchrane Credit Suisse jej prebratím druhým bankovým gigantom UBS, priam sršala. Švajčiari ešte nie sú zvyknutí na socialistické maniere záchrany súkromných finančníkov štátom, rozumej peniazmi daňových poplatníkov, tak ako my v Európskej únii. Credit Suisse bola tak obrovská, že si ju nedovolil nechať padnúť ani skutoční alpskí kapitalisti. Aby sa správali „rozumne” a začali zachraňovať im dohovárali cez telefón šéfovia americkej aj európskej centrálnej banky.

Pachuť však ostala. Švajčiari ju len tak neprehltli, ako my, keď sme my zachránili španielsky, grécky a taliansky bankový systém. Dolná komora švajčiarskeho parlamentu minulý týždeň schválila návrh, aby vrcholový manažment veľkej banky vrátil polovicu svojich platov a odmien za predchádzajúce desaťročie, ak bude musieť byť banka zachránená z verejných peňazí. Opatrenie ešte musí prerokovať horná komora parlamentu.

Toto opatrenie dáva v dnešnom systéme zlých peňazí zmysel. Štátna centrálna banka funguje ako sociálna poisťovňa nezodpovedného správania finančných inštitúcií. Akcionár banky je dnes vzhľadom na obrovskú páku, keď je súvaha 20 až 50 násobkom vlastného kapitálu, skôr než skutočným vlastníkom, držiteľom lístka do lotérie. Keď to vyjde, rozprávkovo zarobí. Keď to nevyjde, riskuje len drobné a politici prehodia jeho straty na nás, daňových poplatníkov.

Návrhu však chýba druhá a tretia noha. Rieši správcu banky, ale zabúda na úlohu a zodpovednosť štátneho regulátora za to, že k tomu došlo. Minulé platy za zle odvedenú prácu treba zobrať aj jemu. A bolieť by to malo dodatočne aj vlastníkov – držiteľov akcií banky.

Príde vám to radikálne? Ako píšem v Zlých peniazoch (2015) predtým, než sa politici a bankári v 20. storočí spojili proti nám, to bol štandard:

“Ešte v 19. storočí bankári ručili vo svojom podnikaní celým svojím majetkom. V USA za straty ručili dokonca aj majitelia akcií bánk do výšky dvojnásobku ich nominálnej hodnoty.  Mali teda dvojnásobný záväzok. Jeden splatený v podobe nominálnej ceny držanej akcie, druhý nesplatený, podmienený konkurzom banky. Ak banka skrachovala, akcionári museli na uspokojenie pohľadávok veriteľov a vkladateľov v banke doplatiť peniaze vo výške ešte jednej nominálnej hodnoty akcie. To viedlo k tomu, že akcionári boli aktívnejší v kontrole podnikania banky, kontrole manažmentu a hlavne zatvárali problematické banky ešte predtým, než došlo k skutočnému bankrotu. Skorým ukončením stratového podnikania boli schopní zabrániť strate aj druhej platby za svoj podiel.

Vkladatelia tak napriek krachom bánk v priebehu 19. storočia vo Veľkej Británii väčšinou získali späť celú svoju istinu vkladu.  Takzvaný útek dopredu, keď bankár nečaká v snahe predísť ďalším stratám na bankrot, ale banku preventívne zavrie, je dnes ojedinelým javom. Po kríze ho predviedla najstaršia švajčiarska banka Privatbank Wegelin založená ešte v roku 1741. Nebola to náhoda, jej majitelia ešte ručili vlastným majetkom. Po hroziacich stratách vyplývajúcich zo sporov s americkou administratívou a po žalobe z dôvodu napomáhania obchádzaniu daní sa rozhodli z bankového biznisu v predstihu pred ich vznikom vystúpiť…

V kríze často spomínaný problém medzi nesúladom motivácií majiteľov a manažérov banky sa kedysi snažil riešiť inštitút zábezpeky v podobe dlhopisu viazaného na finančnú výkonnosť banky. Finančný riaditeľ a ostatní vrcholní predstavitelia banky museli zložiť niekoľkoročný plat ako záruku, ktorá prepadla v prípade, že sa banke prestalo dariť. Žiadne zlaté padáky ako dnes. V súčasnosti nepredstaviteľným je aj fakt, že budúci plat musel zložiť aj regulátor, ktorý mal na starosti finančnú inštitúciu. Aj on tak bol motivovaný na to, aby sledoval pôsobenie a finančné zdravie banky. Ak by prišiel Ben Bernanke v kríze o niekoľkoročný plat za to, že dlhodobo ignoroval varovné signály, krízu by to síce nevyriešilo, no aspoň by to bolo o niečo spravodlivejšie. ” 

Bitcoinový špeciál

Čo si vlastne Karpiš myslí o bitcoine?

Ako sa nám bitcoin opäť pumpoval nahor a spravil historické maximum, rozbehli sa znovu aj vášnivé debaty jeho zástancov a zarytých no-coinerov. Pozorujem to aj pod príspevkami na mojich sociálnych sieťach.

Jeden z diskutujúcich sa na priamo spýtal: „Juraj Vy si čo naozaj myslíte o btc?“. Jeho ďalšie otázky (v zátvorkách a kurzívou) sú dobrou vzorkou častých obáv ľudí, ktorí bitcoinu neveria. Preto ich tu zodpoviem:

Bitcoinu držím, ako každej decentralizovanej súkromnej alternatíve v súboji so štátnym monopolom a jeho zlými peniazmi palce.

„Už zistil kto je ten Satoshi?“

Je mi to jedno, bulvár ma nezaujíma. Autor projektu to spravil múdro aj s tým, že svoju identitu utajil. Či to bol Hal Finney, Nick Szabo alebo niekto okolo nich už nie je dôležité. Bitcoin už dávno nie je o jeho tvorcovi, stal sa spoločenským fenoménom a hodnotu mu dávajú ľudia, ktorí ho používajú.

Táto otázka má často podtext, či bitcoin nevytvorili štátni agenti snažiaci sa o „ovládnutie sveta”. Áno, ani pravdepodobnosť tohto scenáru nie je nula, no je nízka. Kto rozumie rakúskej ekonómii a zároveň tomu, ako je bitcoin navrhnutý, tomu musí byť jasné, odkiaľ fúkal vietor inšpirácie. Štátni zamestnanci zároveň v priemere nezvyknú byť tie najostrejšie ceruzky v peračníku a štát nie je zrovna miesto zrodu inovácií. Pozrite sa len, ako dlho trvalo centrálnym bankám, kým vôbec pochopili, čo bitcoin znamená. Veľa z nich to nedáva dodnes (viď. nižšie). Pritom pri zlých peniazoch máte 100 % istotu, že ich štát manipuluje a zneužíva pre ciele politikov a na nich prepojené skupiny.

„Tušia ľudia vôbec kde sú servery na ktorých majú uložené svoje crypto?“

Koho to zaujíma, môže si to ľahko zistiť  (je ich takmer 19 tisíc). Alebo dokonca si vytvoriť vlastnú kópiu bitcoinovej pravdy tým, že rozbehne vlastný uzol. Ale skúste si rozbehať node na fiat. Založiť banku je možné len pre bohatú, na štát napojenú šľachtu. Okrem otvoreného prístupu bez ohľadu na pôvod, majetok a politickú príslušnosť je krása architektúry bitcoinu aj v tom, že bitcoinová pravda je extrémne redundantná, a preto sa ťažko cenzuruje. Na to, aby opäť vstala z popola stačí jeden preživší harddisk s blockchainom.

„A ak to crypto majú na svojich hardware peňaženkách tak tam asi musia robiť update firmware ak chcú byť chránení a kto ten firmware pripravuje? A vôbec kto je vlastníkom tycjt firiem čo tie harware wallet vyrábajú? Nakoniec to aj tak musia pripojiť k PC a použiť Win, MacOs alebo iný OS ktorý tiež dostáva svoje updates… Čo v tých updates naozaj všetko je? Bolo by asi naivné si myslieť, že len to „čo je v description patchu“ Mňa by to zaujímalo ak by som v tom mal money.“

Neveríte výrobcovi jednej hardvérovej peňaženky? Kúpte si od iného. Neveríte žiadnemu súkromníkovi? Tak si ju vyrobte sami! Stačí vám na to ceruzka a papier. Alebo si slová seedu vyrazte do ocele či vytesajte do dreveného trámu. Alebo na fyzickú peňaženku úplne zabudnite a naučte seed naspamäť svoje deti.

“Čo si za to vedia majitelia crypto kúpiť v reálnom živote bez toho že by nešli späť do systému?“

Dnes už hocičo. Stačí opustiť no-coinerskú bublinu, ponoriť sa do bitcoin komunity a trochu sa rozhliadnuť.

„To akože napr. obchodné reťazce spustia jedného dňa platbu s btc?“  Mnohé už spustili. Samozrejme, že obchodníci budú predávať za to, čo bude dostatočné množstvo zákazníkov používať (a čo im nezakáže štát).

„Prečo by systému záležalo na tom aby sa do toho naviezol cez Blackrock a zvýšil tomu cenu?

Nie je to krásne? Ako diktát planktónu donútil „riaditeľa vesmíru” a CEO BlackRocku Larryho Finka zjesť jeho vlastné slová z roku 2017, keď bitcoin nazval „indexom prania špinavých peňazí“, a začať nám, bitcoinerom, slúžiť? Aj vo financiách sú ešte stále zvyšky trhu. Kto chce zarobiť, bude robiť to, čo od neho ľudia/planktón chcú.

„Prečo to systém rovno nezruší ak mu to tak vadí? Prečo by dovolil ľuďom mať „tool“ a byť „akože“ mimo systém? Veď práve cez ich vlastný Finančný systém ich dokonale masovo riadi cez dlhy ktoré ich núti vytvárať nech dokážu aspoň ako tak slušne prežiť? “

Lebo sú neschopní. Veď sa pozrite na priemerného politika. Nie sú to lumeni. V politike vyhrávajú známosti kombinované s psychopatickými črtami. Žiadna spätná väzba služby ostatným. To neznamená, že na zarezaní krypta už nepracujú. Akurát im to trvá. Čím dlhšie im to bude trvať, tým pre nás lepšie a pre nich komplikovanejšie, viď napr. bitcoinové ETF.

„Čím je btc krytý, asi len vkladmi ľudí čo si myslia že to jedného dňa predajú niekomu drahšie?“

Ako každé iné peniaze, ani bitcoin nie je „ničím krytý“. Vidíte tie čísla na bankovom účte? Nielenže nie sú ničím kryté, ale dokonca sú rovnako digitálne ako bitcoin. Zlato je podobná bublina ako bitcoin akurát staršia asi o 5 tisíc rokov.

„Ako tu je že milión otázok ktoré ľudia neriešia a len sa nechávajú strhnúť chamtivosťou…“

Riešia, stačí pogoogliť.

„Prečo tak vzrástla cena btc posledné týždne?“

Prečo rastie cena zlata? Lebo ľudia intenzívnejšie nakupujú.

„Systém fachá vždy ako hodinky keď má oďubať ľudí o money…“

„Systém“ sa vo vašich otázkach často opakuje. Podľa mňa to nie je užitočné zmýšľanie. Tu nikto nič neriadi (ani WEF). Tu nikto nič negarantuje. To, že sa tak politici tvária ešte neznamená, že to tak aj je. To už všetci zabudli, ako v 2008 finanční „riaditelia vesmíru” a ich politici stáli rady pred bankomatmi a kupovali automatické zbrane? Ako Goldman Sachs žobral u kamarátov politikov (bývalých partnerov GS) a zástupcov centrálnej banky o záchranu z peňazí planktónu?

„No a už keď je Karpáčo v eufórií z BTC a smeje sa ECB je asi čas….“ píše niekto iný. Je to zrejme niekto mladší, alebo menej informovaný, keď interpretuje moje informácie z tejto oblasti ako nadšenie. Len sýtim dopyt po informáciách, kŕmim pozornosť, ktorej je, čuduj sa svete, zase raz na cenovom vrchole viac. Mimochodom na ECB sa smejem od jej založenia.  Prvý krát som prišiel do styku s bitcoinami (vďaka Jurajovi Bednárovi) ešte začiatkom roku 2011. Posledné emócie zo sledovania ceny sa mi minuli asi v roku 2017, keď bez zaváhania prestrelila vtedy magickú hranicu 1000 dolárov. Odvtedy ma cena nevzrušuje. Načo zabíjať život sledovaním schnúcej farby na grafoch?  Aj po tomto ATH príde opäť zima. To je však ľuďom, čo vystupujú až na konečnej, jedno.

Ak nechcete len snívať sen o bezprácnom zbohatnutí tradeovaním grafov, ale aj lepšie pochopiť ako používať kryptomeny na zlepšenia vlastného života, odporúčam knihu Kryptomeny  alebo niektorý z kurzov  práve v tomto čísle viackrát spomínaného Juraja Bednára. Nikoho povolanejšieho nenájdete (ak použijete kód ZPDZ dostanete 10 % zľavu).

Kto kúpi bitcoin za 0 eur?

Už som tu minule písal, prečo nemám rád výraz fundamentálna alebo „reálna“ (fair) hodnota. Je to názor, nie objektívny fakt. Aj v ECB termín „fair value“ používajú len ako zdanlivo sofistikovanejšiu verziu svojich osobných antipatií voči bitcoinu.

To je ilustrácia absencie spätnej väzby a preto aj vývoja v štátnych inštitúciách. Diktát trhu donútil súkromníka CEO BlackRocku Larryho Finka, napriek jeho opovrhovaniu bitcoinom, prehltnúť vlastné ego a spraviť naňho ETFko. Zato v ECB tamojší generálny riaditeľ pre trhovú infraštruktúru a platby v čase, keď bitcoin prekročil cenu 70 tisíc dolárov, naďalej píše amatérske, od ekonomickej teórie odtrhnuté blogy, že reálna hodnota bitcoinu je nula.

Pritom trhová kapitalizácia podľa ekonómov ECB “bezcenného” bitcoinu už na pár dní presiahla aj trhovú kapitalizáciu striebra.

Áno, rozumiem, že robiť odhad trhovej kapitalizácie na základe okamžitej marginálnej ceny je problematické. Dôležitá je aj likvidita teda elasticita – citlivosť ceny na dodatočné predaje. Tento postup ale ľudia zvyknú bežne akceptovať pri iných aktívach, ako je zlato alebo samotné akcie, keď prenásobením hraničnej ceny počtom akcií hovoria o hodnote celého podniku a zostavujú rebríčky najbohatších ľudí.

Vybrané aktíva podľa trhovej kapitalizácie v biliónoch dolárov

Tak či onak, ak je rozdiel medzi trhovou cenou a mojou predstavou 70tisíc dolárov, potom by trochu epistemickej pokory nezaškodilo. Iba v štátnej inštitúcií s absenciou spätnej väzby môžete opakovane tvrdiť, že bitcoin má stáť nula dolárov alebo vyrobiť 10 % infláciu bez finančného alebo kariérneho trestu.

Absurdný úspech bitcoinu – z nuly na jednu za najväčších svetových mien

Nielen centrálni bankári, ale ani bitcoinový maxíci si neuvedomujú, aký absurdný úspech bitcoin dosiahol už dnes. Neveríte? Ukážem vám.

Rozmýšľajme chvíľu vo veľkom. Predstavme si, že bitcoin nahradil americký dolár. Že je tak známy, tak použiteľný, tak dopytovaný nielen v USA, ale po celom svete ako americká mena. Koľko by stál v tomto scenári, ktorý napĺňa divoké túžby bitcoinových maximalistov?

Na pomoc si zoberme trhovú kapitalizáciu amerického dolára. Celkovej zásobe amerických dolárov asi najlepšie zodpovedá menový agregát M2. Je tam hotovosť, bežné a termínované vklady v bankách, šekovateľné podiely v peňažných fondoch. Takýchto dolárov dnes existuje 20 781 miliárd. Vychádzajme z toho, že ak by bitcoin nahradil dolár, mal by takúto kapitalizáciu. Koľko by potom v tejto bitcoinovej nirváne mal stáť jeden bitcoin? To je dnes ľahké zistiť. Ak si 20 781 mld. dolárov vydelím dnešnou ponukou bitcoinov vo výške 19,66 mil. získame cenu 1,06 milióna dolárov za jeden bitcoin.

Dnes, keď americký dolár ešte stále nielen žije, ale je v hegemonickej pozícií svetovej rezervnej meny, stál bitcoin už takmer 1/14 toho (pri All Time High cene 73,3 tis. usd/btc), čo by mohol stáť, ak by porazil dolár. Ak započítam tieňový bankový systém a takzvané euro-doláre tvorené mimo americkými bankami, môže byť „dolárov“ o niečo viac. Aj keby ich bolo hneď dva krát viac, než hovoria oficiálne štatistiky, stále je bitcoin už na 1/28 nirvánovej trhovej kapitalizácie.

Ja by som argumentoval opačným smerom. Bitcoin je skôr hotovosť, než bankové vklady. Aj nad frakčnými rezervami v bitcoinoch je možné transformáciou maturity vyrábať nekryté bitcoinové elektronické vklady podobné naším bežným účtom. Niektoré burzy to už robia dnes. Práve beh na takéto vklady napríklad pochoval burzu FTX, keďže ich nemohla zachrániť sociálna poisťovňa komerčných bankárov v podobe centrálnej banky. Nekrytých bitcoinových vkladov bude pribúdať, je to prirodzený proces. Nekryté vklady splatné na požiadanie, ale predstavujú bitcoinovú infláciu nad pribúdanie ponuky, ktoré je stanovené v jeho algoritme. Ich vznik bude preto skôr tlačiť cenu bitcoinu dole.

Z celkovej dolárovej peňažnej zásoby by som preto vylúčil peňažné substitúty, ktorými sú elektronické doláre na účtoch v komerčných bankách a peňažných fondoch. Ak si potom zoberieme čisto americkú peňažnú bázu (teda hotovosť plus rezervy bánk), na ktorých banky tieto z veľkej časti nekryté vklady vyrábajú, dostaneme trhovú kapitalizáciu 5 844 miliárd dolárov. Aj ju predelíme dnešnou zásobou bitcoinov získame cenu jedného bitcoinu 297 238 dolárov. Pár dní dozadu bitcoin stál už 25 % tohto divoko optimistického scenára.

Uvedomujem si, že ide len o cvičenie. Dolár a bitcoin majú stále radikálne rozdielnu likviditu. Ak dnes predáte sto miliárd dolárov, ich cenou v eurách, akciách či spotrebných statkoch takmer nepohnete. Spravte to s bitcoinami a uvidíte nie božskú, ale diabolskú sviečku rovno do pekla. Napriek tomu, je toto cvičenie užitočné na to, aby sme si uvedomili ako ďaleko sme už spoločne na bitcoinovej púti zašli a  získali aspoň nejakú predstavu o ďalšom možnom upside. Z nuly na top svetovú menu za 15 rokov. Pár súkromníkom sa podarilo vytvoriť bez požehnania štátu peniaze väčšie a užitočnejšie, ako švajčiarsky frank alebo ruský rubeľ. Gratulujem.

Súboj titanov súkromných peňažných aktív – bitcoin vs. zlato

Pokropenie svätou vodou regulátora schválením bitcoinových ETFiek pomohlo bitcoinu nad 70 tisíc a na historické maximá. ETFká predstavujú dodatočný dopyt od ľudí, ktorým sa nechce riešiť peňaženka, anonymita, pochopenie o čo vôbec ide, a v coinoch sú hlavne pre ich cenu.

Veľa z peňazí tečúcich do bitcoinu zrejme pochádza aj zo zlatých ETFiek. Predsa len, bitcoin v dnešnom systéme zlých peňazí plní podobné funkcie ako zlato. Preto spolu súťažia o rovnakých užívateľov. Zo všetkých desiatich zlatých ETFiek utekajú peniaze (modrá krivka v mil. uncí, ľavá os). Aj zlato však napriek masívnym predajom fondov a vysokým reálnym úrokom spravilo ďalšie dolárové nominálne maximum, čo je nezvyčajné (oranžová krivka, pravá os).

Znamená to, že dopyt po fyzickom zlate výrazne prevyšuje ponuku jeho papierových foriem. Usilovne dnes nakupujú zrejme najmä centrálne banky. Napríklad čínska centrálna banka People’s Bank of China kúpila v januári 390 000 trójskych uncí zlata, čo predstavuje nárast jej oficiálnych zásob o niečo viac ako 0,5 %. Ide pritom už o 16. mesiac nákupov zlata v rade a jej celkové zásoby sa za toto obdobie zvýšili na 72,58 mil. trójskych uncí. Trend čistých nákupov zlata centrálnymi bankami tu máme od roku 2009, pričom v ostatných rokoch zrýchľuje. Emitenti zlých peňazí neveria zlým peniazom.

Čisté nákupy zlata centrálnymi bankami (v tonách, ľavá os) vs. cena zlata (v USD, pravá os)

Kým veľryby nakupujú, Investičný planktón v podobe bežných investorov zlata, napriek jeho historickým nominálnym rekordom, stále veľa nevlastní. Dá sa to vidieť na správaní finančných poradcov. Až 75 % z nich nemá takmer žiadne zlato (menej ako 1 % hodnoty aktív), čo je najviac od roku 2017. Vyše 90 % z nich ani nemá v pláne žiadne dodatočné zlato nakupovať.

Ale vráťme sa k ETFkám. Keď odliv z nich prepočítame na doláre, potom zo zlatých ETFiek odtieklo od vrcholu v roku 2021 približne 35 miliárd dolárov.

Do bitcoinových ETFiek naopak zatiaľ od ich spustenia natieklo už takmer 70 mld. dolárov. Tieto fondy tak dnes držia už viac než 4 % celkovej existujúcej ponuky bitcoinov.

Aj zlato aj bitcoin sú súkromné, decentralizované alternatívy voči zlým peniazom. Podľa ich historických maxím si preto vieme spraviť pomerne presný obraz o tom, v akom stave sú štátne fiat peniaze dnes. Sú na historických minimách.

35 postrehov môjmu mladšiemu ja – budúcemu otcovi

1. Áno, „S kým?“ je tá najdôležitejšia otázka.
2. Nie si si istý? Choďte spolu na ťažký a dlhý vander. Optimálne, ak vám počas neho začne snežiť (v auguste). Dozviete sa o sebe veci, ktoré je dobré vedieť pred prvou rodinnou krízou.
3. Spoločné dieťa je skutočný začiatok vzťahu, nie pečiatka od štátneho úradníka, či požehnanie v kostole. Dovtedy nejde o nič.
4. Začnite skôr, budete mať na deti viac energie a budete môcť mať viac detí.
5. Sú dva životy. Život pred deťmi a život s deťmi. Sú to iné dimenzie. Zrazu tá hra nie je o tebe. Táto skúsenosť sa nedá slovami preniesť, tak ako panic nepochopí sex len tým, že si pozrie porno. S deťmi sa človek zrazu bojí, má obavy a starosti, ktoré si predtým nevedel predstaviť. Na druhej strane zažije aj predtým nepoznanú radosť a šťastie. Zväčší sa amplitúda života. Vyber si, ale ja by som nemenil.
6. Jedno dieťa, žiadne dieťa. Neprežívajte to prvé dieťa tak. Rozdeľte si úlohy a služby, druhý nech si užíva voľno. Šetrite sily na ďalšie.
7. Vlastné deti ti ukážu, ako veľa z toho, čo si myslíš, že je charakteristika tvojho unikátneho JA je dedičné a nájdeš to odmala aj vo svojich deťoch. Ako vlna sa to nesie cez generácie do budúcnosti. Trochu to raní tvoje ego, no zároveň dá pocit kontinuity, že si súčasťou dlhočiznej reťaze života, ktorú si neprerušil.
8. Deti pre tvoje činy nepočujú, čo im hovoríš. Keď napríklad šúchaš celý deň telefón, potom im môžeš rozprávať koľko chceš, že ten telefón nie je dôležitá vec v živote.
9. Ak nejde o život alebo zásadné škody na majetku, vždy im daj vybrať. Budú ten proces vlastniť. Keď si vyberú zle, nemajú sa na koho vyhovárať a zo svojej chyby a z jej dôsledkov sa majú šancu niečo naučiť.
10. Keď je to ráno po zobudení ticho, nerobí to problémy, túli sa to, zrejme to má teplotu a je choré.
11. Nedomýšľaj, ale počúvaj, čo ti hovoria. Sú chytrejšie a odolnejšie, než si myslíš. Aj pri nich je pravda optimálna komunikačná stratégia.
12. Úcta je základ nielen v partnerskom, ale vo všetkých rodinných vzťahoch.
13. Netlač na pílu, deti sú chytrejšie než teórie o deťoch. „Nahaj tak!“, je pri nedostatku informácií väčšinou optimálny postup nielen v ekonomike ale aj vo výchove.
14. „Quality Time“ je bull-shit, výhovorka pre tvoje ego. Bez Quantity niet Quality v žiadnom vzťahu.
15. Nie, v tej práci nesedíš do večera pre svoje deti, neklam si. Nestrácajú deti, ale ty. Na tejto hranici sa budeš musieť rozhodovať takmer každý deň. Dopredu stanovené pravidlá pomôžu, aby to rozhodnutie za teba nerobilo v zápale hry utopené, ambiciózne ego.
16. Veľa cestujte, naučíte deti veľa o svete a ešte viac o vás. Nie je nič ľahšie ako s deťmi cestovať v prírode, nie je nič ťažšie, než byť s deťmi doma.
17. Vojdite von, tam to žije.
18. Keď hučíš na deti za to, že robia to, čo robia deti, hľadaj príčinu a zdroj bolesti v sebe.
19. „Vychovávať“ deti je ako riadiť ekonomiku. Keď máš moc a donucovacie prostriedky, môžeš dočasne vyvolávať zdanie, že sa ti to darí. Podriadeným neostáva, než hrať tvoje divadlo. Príroda je ale silnejšia, strom prekážku obrastie. Keď sa deti dostatočne osamostatnia, aby ťa mohli ignorovať, „výchovu“ strasú, ako kôň otravné muchy.
20. Výchova je v rodine dynamický systém. Navzájom sa „vychovávate“.
21. Starí rodičia sú „mäkkí“ preto, že na vlastných deťoch si už neúspešne vyskúšali iný prístup a teraz vedia, čo tým zameškali.
22. Veľmi málo, zato striktne vymáhaných pravidiel hlavne za účelom predchádzania vážneho poškodenia zdravia a majetku. Tvoja úloha je, aby nespravili obrovskú chybu. Malé chyby sa volajú „učenie“.
23. Základom dobrého vzťahu sú pot, slzy a spoločná radosť. Foť a zaznamenávaj, aby ste sa potom mohli zabávať na minulých war stories. Na drobnú chvíľu síce nebudeš prítomný v momente, no na oplátku tento moment bude dlho prítomný, ako spoločný bod vo vašom živote.
24. Hovoriť dieťaťu „Neplač!“, je ako hovoriť dospelému v komunikácii „Nerozprávaj!“.
25. Deti sa rodia s vlastnou osobnosťou a sú rôzne napriek rovnakej rodine. Z prostredia si berú rôzne veci, podľa toho, čo potrebujú v projekte budovania vlastného života. Akceptuj to a prispôsob sa.
26. Mávaš na dieťa loptičkou, dievča sleduje tvoju tvár, chlapec loptičku.
27. Dievča si omotá okolo prsta otca, chlapec mamu. Nebráň sa tomu, užívaj si to. Aj preto sú rodičia dvaja.
28. Stískaj ich, kým sú malé. Potom bude neskoro.
29. Keď sa ti narodí najmladšie, nezabúdaj ďalej stískať aj to najstaršie. Záleží im na tom, aj keď nič nehovoria.
30. Učenie začína prekvapením a vlastným záujmom, nikdy nie hrozbou. To, čo začína vyhrážkou a donútením je zbytočná drezúra pre zvieratá v cirkuse života. Vedomosti a znalosti sú dve rozličné veci.
31. Pripomínaj deťom, že to nudné v škole nie je vzdelávanie, ale babysitting, často s veľkou dávkou propagandy. Zodpovednosti za vlastné vzdelávanie sa navštevovaním školy nezbavia.
32. Deti ti nič nedĺžia.
33. Deti nemajú nárok na tvoj život. Dali ste im život a po zabezpečení základných potrieb, je to tvoje rozhodnutie, čo všetko im ešte chceš dať.
34. „A ty prečo nie si šťastný, keď si taký múdry?” pýta sa Naval. Prečo?
35. Užívaj si to, letí to.

Tip – podcast Ako vyhackovať otcovstvo

Ja ani neviem, čo pojem „dobrý otec” znamená. Ako to merať? Čo sú dôležité ukazovatele? Kedy sa to mojim deťom „podarí“? Dobrá škola? Dobrý job? Vlastné bývanie? Že odídu zo Slovenska? Absencia neuróz? Preto už vôbec netuším, ako „vyhackovať” otcovstvo. Preto som sa bránil. Nakoniec ma však Michal Tomek a Juraj Bednár prehovorili a do ich podcastu “Ako vyhackovať otcovstvo” som prišiel. Tu je záznam.

Prišiel som tam aj preto, lebo sám ich podcast počúvam. Nezdieľať moje skúsenosti mi tak prišlo už trochu pokrytecké.  Ostatní zaujímaví hostia (a hosťky) podcastu mi umožňujú porovnať  môj „otcovský štýl” s inými rodinami. Odporúčam.

Juraj Karpiš

Dlhé uzemnenie chrbtom, dlhé vydanie #zpdz. Čo dôležité v úlohe otca prehliadam? Ak ste sa dostali až sem, na koniec a niečo máte na srdci, môžete mi vaše tipy, komentáre a pripomienky poslať na [email protected]  .