Oko za oko, banka za jablko. 60 biliónov dlhu 008 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Sedieť si na rukách

Niektorí ľudia si nevedia sedieť na rukách. Ani na peniazoch. Pár ušetrených stovák alebo tisícok na účte ich páli. Sám tento problém nemám, keďže s jadrom mojich úspor som voči riziku precitlivelá finančná konzerva. O existencii týchto ľudí som dlho ani nevedel. Keď som sa začal pohybovať medzi ľuďmi pracujúcimi v oblasti osobných financií, zrazu som ich videl všade.  Človek s drobnými úsporami a podpriemernou mzdou, ktorý namiesto trpezlivého sporenia pociťuje neodolateľný tlak „investovať“. Napríklad cez páku 30 ročnej hypotéky do nehnuteľnosti. Alebo do inej tutovky. Aby „neprerábal“ na inflácii. Rozumiem, že pred pažravosťou zlých peňazí sa treba brániť. Napísal som o tom knihu. Ale riskovať stratu desiatok percent v snahe usporiť pár? To je ako prebehnúť z inflačného dažďa pod investičný vodopád.

 Ekonomika je silnejšia, úrok k normálu nevrátime

Začnime najdôležitejšou správou týždňa. Nie, nebol to hustý výrok nášho premiéra, že krajiny V4 budú vetovať dohodu únie s Veľkou Britániou, ak naši občania nebudú mať rovnaké práva ako tamojší pracovníci. Brexit im spravíme „veľmi bolestivým.“ To bola najvtipnejšia správa. Maďari sa od vyhrážok hneď dištancovali a naznačili, že premiérové slová netreba brať príliš vážne. To my doma vieme dávno. Akurát teraz ich počúvajú aj zahraničné médiá.

Správa, na ktorú čakal cely svet, je, že šéfka americkej centrálnej banky včera úroky nezvýšila. Akcie, zlato, dlhopisy, ropa zareagovali radostným rastom. NASDAQ dosiahol historický rekord. Yellen povedala, že ešte počkajú. Zamestnanosť je vysoká, jadrová cenová inflácia nad 2 %, akcie na historických maximách. Načo pokúšať šťastie pred prezidentskými voľbami. Ale v decembri už naozaj! Spomaľujúce tempo rastu HDP v kombinácii so zrýchľujúcim rastom cien očistených o energie a potraviny sme videli naposledy v roku 2000 a 2006. Potom prišli recesie. Uvidíme, ako to dopadne tentokrát.

Rast HDP (modrá krivka, pravá os) vs. rast spotrebiteľských cien okrem potravín a energií (červená krivka, ľavá os)

1

Chcete si vyskúšať náročnú prácu centrálneho bankára? Musí to byť stres, vycucať z makromodelov najdôležitejšiu cenu v ekonomike (cenu úverov) a plánovať životy stovkám miliónov ľudí. Skúste riadiť Fed ECB. Prvá cena je vysoká pozícia vo veľkej investičnej banke. Žartujem, to je možné iba v reálnom svete. Americké úrady chcú od Deutsche Bank pokutu 14 miliárd dolárov. Za zlobu, ktorú banka robila v súvislosti s finančnou krízou. Deutsche je aj bez tejto pokuty mŕtvou bankou. Ceny akcií postupne padli na štvrtinu jej účtovnej hodnoty. Banka odmieta/nemôže zaplatiť. Pokuta by giganta so súvahou vo výške polovice HDP Nemecka nadobro hodila do náruče daňových poplatníkov. Ostatné banky v Amerike platili výrazne menej. Zároveň sa výška pokuty nápadne blíži trestu európskej komisie pre Apple. Oko za oko, banka za jablko?

Kde je všetok ten dlh

Ak raz centrálne banky svoje sľuby začnú plniť alebo úroky vyženie hore inflačné prekvapenie, môže vzniknúť ďalšia kríza. Množstvo dlhu od tej poslednej narástlo. Finančný systém a rozpočty štátov budú na rast úrokov preto ešte citlivejšie. Ak rastú nízke úroky, skokovito klesá cena dlhých aktív. Čím dlhší dlhopis, tým väčšie straty. Kam padnú?

2

„Poskytnutou pôžičkou je vzniknutá pohľadávka zároveň novovzniknutým finančným aktívom s nejakým očakávaným budúcim príjmom a z neho odvodenou trhovou hodnotou. Existujúci štátny dlh niekto musí držať, pričom väčšina z neho zvyčajne skončí v domácich rukách, teda na súvahách domácich bánk, poisťovní, investičných a dôchodkových fondov. Štátny dlh tak držia vo svojich portfóliách aj ľudia, ktorí sú zároveň daňovníci, financujúci jeho splácanie.“ píšem v Zlých peniazoch. Konkrétnejšia distribúcia dlhov vybraných štátov je na nasledujúcom grafe. Grécky dlh vlastnia najmä európske inštitúcie, čiže my. Banky a ostatní súkromní investori sa z toho cez „záchranu“ krajiny vyvliekli. Polovica amerického dlhu je buď v ich centrálnej banke alebo mimo územia krajiny. O prípadné straty z ich dlhu sa tak podelia so svetom cez slabší dolár alebo straty v bankách alebo dôchodkových fondoch, ktoré ich dlhopisy nakúpili. Drvivá väčšina japonského dlhu je doma. Polovicu vlastnia buď domáce banky alebo poisťovne a dôchodkové fondy. Prípadný dlhopisový masaker by nahlodal životnú úroveň Japoncov. Návrat k historickým priemerom v úrokoch by znamenal pokles ich budúcich dôchodkov o desiatky percent. V Európe sa pozrime na Taliansko s dlhom 2,3 bilióna eur. Viac než polovicu z neho majú tiež doma, v bankových a nebankových finančných inštitúciách. Na rozdiel od Japonska sa im ho ale nedarí pchať do centrálnej banky. Ale keď bude v Európe zle a úroky opäť začnú rásť, možno očakávať, že súvaha ECB ešte viac otvorí náruč. Talianske dlhopisy sa pred hnevom precitnutých dlhopisových trhov pôjdu schovať práve tam. To by znamenalo, že časť strát ponesieme cez spoločnú menu aj my. Iba ak by ešte predtým dali ITexit.

3

Mesto duchov

„So závermi nie som spokojný.“ povedal po bratislavskom samite premiér Talianska Matteo Renzi. „Nie som jeden z tých, čo bude po samite ľuďom rozprávať, že všetko bude v poriadku a ruže idú rozkvitnúť.“ Vďaka bohu, takých tu máme dosť aj sami. Renzimu sa nepozdávalo pokrytectvo Merkelovej, ktorá predstierala jednotu vyhýbaním sa kontroverzným témam ako sú imigranti a fiškálne pravidlá v rámci únie. „Neviem o čom Merkelová hovorí, keď spomína „ducha Bratislavy“. Keď to pôjde takto ďalej, tak namiesto ducha Bratislavy budeme hovoriť o európskom prízraku.“ Samit v Bratislave bol podľa neho len „peknou plavbou po Dunaji.“ Tak sme im aspoň pri nej nezavadzali a poslušne vypratali hlavné mesto. Aj Juncker chodí „každý deň medzi obyčajných ľudí.“ Francúzska úspešná jutuberka Laetitia Birbes získala privilégium prezidenta Európskej komisie vyspovedať. Podľa jej slov rovno dostala od YouTube aj pokyny nenačínať ťažké témy. Jemnučko hryzkať. No hrýzla aj tak. „Zveriť niekomu, kto bol 18 rokov ministrom financií najväčšieho európskeho daňového raja, misiu bojovať proti daňovým únikom, je ako vymenovať bankového lupiča za šéfa polície nie?“ opáčila. Šéf-hovorca Komisie obvinenia poprel. My ale vieme, že keď ide do tuhého, tak Juncker nemá problém klamať.

Pred mesiacom som tu k slovenskej dani z dividend napísal „Aj v tejto veci ide podľa už otestovanej politicko-marketingovej stratégie „Vyjdi s katastrofou, schváľ tragédiu a  ešte budeš za pekného.“ Návrh znie 15 % sadzba … retrospektívne aj na zisky z minulých období (2004-2016)… Nakoniec prejde zrejme „iba“ 10 % na budúce zisky.“ Takmer som sa trafil. 7 % a iba na budúce zisky. Socializmus vyvolá aj na Sahare nedostatok piesku. To nie je vtip, ale aj na nás empiricky testovaná pravda. Svoje výsledky prináša ďalej aj experiment vo Venezuele. Socializmus dotlačil túto na ropu bohatú krajinu k takej potupe, že ropu dovážajú aj od preklínaných Američanov. Socialisti ju bez kapitalistov nevedia vytiahnuť ani spod svojich zadkov zo zeme. Odkedy kontrolu nad krajinou v roku 1998  prevzal Chávez, klesla denná produkcia z 3,4 na 2,4 miliónov barelov.

4

Riziko bez výnosu

Všetci chcú výnos bez rizika. Centrálne banky ale všetky trhy zdrogovali zlými peniazmi. Cenám ťažko veriť, ohľadom hodnoty každý tápe. Čo nemôže trvať večne, to raz skončí. Aj monetárna stimulácia. Namiesto bezrizikového výnosu na trhoch vidno riziko bez výnosu. Ani inflačná výhovorka pre finančnú hyperaktivitu dnes neplatí. Služba likvidity, za ktorú si kupujete budúcu pohotovosť, je dnes zadarmo. Hotovosť, či už v podobe zlých peňazí, zlata alebo iných alternatív, možno držať bez zdanenia cenovou infláciou. V takomto prostredí, môže byť aj sedenie si na rukách výnosnou investičnou stratégiou.

Juraj Karpiš

V utorok 27.9.2016 budem diskutovať od 18:00 o zlých peniazoch a kríze v popradskom kine Tatran. Po besede sa premieta film “Stávka na neistotu” . Ak máte chuť a čas, zastavte sa na kus reči. Ak nie, môžete mi napísať na tyzdennik@jurajkarpis.com .

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Keď ide o oceľ, sloboda ide v EÚ bokom. Harvard je na sladké, Juncker nemá rád lacné mlieko 007 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Sladká nevedomosť

Vedci sú tiež len ľudia. Niektorí klamú za peniaze alebo prestíž. Vedci sponzorovaní americkou cukrárskou loby nám dekády zahmlievali efekty zvýšenej spotreby cukru pri srdcovocievnych chorobách. Harvardskí výskumníci dostali v 60-tych rokoch zaplatené za nepoctivý prieskum, ktorý bagatelizoval negatívny vplyv cukru. Namiesto sladkého pokušenia prstom ukazoval na cholesterol a nasýtené tuky. Výskum bol publikovaný v prestížnom New England Journal of Medicine a použitý v informačnej a legislatívnej kampani. Aj vďaka tejto práci začal hon na živočíšne tuky a cholesterol. V amerických dietologických odporučeniach bolo varovanie pred cukrom vždy až za varovaním pred tukom (za prvý výstrel, ktorý začal vojnu proti slanine, sa považuje známy článok Ancela Keysa z roku 1953  Atherosclerosis: a problem in newer public health, v ktorej autor na základe dát z 22 krajín za hlavného vinníka srdcovocievnych chorôb označil práve nasýtené tuky). A do nechutných odtučnených jogurtov sa začala dávať kopa cukru, aby ho ľudia jedli.

jkjkj1

Do pollitrového pohára čaju som si kedysi sypal 9 lyžičiek bieleho zlata. Vďaka extrémnemu kalorickému výdaju vrcholového športovca a mladému telu sa to neprejavilo ani na mojej váhe, ani na citlivosti na inzulín. Všeobecný strach z tukov šírený aj za pomoci pseudovedeckých argumentov sa dostal aj do našej domácnosti. Maslo na stole vystriedal margarín, ktorý som ale intuitívne od začiatku bojkotoval. Potom sa začali objavovať výskumy o škodlivosti trans-mastných kyselín v náhradách živočíšnych tukov. Že pre srdiečko sú zlé práve onynie živočíšne tuky. Že nasýtené tuky majú mnoho pozitívnych efektov na zdravie a v srdcovocievnych ochoreniach nehrajú prím. Že aj tento zdravotný príbeh je omnoho komplikovanejší, než hovoril dovtedajší vedecký konsenzus.

Pseudoveda v makroekonómii

So pseudovedou v makroekonómii pretiekol pohár trpezlivosti hlavnému ekonómovi Svetovej banky Paulovi Romerovi. Zverejnil článok „Problém makroekonómie“, v ktorom vyjadruje zdesenie, ako môžu v ekonómii medzi dospelými vzdelanými ľuďmi prežívať síce komplikované, no nezmyselné a od reality odtrhnuté modely. Keď už sme pri nich, trhy sú stále neisté, či im Yellen budúci týždeň nevykopne stoličku spod nôh zvýšením základného úroku. Dôležité zasadanie FOMC amerického Fedu je budúcu stredu 21.9. Odhadovaná pravdepodobnosť zvýšenia úroku skáče hore dole, podľa toho, ktorý člen FOMC vypustí mediálny šum. V piatok trhom praskli nervy a prevládol strach. Padalo všetko. Akcie, dlhopisy aj zlato. V pondelok sa trhy síce vrátili o niečo späť, no v priebehu týždňa opäť mierne oslabili. Je to presne 8 rokov, čo kľakla investičná banka Lehman Brothers. O stave finančného systému vyspelého sveta veľa hovorí fakt, že odvtedy si americká centrálna banka dovolila zdvihnúť základný úrok iba jediný raz o 0,25 %. Pri pomyslení na ďalších mikroskopických 0,25 % trhy znervóznejú. Podľa výskumu ECB program QE funguje. Napríklad talianskej vláde nákupy dlhopisov centrálnou bankou za novovytvorené peniaze znížili úrok na 10 ročných dlhopisoch o 43 bázických bodov. Gratulujeme! Otázka je, čo s talianskym dlhom potom, keď centrálna banka začne tieto dlhopisy predávať. Nemecké firmy Henkel a Sanofi budú vďaka európskemu QE prvými podnikmi, ktoré pravdepodobne vydajú dlhopisy so záporným úrokom.

Priority EÚ

Centrum diania sa v Európskej únii posunulo v tejto dobe bližšie k Slovensku. V Bratislave sme to minulý štvrtok odpálili konferenciou o monetárnej politike ECB. Potom sa stretli v bratislavskej Redute ministri financií. Riešili aj plnenie gréckych domácich úloh pred uvoľnením ďalších peňazí pomoci. Európsky komisár pre ekonomiku Moscovici vyjadril sklamanie, keďže od krajiny čakal viac pokroku. Šéf euroskupiny Dijsselbloem to dal obrazne: „Tlak na krajinu je späť. Skutočne potrebujeme nejaký progres. Leto skončilo. Treba zbaliť kempovaciu výstroj.“

jk2

Prejav o stave Európskej únie mal v stredu prezident Európskej komisie. Nie Barroso, ten je už v Goldman Sachs, ale Juncker, čo nemá problém verejnosti klamať („Čo chcel, mi nikdy nikto nekomunikoval – ak to vôbec niekomu povedal. Cítil som sa ako keby som písal pre čiernu skrinku“ posťažoval sa bývalý písač Barrosových prejavov.).

Konkrétne riešenia utečeneckej krízy? Detaily európskej stratégie pre Sýriu? Ako eurozóna vyrieši problém spoločnej pastviny ECB a neschopnosť členských krajín dodržiavať fiškálne pravidlá? Zabudnite: „Komisia vždy bude chrániť našich poľnohospodárov, najmä v ťažších časoch.“ To ide únii najlepšie. Obhajovať záujmy poľnohospodárskej loby, ktorej ide takmer polovica peňazí z rozpočtu. Gigantické platby európskym poľnohospodárom ničiace trhové a životné prostredie prispeli okrem iného aj k nadbytku mlieka. „Preto komisia zmobilizovala 1 miliardu eur na podporu farmárov produkujúcich mlieko, aby im pomohla opäť sa postaviť na nohy. Mlieko lacnejšie ako vodu nebudem akceptovať.“ Aby som bol spravodlivý, ešte sľúbil ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu pred zahraničnou konkurenciou. A viac peňazí na pomýlené investície dotované úniou pod maskou podpory ekonomiky. Keď ide o mlieko a oceľ, voľný pohyb tovaru a zákaz štátnej pomoci musia ísť bokom.

jk3

Komu/čomu veriť?

Odkedy sme prestali strieľať do ľudí, ktorí chceli opustiť socialistický raj, sa mnohé zmenilo. Ľudia si robia čo chcú. Často robia chyby. Mastičkári, šamani a alternatívni liečitelia môžu opäť slobodne predávať hadí olej a nemusia sa podriadiť oficiálnej, štátom schválenej vede. Niektorí sa snažia chrániť verejnosť pred omylmi zbožšťovaním vedy a vedcov. Veda je Pravda a kto si ty, že si dovolíš pochybovať? Veda je len inštitúcia a ako všetky ostatné inštitúcie, ktoré tvoria ľudia, má svoje muchy. Veda je metóda zisťovania pravdy. Štruktúrovaná, sofistikovaná a veľmi užitočná diskusia o Pravde. Neustále hľadanie dôkazov proti tomu, čo si myslíme, že vieme. Odmietať vedecké poznanie je hlúpe a škodlivé. No považovať každý vedecký konsenzus automaticky za Pravdu tiež.

Komu teda veriť? Mne! 🙂 Nie, veď nie som doktor. Ani ekonómie. Veda a jej formalizované nástroje zachytávajú iba malý výsek nášho sveta. Väčšinu rozhodnutí musím robiť v neistote, kde nemám luxus existujúcich randomizovaných kontrolovaných štúdií. Vedecká istota chýba aj v mnohých oblastiach medicíny – len 11 % zo 7 000 odporúčaných postupov v americkej kardiológii je postavených na dátach z randomizovaných kontrolovaných štúdií. Pri infekčných ochoreniach je to len 14 % zo 4 000 postupov. 55 % je postavených na názoroch a prípadových štúdiách. Neistotu neznášame, ale nič s tým nespravíme. Istotu predávajú len podvodníci. Logické a najlepšie miesto, kde bádanie za Pravdou začínam, je vedecký konsenzus. Ten testujem na konzistenciu s inými vedeckými paradigmami, zvážim vybrané protiargumenty, porovnám s mojimi  skúsenosťami váženými ich relevanciou, prípadne skúsenosťami mojich predkov. Potom si poprajem veľa šťastia a rozhodnem sa. Každé rozhodnutie a jeho následky sú malým vedeckým experimentom. Efekty rozhodnutia sa preto oplatí zapracovať do budúcich rozhodnutí. Mimochodom, cukor si do čaju už nedávam. Okrem iného aj preto, že dve hodiny po konzumácii 75 gramov cukru (ochutené 450 gramové acidofilné mlieko ho má 60 gramov) klesne mužom testosterón o 25 %.

Juraj Karpiš

Aký je váš obľúbený vedecký omyl? Alebo sa vedci mýlili iba v minulosti a tí dnes to už majú všetko správne? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com .

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




#BeActive! Draghi: My sa nevzdávame. Bilión sem, billión tam 006 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Deaktivácia

Čochvíľa to čaká aj nás a už teraz sa obávam. Ďalšia várka detí si išla odsedieť 10 rokov nepodmienečne.  A to sa blíži Európsky týždeň športu burcujúci k vyššie fyzickej aktivite. Viem, tých malých lovcov-zberačov, deti vetra, treba trochu zdomestikovať. Naučiť ich pravidlá a poslúchať. Život nie je len bezstarostná hra v lese, ale aj nuda v lavici, podvolenie sa formálnym autoritám a opakovanie nezmyselných úkonov. Vštepiť im tú našu, slovenskú verziu histórie, nech sa vedia orientovať, že kto koho utláčal. No ja sa bojím systému, ktorý ich má učiť. Ten sa bráni rýchlym zmenám moderného sveta a je takmer dokonale izolovaný od spätnej väzby. Je to nanútený monopol, bez konkurencie riešení. Prečo to musí trvať 10 a nie u niekoho 5 u iného 12 rokov? Prečo sa všetci musia učiť to isté? Rovnakým spôsobom? To, čo sami nechcú,  sa ľudia nikdy nenaučia alebo naučia a hneď zabudnú. To som pochopil pomerne skoro pri márnej snahe urobiť z mojich detí géniov, ktorí ohúria ostatných rodičov na ihrisku. Asi najviac ma desí predstava, že si vlastné deti budem musieť cez týždeň od štátu požičiavať na ospravedlnenku. „Tati, prečo nemôžu deti v škole pracovať?“ spýtal sa kolegov druhák po návrate zo školy. Potrebuje 100 eur na model, takže sedenie v lavici má pre neho vysoké alternatívne náklady. Je zaujímavé, že odsedieť si školskú dochádzku deti musia, no oficiálne pracovať je tabu. Napriek tomu, že pre mnohé z nich by to bolo namiesto sedenia v škole vykúpenie, nehovoriac o tom, že o živote by sa naučili asi viac. No ale keď to bolo dosť dobré nám, musí to stačiť aj im!

Centrálni bankári: Nevzdáme sa

Mario Draghi, šéf ECB:

„Za akúkoľvek cenu“ júl, 2012

„Čokoľvek čo musíme“ november, 2015

„Bez zbytočného odkladu a akýchkoľvek limitov“ december, 2015

„My sa nevzdávame“ január, 2016

jkj1

V eurozóne oslavujeme výročie prekročenia hranice 1 bilióna novovytvorených eur v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania. Pre lepšiu predstavu: je to 1 000 miliárd, 3 000 eur na každého obyvateľa eurozóny. Viac než 20 % ročných daňovo-odvodových príjmov eurozóny (2015). Ide o trik centrálnych bankárov: z ničoho vytvoria nové eurá a za ne nakupujú štátne a podnikové dlhopisy. Klesajúcimi úrokmi potešia politikov v zadlžených krajinách. Dúfajúc, že toto opatrenie predíde obávanému poklesu cien a zvýši množstvo úverov podnikom, ktoré budú viac investovať a zamestnávať. Konečne sa rozhýbu kolesá pomyselného ekonomického stroja. Po jednom bilióne nových zlých peňazí sa politici skutočne radujú, keďže aj Taliansko si požičiava za extrémne nízke úroky, no stroj nie a nie poriadne zabrať.  Úvery nefinančným podnikom sú tam, kde na začiatku programu. Centrálne banky skupujú ekonomiky vyspelého sveta a na ich súvahách sú už aktíva v hodnote takmer 40 % HDP. Dnes bude Draghi hovoriť na tlačovke opäť. Ale asi nepovie „Je čas skúsiť niečo iné, než finty s peniazmi.“

jkj2

Ekonomika

Medziročný rast HDP v eurozóne spomalil v druhom štvrťroku z 1,7 % na 1,6 %. Slovenské HDP rastie medziročným tempom 3,7 %. Miera nezamestnanosti klesla na 10 % a miera zamestnanosti dosahujem historické maximá. Rakúsko pohrozilo žalobou Maďarsku, ktoré nechce brať späť migrantov, ktorí prekročili ich spoločnú hranicu. Podľa talianskeho ministra zahraničných vecí bude Taliansko „bojovať“ za vytvorenie nového typu EÚ. Išlo by o užší kruh 7 až 12 krajín EÚ, ktoré by mali intenzívnejšiu integráciu v podobe spoločnej meny, voľného pohybu obyvateľstva a  lepšie koordinovanej obrany. Do tohto klubu, by sme sa asi nezmestili. Podľa španielskej centrálnej banky sa z pomoci španielskemu bankovému systému spred 4 rokov vo výške 54 miliárd eur zatiaľ vrátili iba necelé 3. Držíme palce. 300 miliónov tam máme zainvestované cez pôžičku z ESM aj my. José Manuel Barroso je bývalý prezident Európskej komisie, pamätáte? Bude za americkú investičnú banku Goldman Sachs žehliť dopady Brexitu na ich londýnsku pobočku a pomáhať s vyjednávaním. Kto by nemal rád tých pragmatických socialistov? V piatok zverejnené novovytvorené pracovné miesta v USA za august sklamali očakávania (151 tisíc vs. 180 tis.) a pravdepodobnosť toho, že si Fed trúfne v septembri zvýšiť základný úrok, opäť klesla. S vidinou pokračovania politiky lacných zlých peňazí poskočilo tak zlato, ako aj americké akcie.

jkj3

Neseď si na vedení

Keď sa snažím sám niečo naučiť, začnem sa hýbať. Skáčem, chodím, stojím alebo sa váľam. Sedieť väčšinu dňa na stoličke s obmedzeným repertoárom polôh je asi najmenej logickým miestom pre učenie. Naši predkovia sa milióny rokov učili za pohybu, pri love, zbere, skúmaní nových území. Alebo obsmŕdaním okolo niekoho, kto stružlikal nástroje. Na sedenie 8-10 hodín denne adaptovaní (zatiaľ?) nie sme. Hodina posilky či behu po práci chronické sedenie nevymaže. Podľa metaštúdie (800 tisíc subjektov) mali tí, čo sedeli najviac oproti tým, čo sedeli najmenej, takmer dvojnásobné riziko cukrovky, 2,5 násobné riziko srdcovocievnych ochorení, 90 % vyššie riziko smrti následkom srdcovej choroby a 50 % vyššie riziko smrti následkom všetkých príčin. Sedenie je moderná pliaga, s ktorou sa sám snažím bojovať. Niektoré stretnutia viem vybaviť aj po stojačky. Je to aspoň kratšie, keďže profesionálny schôdzovač, čo ľúbi rozprávať, sa skôr unaví. Diskutovať a riešiť sa dá aj počas chodenia. Za pohybu mi to lepšie myslí. Že mám vtedy rýchlejšie reakčné časy, mám aj zmerané. Státie má tiež svoje riziká. Státie bez pohybu a riešenie zložitej úlohy  sa využíva ako stresor v rôznych experimentoch.  Zvyšuje napríklad cholesterol. Byť celý deň na nohách zvyšuje aj riziko kŕčových žíl, zhoršuje arterosklerózu,  je spájané s nárastom krvného tlaku a problémami s nohami. Momentálny konsezus pre zdravých dospelých sa zdá byť 10 000 krokov za deň. Preto sa v práci snažím kombinovať sedenie, státie a chôdzu. Keď  sa stáť ani chodiť pri práci nedá, snažím sa aspoň robiť v sedení časté prestávky s nejakou formou cvičenia. Skúste sa v práci viac hýbať. Čo tam po mentálnych a zdravotných efektoch,  pravdepodobne aj schudnete!

Juraj Karpiš

#BeActive a napíšte mi vašu kritiku, tipy a nápady, čo tu vylepšiť na tyzdennik@jurajkarpis.com. Alebo prepošlite známym, nech sa prihlásia na odber. Ďakujem!

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu:




Dá Apple Brexit? Centrálne banky skupujú Facebook a zlatých ťažiarov 005 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

„Uži si deň Ústavy!“ zavtipkoval pri odchode z práce kolega. Dnešný štátny sviatok u mňa poľahky vyhráva cenu „najpodivnejší“.  Mohli by sme ho nahradiť dňom víťazstva nad komunizmom. Aj keď tento boj asi tiež ešte nie je úplne vyhratý. Nie že by som bol proti pravidlám. Obdivoval som známeho, čo mal spísanú osobnú ústavu. Mantinely na vlastný život. Ale oslavovať niečo, čo za mňa schválili podivní ľudia? „Neškoď iným.“ je pravidlo, ktoré mám v prvom článku ja. Znie skromne, no ak sa podarí v živote aspoň toto, bude to celkom úspech. Pre štát by mohlo medzi pár základných pravidiel patriť „Nebudeš brať občanom cez kazenie peňazí.“ Takáto zásadná zmena k lepšiemu, by stála aj za oslavu.

Čo by centrálne banky ešte skúpili?

Yellen neprekvapila. V Jackson Hole nepovedala nič nové, tobôž zaujímavé. Akcie sú tam, kde boli pred týždňom. Zlato po Janetiných slovách trochu poskočilo a následne pokračovalo v miernom poklese. Napriek tomu, že Fed váha, tlačiarne ostatných centrálnych bánk idú na plné obrátky. Najmä vďaka BOJ a ECB monetárna stimulácia dosahuje najintenzívnejšie úrovne od krízy. Že nové peniaze hojne tečú do finančných aktív naznačuje korelácia ich cien s tlačením.

jk one

Pomaly už nie je čo za nové peniaze kupovať. Problém naznačila vo svojom prejave aj Yellen. „Tvorcovia politík v budúcnosti by mohli preskúmať možnosť nákupu širšieho spektra aktív“. Práve táto veta asi na chvíľu zamestnala predstavivosť zlatých špekulantov a na chvíľu zdvihla cenu tohto kovu.  Minule som spomínal, ako sa BOJ stáva majoritným akcionárom v množstve japonských spoločností. Ak bude pokračovať aj v nákupe japonských dlhopisov súčasným tempom, tak do 24 mesiacov skúpi všetky, ktoré sú ešte k dispozícií. Šéf BOJ Kuroda preto v Jackson Hole hovoril o možnosti nákupu aj zahraničných dlhopisov. Podobné problémy kam pchať nové zlé peniaze má aj švajčiarska centrálna banka. Páčia sa jej aj sociálne siete. Vlastní už viac verejne obchodovateľných akcií Facebooku než samotný Zuckerberg (0,28 % spoločnosti). Akciové portfólio SNB medziročne poskočilo už na 127 miliárd frankov.  SNB a aj nórska centrálna banka v nákupnej horúčke neobchádzajú ani zlato a striebro. V spoločnostiach ťažiacich tieto vzácne kovy s monetárnou funkciou majú zainvestované po miliarde amerických dolárov. Tu si pozrite, ktorí ťažiari sa pozdávajú najviac nórskym a tu švajčiarskym centrálnym bankárom.

Francúzsky žart

Blíži sa vyhodnotenie plnenia podmienok pomoci Grécku. Grécky premiér Tsipras varuje, že šetrenie vedie Európu do priepasti. Riešením má byť odpustenie časti dlhov krajine a rozšafnejšia fiškálna politika. Francúzsky premiér Valls súhlasí a volá po uvoľnení pravidiel Paktu stability a rastu, konkrétne zvýšení 3 % hranice deficitu. To dosť nemiestne vtipkuje, keďže práve Francúzsko toto pravidlo dlhodobo ignoruje. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA s názvom TTIP je vraj mŕtva. Vrahom majú byť Francúzi. „Američania nám nedávajú nič.“ v súvislosti s neúspešnými vyjednávaniami povedal francúzsky minister obchodu.

Designed in California, Assembled in China. Harassed & Fined in Brussels.

Nič nám nedávajú, tak si sami zoberieme zo spoločnosti Apple. Aby bolo na uvoľnenú fiškálnu politiku. Touto rabovačkou žije celý svet. Peniaze na deficity treba brať odtiaľ, kde sú. V pokladničke najväčšej svetovej spoločnosti na svete s kapitalizáciou 570 miliárd dolárov je ich neúrekom. V nerozdelenom zisku americkej matky je 100 miliárd dolárov, hotovosť a jej ekvivalenty v mimo amerických dcérach sa odhadujú na vyše dvesto miliárd dolárov. No bude im z toho chýbať 13 miliárd eur? Určite nie, povedali si v Bruseli. Európska komisia cestou svojej komisárky pre konkurenciu (!) dala spoločnosti pokutu v tejto výške (plus úroky). Za nelegálnu štátnu pomoc Írska firme v uplynulých dekádach nižším daňami. Nie je to prvý krát. Komisia to už raz s nelegálnou štátnou pomocou pre Apple v roku 2013  skúšala. Pokuta je splatná Írsku. Je to dvojnásobok celých príjmov Írska z dane z príjmu právnických osôb za rok 2015. Podľa komisie na časti ziskov plynúcich z Európy do írskych dcér Apple mala firma efektívnu sadzbu dane iba 0,005 %.

Všimli ste si ten paradox? Predstavitelia únie hovoria, že spoločnosť nezaplatila dosť daní. Napriek tomu, že fiškálne suverénny členský štát Írsko tvrdí, že problém neexistuje a od Applu dostali zaplatené všetko čo chceli a čo káže ich zákon. A to retroaktívne. To nevymyslíš, to je EÚ. Daňová konkurencia a jej pozitívne efekty na kvalitu a cenu verejných služieb tu zostáva nepoznaným konceptom. Ak EÚ bude pokračovať týmto spôsobom,  všetci skončíme s rovnakými, vysokými daňami a bez investícií. Ako Francúzsko. Nejasné zostáva aj prečo pokutu dostal Apple a nie írsky štát, ktorý podľa komisie chybu spravil. Írsko peniaze nechce lebo vie, že by ich HDP by potom o desiatky percent určite nerástlo. Ak by náhodou niekto na Apple začal nadávať aj na Slovensku, pripomeňte mu prosím efektívnu daňovú sadzbu tunajších automobiliek po ich príchode. Nie je náhoda, že v Európe sa na rozdiel od USA dá najľahšie k bohatstvu dostať dedením. Modrú krv vieme odpustiť, no drina a talent sa tu trestajú rabovačkou. Takmer polovicu najbohatších ľudí Európy tvoria dediči.

jk 2

Podiel miliardárov v krajine, ktorý svoj majetok zdedili.

Daň z príjmu právnických osôb je nezmysel, ktorý je najlepšie zrušiť. Konečné bremeno padá aj tak len na fyzické osoby – vlastníkov a zamestnancov, keďže firma je len právny konštrukt. Nie, že by ostatné dane hospodárskemu rastu prospievali, no zdaňovanie výnosov z kapitálu je z hľadiska bohatstva spoločnosti asi ten najhorší spôsob financovania verejných výdavkov. O tom, že optimálna výška zdanenia úroku, príjmu firiem a dividend je 0 % panuje pomerne široký  ekonomický konsenzus. Dane z kapitálu v dlhodobom horizonte deformujú produkčnú štruktúru ekonomiky a zmenšujú veľkosť napečeného koláča, o ktorý sa delia zamestnanci, kapitalisti a štát. Každá daň uvalená na kapitál v konečnom dôsledku potrestá nižším príjmom proletariát. Zamestnanci totiž k vyprodukovaniu hodnoty, ktorá zaplatí ich mzdy potrebujú právedaňami trestaný  kapitál.  Šéfovi Apple sa to nepáči. Presunie spoločnosť sídlo európskej dcéry na ostrovy ku susedom, za hranice dosahu bruselských rabovačov? Dá Apple Brexit? Alebo rovno do Ázie?

Mäsiar ako rizikové povolanie

Ale neškodí červené mäso všeobecne zdraviu? To je stále prevažujúci názor, súdiac aj podľa vašich reakcií na živočíšne okienko v posledných dieloch tohto týždenníka. Tento konsenzus je postavený na výskumoch, ktoré u viac mäsa konzumujúcich ľudí nachádzali aj vyšší výskyt srdcovocievnych chorôb, rakoviny či nižší vek dožitia. Tieto výsledky sú ale skresľované faktom, že s konzumáciou mäsa korelujú aj iné zdraviu škodlivé návyky, od ktorých štúdie neboli dostatočne čistené. Predstavte si vegetariána. Máte? Asi nemá v jednej ruke cigaretu, v druhej poldecák, neprejedá sa, k futbalu žuje skôr morské riasy než zemiakové čipsy, chodí na prechádzky, má vyššie vzdelanie, číta o zdravom životnom štýle a nerobí v bani. Vo výskumoch, ktoré tieto ostatné faktory kontrolovali usilovnejšie, negatívne dopady konzumácie červeného mäsa miznú. V European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC) štúdii, ktorá najala desiatky tisíc vegetariánov, vegánov a čo sa týka zdravia aj relatívne uvedomelých mäsožravcov to vyšlo dokonca naopak. Uvedomelí mäsožravci mali mierne nižšiu celkovú úmrtnosť než vegetariáni a prekvapivo nižší výskyt rakoviny hrubého čreva. Čo ale ostáva je negatívny vplyv mäsových výrobkov. Podozrivým tu sú karcinogény a chemikálie prítomné v mäso spracujúcom priemysle. Povestným kanárikom v uhoľnej bani (alebo skôr mäsovom oddelení ) sú tamojší zamestnanci, ktorí majú vyšší výskyt rôznych druhov rakovín. (Zdroje: 1. 2. 3. 4. 5. 6.) Ale môže to byť aj oxidácia proteínov, kým sa mäso dostane ku konzumácií. Zhrnuté a podčiarknuté, s konzumáciou červeného mäsa to nepreháňam, no zároveň sa ho nestránim ako náš minister financií šetrenia. Spolu s množstvom zeleniny patrí konzumácia čerstvých potravín z čo najšťastnejších zvierat do mojej momentálnej predstavy ideálnej stravy. Konzervované alebo inak spracované mäsové výrobky beriem skôr ako hriech (kto nezhrešil, nech hodí kameňom).

Juraj Karpiš

Listovali ste dnes v Ústave? Poznáte kamionistu, ktorý je vegán? Politika, čo neplatí dane? Napíšte mi tyzdenník@jurajkarpis.com

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu: