Fiškálna trhlina – zpdz #085

Cieľanevedomý

Roky driny sa vyplatili. Dopadlo to nad očakávania: stal som sa juniorským vicemajstrom sveta a priľahlých dedín. Všetci známi aj neznámi mi na bazéne gratulovali, novinu som zavolal domov. Bol to super pocit. Vydržal asi 5 hodín. Potom sa musel majsterko natlačiť so smrteľníkmi do MHDčky a vyraziť na cestu k ďalšej zastávke „obyčajného“ života. Flashbacky pocitu víťazstva sa objavovali ešte pár mesiacov, čoraz sporadickejšie až ustali úplne. Víťazstvo nezabezpečilo nirvánu, ani tento naplnený cieľ nepriniesol nevyčerpateľný prameň životného šťastia.

Cieľ je kliatba, ktorú človek uvalí sám na seba. Rozhodne sa zožierať nespokojnosťou, až kým nedosiahne nejaké arbitrárne číslo, vec alebo miesto v hierarchii. Skeptický voči cieľom som bol vždy. Na vysokej ma fascinovali spolužiaci, ktorí presne vedeli, čo chcú. Trochu som im závidel, trochu ma desili. Ja som naopak všetko spochybňoval. Špekuloval som prečo mám chcieť toto a nie ono. Neurobím obrovskú chybu, keď všetko obetujem práve jednému arbitrárne vybranému cieľu? Čo potom, keď po rokoch odriekania zistím, že som pomýlil? Prišlo mi to ako zlý manažment investičného rizika. Človek sa pri osvojení cieľov dá jednoducho zblbnúť správnou kombináciou jagavých, statusových trbletiek a vlastných komplexov. Aj ja som ako malý každému hovoril, že chcem byť kozmonaut. Ako Ďuro Gagarin! Až kým mi otec neprezradil, že to najprv musím do uniformy a potom do strany.

Vírové vlnobitie

V ekonomike pokračuje návrat na predkrízové úrovne. Na začiatku druhého dejstva COVID19 drámy je vhodný čas na aktualizáciu môjho pohľadu na rôzne budúce scenára. Ktoré riziká sa naplnili, kde to naopak dopadlo lepšie, než bol čert namaľovaný na stene? S Aďou sme sa v našom ostatnom podcaste porozprávali o krízových matrioškách.

Pozrieť video na YouTube

“S novým koronavírusom sa budeme musieť naučiť žiť. Bude s nami možno roky. Náhly obrat v podobe plošne dostupnej vakcíny alebo zoslabnutia vírusu považujem za málo pravdepodobnú výhru v lotérii…Cieľom snaženia by nemala byť nula nových pozitívne testovaných, ale ich čo najmenšie množstvo pri fungujúcom ekonomickom živote. Tak, aby to náš zdravotnícky systéme zvládal.” napísal som v mojej skratke 7. apríla 2020.

Po krátkom pocite víťazstva niektorých politikov a menej informovaných ľudí vírus pokračuje vo svojej púti naprieč česko-slovenskou populáciou. Máme po lete viac vitamínu D, viac pohybu než na konci zimy a sme viac zrelaxovaní. Okrem lepšej imunity máme aj viac informácii ohľadom vhodnej liečby ochorenia COVID19 a odhady jeho smrtnosti sa výrazne znížili.

Napriek tomu bude napínavé sledovať či, respektíve kedy narazíme na limity kapacity zdravotníckeho systému. Česko, ktoré je pohľadom do našej blízkej budúcnosti, zdá sa, naberá rýchlosť, ktorú už bude ťažké zastaviť. Opatrnosť v správaní jednotlivcov je preto stále na mieste. Aj drobné zmeny v správaní ľudí majú potenciálne exponenciálny dopad na rýchlosť šírenia vírusu. Môžeme tak pomôcť predísť tomu, aby sa nám tu opäť niekto splašil a všetkých nás pozatváral.

Až keď príde odliv štátnych peňazí zistíme, kto pláva bez plaviek

Ako si tak investujem do bubliny v nehnuteľnostiach s prekvapením zisťujem, že nás nie je málo. Naopak. Aj tamten stavia, iný rozširuje, ďalší renovuje. Menej cestovania, práca z domu alebo rovno celopodnikové odstávky oživili budovateľské nadšenie naprieč Európou. Obchody sú plné profesionálnych alebo domácich majstrov, predáva sa kopu dreva a stavebných materiálov.

Aj to mi hovorí, že je ešte stále skoro. Nová ekonomická realita upravená pandémiou ešte stále naplno nedopadla na ľudí. Štát tlačením peňazí a fiškálnymi opatreniami na dlh celý proces roztiahol v čase. Nové zlé peniaze a štátny dlh zalepil diery vo výpadkoch príjmov domácností následkom poklesu produkcie.

Američanom napriek rekordnej nezamestnanosti, medziročný mediánový disponibilný príjem vďaka štátnym dávkam  v priemernej výške 38 % príjmu narástol a umožnil zázrak nového rekordu v maloobchodných tržbách napriek rekordne nízkej spotrebiteľskej dôvere.

Situácia v počte nezamestnaných v USA sa rýchlo zlepšuje. Miera nezamestnanosti sa tam vrátila zo 14,7 % späť už na 7,9 %. Do práce sa vracajú najmä dočasne prepustení zamestnanci. Počet natrvalo zaniknutých pracovných miest tam ešte stále rastie.

Situácia v bohatších a štedrejších štátoch EÚ je podobná ako v USA. Cez programy „Kurzarbeit“ a ich lokálne mutácie posielajú štáty cez účty zamestnávateľov peniaze mnohým nezamestnaným zamestnaným. Kurzarbeit postupne mutuje na „Lagfristige Kurzarbeit“. Vo Francúzsku štát rovno ukázal trhovým silám prostredník a predĺžil vyplácanie 84 % mzdy pracovníkov v zasiahnutých firmách až do budúceho leta.

Slovensko

U nás sa hovorí o predĺžení podporných schém minimálne do zimy. Disponibilný príjem slovenských domácností pandémiu už pocítil. V prvom štvrťroku 2020 ešte medziročne nominálne aj reálne rástol (+3,9 %, očistené o cenovú infláciu +0,9 %). V druhom štvrťroku 2020 príjem slovenských domácností očistení o dane už klesol (-1,7 % resp. očistené o infláciu – 3,7 %).

Pokles príjmov Slovákov potvrdili aj dve kolá prieskumu Národnej banky Slovenska, ktoré sa zamerali najmä na domácnosti, ktoré požiadali o odklad splátok úverov. „K júlu 2020 požiadalo odklad splátok 5,4%zadlžených domácností ( zo 736 tis. zadlžených domácností si splátky odložilo 40 tisíc, ale spolu si odložili až 51 tis. úverov na bývanie, 61 tis. spotrebných úverov a 4 tis. ostatných úverov).“  To je približne 10 % objemu všetkých hypoték.

„Do rizika finančných ťažkostí sa v priebehu koronakrízy (v období od marca do júla) dostalo 6,5% domácností splácajúcich úvery. Ďalších 2,7 % domácností bolo v tomto riziku už pred krízou.“ Príjmy domácností podľa zistení prvého prieskumu poklesli 60 % domácností s úverom a to v priemere takmer o 370 eur. Z druhého kola prieskumu v auguste vyplynulo, že 12 % domácností, čo si odložili splácanie očakáva,  „že v roku 2021 nebudú schopné splácať svoje úvery. To  je  spolu jedno percento celkového počtu zadlžených domácností približne 1,5 % z celkového objemu retailových úverov.. Tento podiel je mierne vyšší ako 9% v prvej vlne.“ Uvidíme ako narastie po ďalšej vlne vírusu.

Fiškálna trhlina – tlačiť sa dajú peniaze, nie príjem

Že odliv štátnych peňazí z ekonomiky nikdy nepríde? Medzinárodný menový fond predpovedá, že si bohaté krajiny tento rok budú musieť na svoje výdavky a pokrytie výpadku príjmov požičať 17 % HDP, čo je 4,2 bilióna dolárov. To v čase veľkého prepadu HDP. Otázka nie je či, ale kedy sa minie nepodložená viera v bezodné štátne kapsy.

Tlačiť sa dajú len zlé peniaze, nie príjem. Ak nepoklesne spotreba spolu s reálnym príjmom, nie je to dôvod na oslavu ale chyba. Omyl v správaní ľudí vyvolaný monetárnou ilúziou. Ľudia si nové peniaze pletú s bohatstvom. Pritom prišlo len k prerozdeleniu toho existujúceho od tých, ktorí pracujú smerom k tým, ktorí majú aktíva alebo dostali dávky. Túto chybu zaplatíme menšou spotrebou a ekonomickým rastom v budúcnosti.

Ten, kto v nasledujúcich mesiacoch stratí na dlhšie obdobie príjem, nemal opravovať strechu na chatke, ale mal si zaplatiť a absolvovať rekvalifikačný kurz na internete. Niektoré štátmi zachraňované aerolinky nemali pol roka plytvať náš kapitál, ale dávno zaniknúť. Na ministerstvách financií naprieč krajinami EÚ sa nemá teraz horlivo diskutovať o tom, ako miliardy minúť, ale naopak ako ich ušetriť.

Toto bol môj obľúbený slide z prezentácie, ktoré som robieval o dlhovej kríze v Európe v rokoch 2010-2012. Centrálne banky dnes vytvorili absurdné prostredie, ktoré napriek prepadu ekonomík štáty motivuje k ďalšiemu zadlženiu. V tomto morálnom hazarde garantovanom ECB by bolo racionálnou politikou pre podporu ekonomickej aktivity na Slovensku zrušiť všetky dane z príjmu a výpadok financovať štátnym dlhom. Keďže ho nakupuje ECB a máme na ňom negatívny úrok, nielen by sme super-efektívne podporili našu ekonomiku, zvyšovaním dlhu by sme ešte ako štát zarobili! Zabudnite na impotentné reformné menučka a maľovanie škôl za európske peniaze.

Že je to ekonomický nezmysel? Súhlasím, preto hovorím, že to skôr či neskôr skončí. Ak trhy prebudí z monetárnych halucinácii inflačný budíček do fiškálnej trhliny padne celá retiazka na Everest štátnych dlhov lezúcich horolezcov. Zmení sa dekády trvajúca paradigma a na trhoch dôjde k preceňovaniu finančných aktív nasledovanom vlnou defaultov. Aj preto vravím, že je dobré mať stále po ruke nôž zlatých rezerv, ktorý umožní odrezať sa v pravý čas sa od lana padajúcich zlých peňazí a štátnych dlhopisov.

V Spojenom kráľovstve začal zlaté investičné tehly predávať aj Costco. Medzi paletami záchodového papiera a pracích práškov nájdete aj zlaté ingoty. Rozširovanie distribúcie tohto základného nástroja finančnej sebaobrany pred zlými peniazmi treba určite privítať. Prémium 7 % nad spotovú cenu mi ale nepríde vôbec ľudové.

Talianska vláda vytiahla po nepopulárnom obmedzení platieb v hotovosti nad 1000 eur ďalšiu fintu v boji proti obchádzaniu daní. Pripravujú opatrenie, v rámci ktorého majú tým, čo namiesto hotovosti zaplatia platobnou kartou vrátiť 10 % hodnoty nákupu a to až do výšky 300 eur na osobu. Malo by to platiť do roku 2022 a ako dodatočná motivácia má fungovať zaradenie kupujúceho do lotérie s cenami v celkovej hodnote 300 miliónov eur. Chlieb od európskej komisie a daňové hry od lokálnej vlády. Veď to poznáme. Na Slovensku štát namiesto zatvárania DPHčkárskych vratkárov nechal ľudí hrať bločkovú lotériu s Evou Mázikovou.

Nie každý, kto putuje bez cieľa, je stratený

Počas vysokej školy som pracoval v banke. Mal som tam šéfa, ktorý ma veľa naučil. Jeden deň mu zavolali, že sa jeho malá dcéra vážne popálila. Museli ju hospitalizovať. To bolo pred obedom. Podvečer bol späť v práci. Aj vďaka nemu som pochopil, čo nie som. Žiadnemu mimo-riadnemu životnému cieľu neuverím natoľko, aby som mu obetoval po-riadny život.

S neschopnosťou brať vlastné, nieto ešte niekým iným naordinované ciele smrteľne vážne, som sa po škole nadobro zmieril. Definujú ma pochybnosti, nie rozhodnosť. Neverím nikomu, tobôž nie sebe. Som skôr prieskumník, než vodca. Ten sa nemôže obzerať, musí viesť. Musí mu byť všetko jasné, aj keď všetko nikdy nie je. Naopak prieskumník z definície nemôže vedieť, kam ide. Musí ísť tam, kam ho vedú stopy.

Ilustrácia Jack Butcher

Život je to, čo sa deje počas toho ako čakáme na dosiahnutie nejakého cieľa. Keď človek nemá rád proces, ktorý ku cieľu vedie, potom nemá rád svoj život. Praktická implementácia tohto postrehu vyžaduje veľa experimentovania. Postupne sa snažím identifikovať procesy vedúce k tomu aby som –bol zdravý a mal každý deň energiu, uživil rodinu, mal pocit zmysluplnosti, pokoj v duši a zdravé vzťahy. Týmto procesom sa potom snažím každý deň alokovať primerane množstvo času a túto štruktúru postupne dennodenne napĺňať. Každý deň mať stretnutie sám so sebou v pote a vonku, študovať, písať, rozmýšľať a slúžiť.

Štruktúra je dôležitá. Aj cieľa-nevedomý život má svoje úskalia. Vďaka hmle pohodlnosti môže človek zablúdiť v lese banalít na dni, týždne dokonca aj roky.  To, že viem zabiť pol roka prešľapovaním na mieste, ma naučila civilná služba. Pevná štruktúra dňa supluje bič otrokára a odbremení moje rozhodovacie svaly, ktoré si môžem ušetriť pre iné dôležité oblasti. Disciplína dáva slobodu (ako hovorí Jocko Willink).

Na samotné ciele som úplne nezanevrel. Len som ich degradoval. Nie sú mojím majstrom, sú slúžkami. Číslo, výkon, postavenie v hierarchii hladkajúce ego sú zapriahnutým dobytkom, ktorý pomáha vytiahnuť voz zapadnutý v bahne každodenných zaváhaní. Pretek v skialpinizme je len vôl, ktorý ma v tme pomáha ťahať z teplej postele do upršaného rána, keď je vôľa na dovolenke. Keď mi ciele pomôžu prekonať odpor a opäť rozbehnúť procesy, bez mihnutia oka ich obetujem bohom.

Nemám hotovo. Stále tápem, čo, koľko a ako robiť v neustále meniacom sa svete. Robím chyby a v tom lese niekedy poblúdim. Zatiaľ som ale vždy našiel cestu von a po stopách pokračoval ďalej. Napriek absencii konkrétnych cieľov verím, že užitočné a hodnotné príde ako vedľajší produkt konzistentných procesov. Ak nie, pokoj na smrteľnej posteli hádam zabezpečí vedomie, že som viedol síce bezcieľny, no dobrý život.

Tip – kniha Ako zlyhať takmer vo všetkom a predsa vyhrať (Scott Adams)

Scott Adams pekne tento bezcieľny prístup k životu popisuje vo svojej knihe  Ako zlyhať takmer vo všetkom a predsa vyhrať . V roku 2016 mi pomohla v kryštalizácii a upratovaní mojich procesov, dnes slovenský preklad knihy vychádza v našom domácom vydavateľstve Bajkal.

Okrem rozporu procesy (Adams to volá systémy) vs. ciele je v knihe kopa zaujímavých zlepšovákov pre život ako napríklad dešifrovať vzorce vo svojom okolí, vedieť si vybrať systém s vyššou šancou na úspech, tipy na zlepšenie presviedčacích schopností a dokonca aj trochu ezo-exotiky ako sú afirmácie alebo hypnóza. Adams je karikaturista (autor komiksu Dilbert), ale aj zaujímavý človek. V čase, keď Trumpa ešte každý považoval za šaša, ako prvý verejne predpovedal, že si ho Američania zvolia za prezidenta. V knihe je viacero jeho životných príbehov a je veľmi čítavá. Nie je to náhoda. K jeho kratučkému blogu The Day You Became A Better Writer sa vraciam ako k svätému písmu. Pomáha mi menej hrešiť a nevypúšťať zo seba do Wordu nemecké súvetia v slovenčine.

Kráčaj, bež, šprintuj  vs. Pumping Iron

Ešte sa vrátim k téme z minulého čísla.

Asi niektorých z vás pomýlila fotka torza šprintéra, ktorého CT scan som použil ako kontrast voči snímke fyzicky málo aktívneho vegána. Pár čitateľov sa mi ozvalo, že predsa tie svaly jadra tela nemôže mať z behania, určite ich má z posilňovne. Vraj šprint na také driekové svaly nestačí.

Zdroj: Dr.Sean O’Mara

Áno viem, že šprintéri chodia aj do posilňovne. Rovnako ako väčšina iných športovcov. Väčšinu času ale vrcholoví športovci strávia trénovaním samotného športu, ktorý robia. Aj ja som chodil do posilňovne, keď som plával. No plavecký trojuholník som napriek tomu nemal z činiek, ale z plávania. Peter Sagan tiež nemá stehná z posilňovne, aj keď tam tiež určite chodí. Pán šprintér si driekové svaly (m. psoas) spolutvoriace telové „jadro“ tiež hlavne vybehal.

Nie, nemám presný tréningový plán, aby som vám to dokázal. O to mi ani nejde. V článku mi išlo zdôrazniť, ako dôležité je chodenie/behanie/šprint pre prirodzené držanie tela a svaly jadra. Ešte raz sa pozrite na obrázok vyššie. Vľavo je opäť fyzicky neaktívny vegán, vpravo tentokrát nie je šprintér, ale 58 ročný chlap, ktorý do posilňovne nikdy nepáchol. Z fyzickej aktivity sa trápi výlučne chronickým kardiom – 5 krát za týždeň behá 16 kilometrov. To určite nepovažujem za optimálny pohybový model. Má viac viscerálneho tuku aj menej výrazné svalstvo než minule spomínaný pán šprintér. Napriek tomu veľkosť jeho driekových svalov ilustruje, to čo som chcel komunikovať.

Mimochodom, tu je ten istý človek dva mesiace po tom, ako prestal s chronickým kardiom, namiesto toho začal šprintovať a vo svojej strave obmedzil cukry. Napriek kratučkej dobe intervencie už na snímke vidno ďalší rast svalovej hmoty a pokles množstva viscerálneho tuku.

V tejto diskusii ma zaujala ešte jedna vec. Ako málo ľudí je už dnes je ochotných uveriť, že na svalnaté telo, nie je potrebná posilňovňa. Že je to to prirodzený stav zdravého tela, ktoré žije fyzicky aktívny život a neprejedá sa. Ani títo austrálski lovci a zberači, žijúci pôvodným spôsobom, nemajú permanentku.

Juraj Karpiš

Má život cieľ? Zavrú nám posilňovne? Budeme môcť na Vianoce opustiť okres? Odpovede na tieto alebo ľahšie otázky spolu s komentármi a tipmi mi aj naďalej píšte na adresu [email protected] . Ak bude lock-down a ja nebudem trpieť blackoutom budem mať konečne čas na niektoré z nich aj odpovedať.