Mindfulness – sila bolestivého prítomného okamžiku
Keď som vďaka pokazenému chrbtu trpel bolesťou nie dni ale týždne, uvedomil som si, ako dôležitá je pre mňa kontrola nad pozornosťou. Ak by sa u mňa bolesť zabývala dlhodobo najviac by mi nechýbalo lyžovanie, potápanie či bicykel, ale schopnosť sústrediť sa na to, čo ja chcem a nie na to, čo telo za mňa rozhodne. Pozornosť je to najcennejšie, čo mám.
Dlhšia bolestivá epizóda je nedobrovoľný tréning života v prítomnom okamžiku. To o čo sa dnes snažia mnohí moderní ľudia na seminároch sa stane prekliatím. Dlhá monotematická meditácia. Telo človeka nepustí ani do minulosti, ani do budúcnosti. Existuje len tu a teraz. Bolestivá choroba alebo úraz je uväznenie v prítomnosti.
Toto trápenie nie je samoúčelné. Funkciou bolesti je zastaviť poškodzovanie. Najčastejšie tela, niekedy aj duše. Bolesť je prísna učiteľka, ktorá neznesie nepozorného žiaka. Mňa učí lepším pohybovým vzorcom. Verte mi, tie jej lekcie si budem pamätať do smrti. Nejde o plytké útržky z YouTube o tých správnych cvikoch, ktoré pochová bahno ďalšieho skonzumovaného obsahu. Sú to odžité znalosti. Bolesť ma ako tradičná učiteľka používajúca telesné tresty pri každom nesprávnom prevedení dala okamžite na poriadok. Keď som učiteľku skúsil pár dní ignorovať a utiecť napríklad za prácou, intenzitu lekcie zosilnila natoľko, že sa už ignorovať nedala. Zrazu mala opäť moju plnú pozornosť.
Vo väzení bolestivého prítomného okamžiku mi najviac chýbali moje abstraktné svety. So zvyškami pozornosti sa nedalo pracovať, rozmýšľať ani čítať. Bolesť nikdy nevypla úplne, ale v momentoch, keď niečo poľavila som utekal cez bránu telefónu aspoň na krátke vychádzky do bezduchého obsahu v matrixe. Aspoň na niečo sú tie dopamín striekajúce algoritmy sociálnych médií dobré. Až keď som dokázal opäť čítať antropologické vedecké články, vedel som, že je dobre. Napriek tomu, že som stále nevedel prejsť ani 200 m vkuse.
Všetko má svoju cenu. Keďže to netrvalo dni ale týždne, podarilo sa mi dôjsť až na koniec sociálnych sietí a šúchaním telefónu si vypestovať návyk. Lepšie ako návyk na liekoch proti bolesti, ktoré som po pár pokusoch zavrhol, no predsa len návyk. Nastúpil som odvykaciu kúru a začal matrix racionálne dávkovať nech opäť získame vyrovnanejší vzťah. Vrátiť ťažisko prežívania tam kam patrí, do sveta molekúl.
Vojna o pozornosť – výsledky experimentu s abstinenciou od sociálnych sietí
Niekedy rozmýšľam o tom, ako by vyzeral môj život bez sociálnych sietí. Čo by som získal a na čo iné, by som moju pozornosť použil. Vzhľadom na to, čo a ako robím, môžem o tom tak akurát rozjímať. Matrix je pre mňa dôležitá technológia, páka na moju prácu. Je mojou knižnicou, prednáškovou sálou, rádiom, televízorom, tlačiarňou, zasadačkou aj fabrikou. Preto ma potešili poznámky klienta, ktorý to sám skúsil. Tu sú zápisky z jeho experimentu (s jeho povolením a bez zmien):
„Experiment som si kvartalne vyhodnotil a dopadlo to celkom zaujimavo. Zaciatok je super, vyslovene som citil viac casu v dni a zlepsila sa mi koncentracia. Nasledne som si uvedomil, ze mam online kontakt s mensim mnozstvom ludi, no vyrazne kvalitnejsi. S niekym si zavolam alebo konkretnym ludom poslem foto z vyletu a podobne. So far so good, to je asi aj ten stav, ktory mate aj vy pred ocami.
Potom, po par tyzdnoch, vsak prisiel stav, ktory som nezamyslal a zacalo mi to chybat, jednak som neprispieval content a nevedel som sa podelit o svoje zazitky, ludia z mojej periferie mi prakticky zmizli zo zivota, obcas mi unikol nejaky event a podobne. Nakoniec som to vyhodnotil tak ako i vela veci v zivote, ze siete vyuzivat budem ale velmi s mierou, staci par minut denne, zdielat len cast svojho zivota, sledovat len vybranych ludi a davat si obdobia detoxu atd. Takze takto.“
Sociálne siete sa stali dôležitým koordinačným nástrojom komunít, v ktorých žijeme. Naše spoločenské životy sa im prispôsobili už natoľko, ako sa náš tráviac trakt prispôsobil používaniu ohňa. Nie je cesty späť. Ostáva už len varovanie, že tak ako oheň aj siete sú dobrým sluhom, no zlým pánom.
Mám nového brokera
Tu v podcaste som sa s Aďou porozprával, kedy budú lacné hypotéky. Prečo som si otvoril ďalší účet u nového brokera som porozprával v nedávnom videu pre Členov a Podporovateľov. Sú relatívne noví, snažia sa to robiť poriadne a zároveň nízko-nákladovo. Účet cenných papierov je na moje meno a nie som s ostatnými klientami na kope (omnibus účet). Zatiaľ u nich obchodujem americké ETFka a ukladám tam časť dolárov na úročenie. Je to pre mňa vhodný doplnok k Interactive Brokers. Budem to ďalej sledovať. Ide o brokera Birdwingo.
Zlato vs. slovenské nehnuteľnosti – najiritujúcejší graf
Cena metra priemernej slovenskej rezidenčnej nehnuteľnosti narástla v eurách od roku 2002 o 309 %. Cena gramu zlata o 526 %.
Cítite to? Nie? Gratulujem. Dáta a grafy by u racionálnych investorov nemali vyvolávať emócie. Napriek tomu sa z tohto porovnania mnohým zatiahne zrak. Mám to otestované. Toto porovnanie totiž rozbíja mnohé, tu v regióne zažité stereotypy. Pre tých, ktorým sa z tohto zahmlilo mám vysvetlenia:
Zdroj dát: NBS, goldprice.org
- Nie, nepíšem, že nehnuteľnosti boli v tomto období zlá investícia, máte predať byt a dať si spraviť zlaté zuby. Ako papagáj roky opakujem, že zlato ani nie je investícia. Skôr než podnik alebo pole pripomína eurá alebo bitcoiny. Kúpou zlata sa nevzdávate likvidity v prospech nejakého rizikového projektu, ktorého výnosy vás budú (možno) v budúcnosti kompenzovať za vašu odvahu. Zlato je samo o sebe likviditou. V podtitule mojej knihy „Ako na zlato – praktický sprievodca sporením v zlate“ nie je slovo SPORENIE náhodou. Zlato je peňažné aktívum.
- Nie, nájom do porovnania nepatrí je totiž už v cene nehnuteľností. Toto sa mi stáva aj pri porovnaniach zlata s akciami. Tak pumperi akcií ako aj nehnuteľností neznesú, keď ich obľúbená investícia v akomkoľvek porovnaní s touto podivnou, pasívnou žltou hmotou, barbarským prežitkom, vyzerá čo i len trošku horšie. Do akého svetla ich to potom stavia (a ich poplatky)? Tomu, prečo do porovnania nepatrí, nerozumejú dokonca ani niektorí ekonomickí analytici v bankách, či kravaťáci predávajúci nehnuteľnosti alebo realitné fondy. (Tí skutoční) ekonómovia vedia, že v cene každého aktíva sú zahrnuté všetky budúce očakávané príjmy tohto aktíva očistené o diskont – úrok na bezrizikovom aktíve. Preto vo finančných médiách a na burzových grafoch v médiách nevidíte nehnuteľnosti so zarátaným nájmom, akcie so zarátanou dividendou ani ceny áut so zarátaným priemerným výnosom na najazdený kilometer. Stačí cena aktíva. Celá očakávaná budúcnosť je v jeho dnešnej cene. Áno, niekedy dáva zmysel zahrnúť do grafu aj výnosy. Konkrétne, keď si človek kladie hypotetickú otázku: „V čom by som najviac zarobil, ak by som videl do budúcnosti?“ Ako hypoteticky „najviac zarobiť“ je ale nudná redukcia komplexného sveta, ktorá navyše nie je ani korektná. Abstrahuje totiž od plytkého a hlbokého rizika a od nefinančných výnosov peňažných aktív. Pekne to ilustruje víťaz tejto „súťaže“. Nie nevyhrali by ani nehnuteľnosti ani akcie, ale bitcoin.
- Áno, čítate dobre, aj zlato má svoje nefinančné výnosy. Že zlato nemá výnos, je zjednodušenie, aby sme neplietli hlavu ľuďom, ktorým sa príliš o tom nechce rozmýšľať. Ekonóm by ale mal vedieť lepšie. Zlato nemá finančný výnos, ale má podobný výnos, ako eurá alebo doláre, ktoré držíme v hotovosti. Všetky tieto peňažné aktíva poskytujú služby likvidity, v ekonómii to voláme aj convenience yield. Ak ste o tom nepočuli, nerobte si z toho ťažkú hlavu. Nevie o ňom ani Nassim N. Taleb a nebráni mu to hovoriť o peniazoch. Znalosť tohto konceptu by mu pomohla vysvetliť množstvo nedorozumení a ochránila by ho od písania podivných článkov vysvetľujúcich trhu, že bitcoin nemôže fungovať. Bez týchto služieb likvidity, by sme udržali menej rizikovejších aktív, ako sú akcie alebo nehnuteľnosti. Vďaka peniazom a zlatu vieme prečkať pád akciových trhov bez toho, aby sme museli predávať a naopak, za výpredajové ceny vieme nakupovať. Likvidita hotovosti nás robí pohotovými. Preto aj časť finančného výnosu z rizikových aktív je v podstate výnosom z držaného zlata a peňazí. Aj preto je redukcia výnosov na tie finančné zavádzajúca.
- Áno, aj zlato (nielen nehnuteľnosti) sa dá prepákovať úverom. Hypotéka je finančná páka pre masy. Všetci čo vedia čítať, majú telefón a zvládnu otvorenie účtu u ozajstného brokera, vedia zlato a jeho deriváty tiež nakupovať na dlh. Zlato sa dá použiť aj ako zábezpeka na klasický úver.
- Áno, nehnuteľnosti majú nižšiu volatilitu, no zároveň nižšiu likviditu.
- Nie, obdobie som si nevybral arbitrárne, ale podľa toho, kedy začína dátový rad NBS.
OK, rozpísal som tu, čo všetko tým porovnaním nehovorím. Čo ním teda chcem povedať?
Že ľudia podliehajú monetárnym ilúziám, majú nominálne halucinácie. Mnohí v našom regióne sú presvedčení, že nehnuteľnosti „sú super výnosná investícia“ pritom veľká časť ich kapitálového „zhodnotenia“ je len oficiálnymi ukazovateľmi nezachytená cenová inflácia. Rastúce množstvo vytvorených eur dvíha ich ceny viac, než technologickým pokrokom, produktivitou a globalizáciou tlmené ceny spotrebných statkov. Na vytriezvenie z monetárnych ilúzii je asi najlepším liekom práve zlato (v dlhších horizontoch). Oficiálny index spotrebiteľských cien narástol za uvedené obdobie „len“ o 104 %. Na stúpajúcom grafe zlata, nehnuteľností, ale aj akcií či iných aktív vidíme najmä infláciu zlých peňazí.
Akých bude ďalších 20 rokov slovenských rezidenčných nehnuteľností?
Slovenské rezidenčné nehnuteľnosti spravili za ostatných 22 rokov priemerný reálny kapitálový výnos 3,2 % ročne (bez nájmu a očistené od oficiálnej cenovej inflácie). Index S&P 500 (bez dividend, v eurách) spravil 3,74 %, zlato 5,23 %. Akých bude ďalších 20 rokov slovenských rezidenčných nehnuteľností?
To nemôže vedieť nik, neviem to ani ja. Napíšem, čo si myslím. Čakám, že skôr horších. Pozitívnych šokov ako odchod spievajúceho Mečiara, či transformácia z „čiernej diery Európy“ na člena najprv NATO a potom Európskej únie sa už asi nedočkáme. V ostatných 20 rokoch sme navyše našli na Slovensku „ropu“ – slovenské domácnosti objavili čaro žitia na dlh. Ich zadlženie narástlo z 13 % zo začiatku tisícročia na dnešných 70+ % hrubého ročného príjmu, pričom väčšina tohto dlhu išla práve do dopytu po nehnuteľnostiach.
Dnes máme za východnou hranicou vojnu s nejasným koncom. To znižuje hodnotu všetkého, čo sa nevie pobaliť a v prípade potreby odtiaľto utiecť. A že sa už zo Slovenska uteká, o tom nemajte pochybnosti. Nie je to len tou vojnou. Daňová pomsta (viac píšem nižšie), ktorú chystajú politici, obsahuje aj zdanenie „investičných“ nehnuteľností. Podľa veľkosti negatívneho daňového šoku má potenciál priniesť obdobie ekonomického temna. Bohaté, zo Slovenska odlietajúce lastovičky (slovenské) nehnuteľnosti tiež skôr predávajú: „Máme klientov, ktorí predávajú päť až šesť nehnuteľností. Nič také sa dlho nedialo, že by niekto predával všetko. Začalo sa to objavovať pred zhruba rokom,“ opísal anonymný zdroj.“ Aj väčšina mojich klientov, ktorí dnes nehnuteľnosť nakupujú alebo jej nákup zvažujú, tak robia mimo hraníc Slovenska.
Okrem vyčerpanej kreditky slovenskej domácnosti je potentným negatívom aj nepriaznivý demografický trend. Podiel obyvateľov v poproduktívnom veku (65+) nám v nasledujúcich 30 rokoch vzrastie o 30 percentuálnych bodov na vyše 50 %, čo jedno z najrýchlejších starnutí populácie v EÚ. Prudko rastúci podiel starobných dôchodcov hlasujúcich za vlka v červenom ovčom kožuchu sľubujúceho 17. dôchodok nevytvára prostredie, v ktorom sa zvykne nehnuteľnostiam relatívne k iným svetovým aktívam dariť.
Graf: MF SR
Najpočetnejší ročníky tzv. Husákových detí (narodení 1970-89) už majú poväčšine nakúpené a bývajú „vo svojom“. O 20 rokov pôjdu do dôchodku. Nehnuteľnosti, v ktorých si celý život sporili, budú skôr predávať než kupovať.
Vývoj početnosti vybraných vekových kohort v čase Graf: MF SR
Nie, samozrejme, že nielen Slovensko je na tom zle. Nejdem sa tu ani rozpisovať o už vyše 10 rokov trvajúcej stagnácii celej Európskej únie, ktorá sa hrdí tým, že dusí všetko nové a sama seba, bez irónie, nazýva „regulačnou veľmocou“. Napríklad v Taliansku, sú nominálne, o cenovú infláciu neupravené, ceny nehnuteľností tam, kde boli pred 20 rokmi. Nominálna nula, reálna tragédia.
Nič nie je vytesané do kameňa. Vojna môže skončiť aj lepšie, než sa momentálne zdá. Slovensko je pekná, bezpečná krajina s mnohými komparatívnymi výhodami. Ak to tu do rúk chytia politici, ktorí namiesto plytvania a nakupovania voličských hlasov osekajú parazitické štruktúry, zlepšia podnikateľské prostredie ochranou vlastníckych práv, zlepšia správu vecí verejných a zastavia útek ľudí z regiónov vrátením kompetencií a financií ľuďom, môžeme byť na tom lepšie, než zvyšok starej Európy. Zaspatá princezná sa konečne prebudí a očarí svet.
V tomto scenári je ale na môj vkus príliš veľa „ak“. Preto ak by ste sa ma pýtali na porovnanie priemerných výnosov dvoch druhov investícií v nasledujúcich dvoch dekádach – slovenských nehnuteľnosti alebo amerických či svetových akcií – neváhal by som ani na chvíľu.
Kde sme teraz
„Počas celého roka 2023 a v úvode roka 2024 zostala produkcia nových úverov približne na rovnakej úrovni. Jej úroveň bola asi o tretinu nižšia než v predchádzajúcom období. Prispelo k tomu najmä zvýšenie úrokových sadzieb, ochladenie na trhu nehnuteľností a nižšia dostupnosť bývania. Medziročný rast hypoték postupne spomalil až na 2,9 % k aprílu 2024, ďalšie výraznejšie spomalenie sa už neočakáva. Spomalenie medziročných rastov je prítomné naprieč EÚ, Slovensko si zachovalo úroveň rastu nad mediánom Únie. Úrokové sadzby na čisto nové hypotéky boli striedavo štvrté až piate najvyššie v eurozóne.” dozvieme sa v Správe o finančnej stabilite NBS.
Na grafe vidíme, že indexovaný nájom a cena nehnuteľností (rok 2007 =100) sú ešte stále od seba pomerne vzdialené. Peniaze zadarmo z ECB a hypotekárna revolúcia na Slovensku prifúkli ceny nehnuteľností. Potom prišla pandémia s gigantickým monetárnym a fiškálnym stimulom. Inflácia eur z ECB v pandemických rokoch nakopla v eurozóne najviac práve slovenské ceny nehnuteľností až o 70 % (nasledujúci graf a)). Aj po 10 % korekcii ostávajú v pomere k nájmom stále drahé.
Zdroj: ECB
Nerovnováha medzi cenami nehnuteľností a ich výnosom sa bude v nasledujúcich rokoch vyrovnávať zrejme kombináciou rastu nájmu a stagnáciou alebo poklesom cien nehnuteľností. Či bude aj ďalší pokles závisí od ekonomickej situácie. Aj preto tu sledujem, čo sa deje v Nemecku. V #zpdz 124 som napísal:
„Z Nemecka, aj iných krajín eurozóny ako je Francúzsko, začali nedávno chodiť opatrne optimistické správy ako opätovný mierny rast úverov nefinančným podnikom alebo opatrné oživenie v priemysle a stavebníctve….Či ide len o nadskočenie po páde na dno alebo zmenu trendu ukáže nasledujúci štvrťrok.“
Podľa najnovších čísel to vyzerá skôr na to nadskočenie mŕtvej mačky (Dead Cat Bounce). Index ekonomických prekvapení (MAP Surprise Index) v eurozóne (rozdiel ekonomickej skutočnosti a očakávaní) je opäť hlboko pod nulou v celej ekonomike ako aj priemysle.
Nemecké priemyselné objednávky v máji nečakane padli o 1,6 % medzimesačne (namiesto očakávaného rastu o 0,5 %) čo je medziročný pokles až 8,6 %. Ak očistíme tržby v nemeckom priemysle o cenovú infláciu, sú dnes na rovnakej úrovni ako boli takmer 20 rokov dozadu, ešte v roku 2006.
Príde nemecká ekonomická chrípka aj na Slovensko? Môj tip je, že otázka znie kedy a nie či.
Tržby slovenských podnikov už klesajú, najviac v priemysle a stavebníctve. Rastú ešte v maloobchode a službách. Pesimistickejšie vyhliadky možno odčítať aj z objemu úverov podnikom, ktorý tiež medziročne klesá, v posednej dobe čoraz rýchlejšie. V apríli to bolo medziročne -2,6 %, oproti maximu zo septembra 2023 je to – 4,8 %. Úvery na Slovensku spomaľujú rýchlejšie ako je priemer EÚ, najviac v priemysle a veľkých podnikoch.
Ak bude ekonomické spomalenie na Slovensku pokračovať a začne výraznejšie rásť aj nezamestnanosť, zvýši sa citlivosť domácností na vysoké úroky na hypotékach a začnú viac nehnuteľností predávať.
Online stream pre členov
Káva s Karpišom
Pravidelne vysielam naživo na YouTube a odpovedám na vaše otázky.
Najbližší termín: štvrtok 3. 12. 2026 od 10:00 do 11:00
Varovanie hlavného finančného hygienika: pripravte si svoje nadzisky (daňové okienko)
„Pomáhať nebude štát ale vy a ja. Neexistuje štátna pomoc, existuje len prerozdelenie. Daňami, dlhom alebo vyrobením nových peňazí. Dlh sú budúce vyššie dane… Zamyslite sa nad tým. Keď chce štát zachrániť všetkých, potom nezachráni nikoho.“ varoval som tu 15. apríla 2020 v #zpdz 082 Hic Sunt Dracones, keď som videl ako to politici namiesto racionálnych riešení pandémie rozbalili vo verejných výdavkoch.
Priemerný Slovák už zaplatil za rozdávačky politikov štátu za ostatné tri roky inflačnú daň 33 % . Nie z ročného príjmu, ale celoživotných úspor, ktoré mal v banke, peňaženke alebo pod matracom.
Teraz, po veľkej inflácii prichádzajú na rad na Slovensku aj štandardné dane. V programovom vyhlásení novej vlády s budovateľským názvom: „LEPŠIE, POKOJNEJŠIE A BEZPEČNEJŠIE ŽIŤ“ si prečítame:
„Vláda bude presadzovať zavedenie osobitných finančných nástrojov, ktoré budú reflektovať mimoriadne zisky a nadzisky sektorov, korporácií, právnických alebo fyzických osôb s cieľom vytvoriť zdroje pre financovanie adresných verejných politík.“
Že čo je to ten nadzisk?
Nadzisk nie je ekonomický, ale politický termín. Ekonómia nadzisk nepozná, tak ako nepozná nadstratu. Socializmus za nadzisk považuje to, čo povedia súdruhovia. Kamarát socialistu má zisk, nepriateľ nadzisk. Čoskoro sa tak zrejme dozvieme, kto sú najväčší nepriatelia súčasnej vládnucej triedy na Slovensku. Teda okrem neziskoviek. Tým sa zisk zdaňuje ťažko, tak nás aspoň onálepkovali.
Mávnete rukou, že ide len o abstraktný blábol, ktorý možno nájsť v každom programovom vyhlásení? Ja sa obávam, že úradníci našich politikov už majú konkrétne predstavy, kde nám zoberú. Okrem vysokej inflácie a už dnes vysokých daní a odvodov zaplatíme plytvanie minulých a tej dnešnej vlády ešte:
Zdroj: Návrh rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2024, MF SR
- podojením živnostníkov
- daňou zo smrti
- daňami z darovania (bude zahŕňať aj vianočné darčeky? a čo darčeky politikom?)
- novým zdanením zrejme hlavne investičných nehnuteľností
- progresívnym zdanením firiem/zamestnávateľov (a to napriek tomu, že progresívci naposledy prehrali)
To všetko sa „pripravuje“, „zamýšľa“ a „zvažuje“ na ministerstve financií. Situáciu odporúčam sledovať, aby bol čas na prípadné defenzívne kroky. Veľa bohatých lastovičiek, ako som písal vyššie, trpezlivosť s našimi politikmi už stratilo, a odletelo.
Už som tu viackrát písal, že Slovensko je čo sa týka štátnych deficitov, dlhu a rozhadzovania politikov na gréckej ceste. „SR by mohla patriť ku krajinám so 4-dňovým pracovným týždňom“ zasníval si začiatkom roka premiér Fico v Davose. Vďaka samotnému Grécku vieme už dnes, ako ten obed zadarmo skončí. Vysoké dane, nízke mzdy a ešte viac práce.
Zmena reálnych miezd za ostatných 33 rokov vo vybraných krajinách
Konkrétne, Grécko je prvá krajina EÚ, kde minulý týždeň zaviedli pre niektoré sektory 6 dňový pracovný týždeň.
Česť práci, súdruhovia!
Slovensko štát blahobytu – ale pre koho?
Poviete si, že som príliš kritický. „Niekto to predsa musí zaplatiť a šetriť nie je kde!“
Tento podivný názor, že štát je na Slovensku príliš malý na nejaké úspory a preto tak zle funguje sa ostatnú dekádu zabýval aj u inak rozumných ľudí. Ak už musíme ozdravovať verejné financie a znižovať deficity, tak jedinou možnou cestou sú vyššie spomínané vyššie dane. Výdavky sú sväté. Zašlo to až tak ďaleko, že už aj novinári nazývajú zvyšovanie a zavádzanie nových daní Orwellovským newspeakom – „úspornými opatreniami“ a „šetrením“.
Aj vďaka tomuto absurdnému pohľadu normalizovanému elitami sme dospeli do situácie, keď náš nefunkčný a v sociálnej oblasti priam neexistujúci štát stojí viac, než dánsky štát blahobytu.
Že preháňam? Náš štát je už v pomere k veľkosti ekonomiky drahší (výdavky 47,9 % HDP v 2022), ako ten dánsky (47,2 %) a rovnako drahý ako ten švédsky (48 %). Čo ja viem, tak ako v Dánsku to u nás zatiaľ ani náhodou nefunguje. A to sme kedysi snívali o Švajčiarsku (32 %)…
Verejné výdavky narástli ako rakovina, pričom kvalita verejných služieb ďalej degraduje. Keď niečo nefunguje, nie je riešením dávať do toho ešte viac peňazí na úkor súkromného sektora, ktorý nás jediný drží nad vodou. Pokrok Slovenska posledných 20 rokov, koľko ubehlo od významnejších reforiem, vyrobili práve súkromníci – zamestnávatelia a zamestnanci, ktorí svojou prácou zlepšujú svet okolo nás. A spravili to napriek politikom a ich politikám.
Prvé zníženie základného úroku v eurozóne
Tak nám úrok konečne znížili úradníci v Európskej centrálnej banke. Základný úrok, ktorý od roku 2022 stúpal po schodoch prvý krát o jeden 0,25 % schod klesol na 4,25 %. ECB tak našla odvahu predbehnúť americkú centrálnu banku a spraviť samostatný krok v menovej politike. Za zníženie úroku boli, s výnimkou jedného guvernéra, všetci hlasujúci členovia Rady guvernérov.
Výklad kávových usadenín rečí guvernérky ECB Christine Lagarde na následnej tlačovej konferencii naznačuje, že ďalšie zníženie prichádza do úvahy až na septembrovom zasadaní. Vtedy by mal byť jasnejší ďalší vývoj miezd, ktorých rast je stále relatívne vysoko nad cieľom.
Predpoveď centrálnej banky ohľadom toho, kedy sa cenová inflácia dostane na cieľ, sa dokonca od marcových odhadov posunula o jeden štvrťrok do budúcnosti a to až na štvrtý štvrťrok 2025. Niežeby bolo treba brať predpovede ECB ekonómov vážne. Skôr je zaujímavé, že úrok znížili napriek zhoršenému inflačnému výhľadu.
Ako vidno na grafe výnosov 10-ročných slovenských dlhopisov s vyznačeným oznámením zníženia základného úroku, tento krok našimi úrokmi zatiaľ príliš nepohol. Podobnú absenciu reakcie možno vidieť aj pri dlhopisoch ostatných krajín eurozóny. Toto zníženie bolo zrejme už dopredu zapracované v cenách a na následnej tlačovej konferencii sa trhy nedozvedeli nič, čo by ich presvedčilo, že úroky pôjdu v blízkom období výraznejšie dole.
Na dôveryhodný obrat v monetárnej politike a trhových očakávaniach v eurozóne si preto ešte musíme počkať. Ďalšie zasadanie ECB je 18.7., k rozhodnutiam hýbajúcim základným úrokom, ale zrejme dôjde asi až na septembrovom zasadaní.
Bude ECB zachraňovať z našich peňazí po Taliansku aj Francúzsko?
„ECB musí stanoviť veľmi vysokú latku pre akúkoľvek pomoc Francúzsku.” povedal Peter Praet veterán európskej dlhovej krízy, člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky v rokoch 2011 až 2019 a dnes hlavný ekonóm ECB.
Príde mi komické, ako ľudia v Európe riešia, kedy zbankrotuje USA a umrie dolár a pritom tu pod nosom máme vlastné dlhové mŕtvoly v skrini krajiny jadra Európskej únie.
Vo Francúzsku sa chystá olympiáda. Nie je to jediná asociácia tejto krajiny s Gréckom. Francúzsko sa v ostatných rokoch správa vo verejných financiách podobne nezodpovedne, ako Slovensko. Táto krajina jadra má už absolútne väčší dlh než viackrát Európskou centrálnou bankou zachraňované Taliansko. Už teraz, pred olympijskými hrami a voľbami má Francúzsko najtragickejší deficit verejných financií v eurozóne. Teda hneď po Slovensku.
Deficit verejných financií a štátny dlh ako % HDP v rokoch 2007, 2019 a 2024 (odhad)
Úradujúci francúzsky prezident Emmanuel Macron po prekvapivých úspechoch francúzskej „krajnej pravice” vo voľbách do Európskeho parlamentu takticky, prekvapivo, položil vládu a zvolal predčasné voľby do už tak zlej fiškálnej situácie.
V prieskumoch viedlo euroskeptické Rassemblement National (RN) Marine Le Penovej, ktoré požaduje zníženie veku odchodu do dôchodku, zníženie cien energií, zvýšenie verejných výdavkov a protekcionistickú hospodársku politiku „Francúzsko na prvom mieste“. A vraj krajná pravica, no pritom národný socializmus. Do toho ešte tá Olympiáda, ktorá je okrem miešania genofondu zbližovaním mladých športovcov a športovkýň z celého sveta legendárna aj brutálnym plytvaním peňazí daňových poplatníkov.
Stávkové kancelárie na budúci vývoj verejných financií krajín a ich schopnosť obsluhovať dlhy, ktoré nazývame aj dlhopisové trhy, z tohto vývoja neboli príliš nadšené. Francúzske štátne dlhopisy zaznamenali najhorší prepad ceny oproti nemeckým dlhopisom, ktoré sú považované za etalón bezpečnosti v eurozóne, od eurokrízy pred 13 rokmi.
Rozdiel vo výnosoch dvoch najdôležitejších krajín eurozóny Francúzska a Nemecka presiahol 80 bázických bodov, čo je najviac od krušných rokov, v ktorých reálne hrozil rozpad eurozóny.
Taliansko sme už viackrát zachraňovali našimi zlými peniazmi z ECB, ktorá vyrábala nové eurá (a s nimi infláciu) a za ne nakupovala dlh tamojších politikov. Naposledy v rámci programu Transmission Protection Instrument (TPI) a to tiež po zvolení novej talianskej vlády, síce okolo volieb euroskeptickej, no po záchrane z ECB jemnučko hryzkajúcej stredo-pravej koalícia premiérky Giorgie Meloni. Logicky sa preto na jazyk tlačí otázka, kedy začne tlačiť ECB s francúzskou guvernérkou na čele eurá aj na záchranu francúzskej politickej triedy.
Z chodieb ECB sa zatiaľ ozýva rozhodné “NEIN!”(neoficiálne a od hlavného ekonóma aj trochu oficiálnejšie). Raz darmo, nemeckým voličom v recesii, s klesajúcimi cenami nehnuteľností a prebiehajúcej deindustrializácii krajiny by sa toto monetárne huncútstvo záchrany susedov vysvetľovalo ťažšie.
Po vykopnutí Liz Trussovej tu máme ďalšiu ilustráciu, ako dlhopisová hliadka, ak ju zlými peniazmi akurát neopíja centrálna banka, disciplinuje politikov. Po divokom týždni na francúzskych dlhopisových trhoch už situáciu upokojovala aj samotná Le Penová, ktorá sa pred voľbami pre denník Le Figaro poponáhľala vyhlásiť, že ak vyhrá predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku, nepokúsi sa vytlačiť prezidenta Emmanuela Macrona. „Rešpektujem inštitúcie a nevolám po inštitucionálnom chaose,“ dodala Le Penová.
Na dlhovú krízu to zatiaľ nevyzerá. Po prvom kole volieb a pred víkendovým druhým to vyzerá na parlament bez jednostrannej väčšiny. Šanca, že extrémisti dostanú do rúk reálnu moc je nízka. Bolo to vidno aj na kurzoch v stávkových kanceláriách – poklese rozdielu úročenia francúzskych a nemeckých dlhopisoch pred volebným víkendom.
Ďalším dôvodom, prečo je na obavy z dlhovej krízy krajiny jadra EÚ ešte priskoro, sú zlé peniaze. Štát má monopol na peniaze. Namiesto klasických, viditeľných daní sa môže vďaka tomu financovať aj ich tlačením, Práve Francúzsko a Taliansko sú dobrou ilustráciou toho, ako dôležitá je centrálna banka pre ministerstvo financií. Francúzsko nemalo prebytkový rozpočet (minuli menej, než vybrali na daniach a odvodoch) už 50 rokov, Taliansko celé storočie. Nie je náhoda, že talianska líra a francúzsky frank boli tak zlé peniaze pred zavedením eura. Dnes Taliansku a Francúzsku s financovaním pomáha naša ECB kazením našich eur.
Zmiešaním červivých jabĺčok líry a francúzskeho franku so zdravým jablkom nemeckej marky sme získali euro. O tom, aké to je jablko, dúfam už dnes po 15 % cenovej inflácii minulých rokov, nik nepochybuje. Časť francúzskeho dlhu nakúpeného ECB sme tak už splatili aj my, vyššou cenovou infláciou.
V USA stále vyššie a dlhšie
Spotrebiteľské ceny v USA sa za mesiac máj nezmenili. Medziročné tempo cenovej inflácie tam vďaka tomu kleslo na 3,3 %. Americká centrálna banka na júnovom zasadaní na rozdiel od ECB nechala základný úrok na nezmenenej úrovni 5,5 %.
V #zpdz 120 z januára som písal o obrate trhov v očakávaniach ohľadom monetárnej politiky Fedu po decembrovom zasadaní:
“Americká centrálna banka na ostatnom zasadaní v stredu 13.12. ponechala základný úrok v rozmedzí 5,25 -5,5 %. Napriek absencii zmeny v základnom úroku sa trhy dočkali prekvapivého pivotu v monetárnej politike. Poklad pre rizikové aktíva bol zakopaný v ekonomickej prognóze centrálnej banky. Mediánová prognóza členov Fedu o výške úrokových sadzieb na konci roka 2024 klesla na 4,6 % zo septembrových 5,1 %. To znamená, že samotný Fed očakáva, že v roku 2024 zníži úrokové sadzby o 25 bázických bodov najmenej trikrát. “
Tieto očakávania zostali nenaplnené. Trhy čakali v decembri na tento rok až 7 znížení úroku o 0,25 %, Fed tri. Polrok je za nami a úrok nebol znížený ani jediný krát. Momentálne mediánové očakávanie členov Fedu je jedno zníženie do konca roku.
Odhad členov Fedu ohľadom vhodnej výšky základnej úrokovej sadzby na konci uvedeného roku zo stretnutia 13.12.2023 vs. 13.6.2024
Odhady ekonomického rastu v USA na tento rok sa postupne znižujú, nové objednávky klesajú a nezamestnanosť síce z extrémne nízkej úrovne, ale stúpa. Zmenu úrokov trhy podobne, ako pri ECB čakajú najbližšie až v septembri, skôr v decembri. Výraznejšie zhoršenie ekonomiky by to však mohlo zrýchliť. Teda ak to vývoj v cenách, ktoré ešte stále nie sú blízko 2 % cieľa, dovolí.
Soľ (draselná) nad zlato
Cukor a glykogén (jeho zásobná forma vo svaloch) viaže v tele vodu. Keď som pred 15 rokmi začal experimentovať s low carb prístupom zistil som, že sa pri nedostatku cukrov v strave rýchlejšie a ľahšie dehydrujem. Prejavovalo sa to únavou a bolesťami hlavy. Stres, dlhé sedenie a káva spojené s niektorými pracovnými dňami to zhoršovali. Dehydruje aj fyzická aktivita, plávanie alebo otužovanie.
Pitie samotnej vody mi s tým nepomôže. Naopak, keď jej človek vypije priveľa, ešte to zhorší. Kľúčové je dopĺňať elektrolyty. Raz darmo, soľ nad zlato. Nebojte sa, nie je nutné nakupovať drahé prášky alebo rehydratačné nápoje. Mne stačí dobre mineralizovaná minerálna voda ako napríklad Sulinka alebo si vyrobím vlastný izotonický (keď sa mi usype aj hypertonický) dokonalý re-hydratačný nápoj: voda, citrónová šťava, lyžička cukru (keď je cukor pre vás diablom, tak ho vynechajte, no glukóza zrýchľuje vstrebávanie tekutiny v žalúdku a čreve) a niekoľko gramov kuchynskej soli na liter.
Okrem sodíka je dôležitým elektrolytom aj draslík. Pri takomto fungovaní som sa obával, či ho mám dostatok. Výskum ukazuje, že ľudia konzumujúci moderné potraviny namiesto pečienky svojej koristi alebo nepriateľov, ho skutočne majú zrejme príliš málo a jeho doplnenie prináša zdravotné benefity.
Výsledky kvalitnej metaanalýzy pozorovacích štúdií na túto tému našli lineárny vzťah medzi príjmom sodíka a kardiovaskulárnym rizikom a lineárny inverzný vzťah medzi príjmom draslíka a kardiovaskulárnym rizikom.
Vylúčený sodík v moči vs. pomer rizika kardiovaskulárnych ochorení, Zdroj: Ma, Y., et.al (2022). 24-Hour Urinary Sodium and Potassium Excretion and Cardiovascular Risk. The New England Journal of Medicine
Vyšší príjem sodíka a nižší príjem draslíka, meraný vo viacerých 24-hodinových vzorkách moču, bol spojený s vyšším kardiovaskulárnym rizikom v závislosti od veľkosti dávky.
Vylúčený draslík v moči vs. pomer rizika kardiovaskulárnych ochorení, Zdroj: Ma, Y., et.al (2022). 24-Hour Urinary Sodium and Potassium Excretion and Cardiovascular Risk. The New England Journal of Medicine
V súčasnosti máme k dispozícii už aj dve veľké, presvedčivé randomizované kontrolované štúdie, ktoré zistili, že nahradenie bežnej soli soľou obohatenou o draslík (75 % NaCl, 25 % KCl) znižuje kardiovaskulárne príhody a pravdepodobne aj úmrtnosť zo všetkých príčin.
Mŕtvica – kumulatívna početnosť v mesiacoch po začatí randomizovaného zaslepeného experimentu – bežná soľ vs. soľ obohatená o draslík Zdroj: Neal, B., et al. (2021). Effect of Salt Substitution on Cardiovascular Events and Death, NEJM
Výsledky druhej štúdie ukazujú (2023), ale ukazujú že používanie náhrady soli s draslíkom a nie snaha o obmedzenie konzumácie soli ako takej, viedla k zníženiu krvného tlaku a priniesla s tým spojené zdravotné benefity.
Vyzerá to, že dostupné dôkazy v prospech zvýšenia príjmu draslíka sú veľmi presvedčivé, kým populárne volanie po obmedzení konzumácii soli ako takej, dobre podložené nie je. Tu je prehľadová štúdia (Soľ a kardiovaskulárne ochorenia: nedostatočné dôkazy na odporúčanie nízkeho príjmu sodík), ktorá predstavuje skeptickú pozíciu:
“Tvrdíme, že súčasné dôkazy, napriek metodologickým obmedzeniam, naznačujú, že väčšina svetovej populácie konzumuje mierne množstvo stravy (2,3 – 4,6 g/deň; 1 – 2 čajové lyžičky soli), ktorý nie je spojený so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom, a že riziko kardiovaskulárnych ochorení ochorenia sa zvyšuje, keď príjem sodíka prekročí 5 g/deň. Hoci súčasné dôkazy majú svoje obmedzenia a existujú rozdiely v názoroch na základe pozorovacích štúdií, je rozumné odporučiť na úrovni populácie priemernú cieľovú hodnotu <5 g/deň v populáciách s priemerným príjmom sodíka > 5 g/deň, pričom sa čaká na výsledky veľkých randomizovaných kontrolovaných štúdií zameraných na zníženie príjmu sodíka na výskyt kardiovaskulárnych príhod a úmrtnosť.”
Pre istotu tu napíšem, že 5 g sodíka (Na) je asi 12,7 g kuchynskej soli (NaCl) čo v prípade, že nekonzumujete vo väčších objemoch pečivo a priemyselne spracované potraviny, budete mať problém zjesť. A ešte jeden nádherný graf z tejto štúdie, ktorý vydá za 1 000 slov.
Súvislosť kombinovaného g/deň príjmu sodíka a draslíka s úmrtnosťou/kardiovaskulárnym rizikom Zdroj: O’Donnell, et al. (2020). Salt and cardiovascular disease: insufficient evidence to recommend low sodium intake. European Heart Journal
Tip – soľ nad zlato
Draslík je jediný doplnok stravy, ktorý pravidelne “sypem”. Draslíku je hojne napríklad v banánoch, avokáde, špenáte, zemiakoch, strukovinách alebo v tej pečienke koristi či nepriateľa. V tomto vydaní zhrnuté štúdie poukazujú na jeho pozitívny vplyv na znižovanie rizika srdcovocievnych ochorení čo naznačuje, že dostatok ho dnes má málokto. Ja sa jeho nedostatku snažím predchádzať aj jeho pridávaním do kuchynskej soli. Produkt SALKA (chlorid draselný (40%), chlorid sodný (60%), jodičnan draselný) zmiešam 1:1 s obyčajnou soľou a výsledný biely prášok používame bežným spôsobom v kuchyni. Salku kupujem zvyčajne cez e-shopy lekární.
Juraj Karpiš
Skúsili ste sa aj vy odpojiť z matrixu? Na ako dlho? Ako to dopadlo? Tiež sypete? Čo? Máte tip na iných výrobcov, respektíve značky o draslík obohatenej kuchynskej soli? Tiež odlietate, či skôr nakupujete? Máte nadzisky? Napíšte mi na [email protected] . Ja idem pozrieť ten telefón…
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.