O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.
Sladká nevedomosť
Vedci sú tiež len ľudia. Niektorí klamú za peniaze alebo prestíž. Vedci sponzorovaní americkou cukrárskou loby nám dekády zahmlievali efekty zvýšenej spotreby cukru pri srdcovocievnych chorobách. Harvardskí výskumníci dostali v 60-tych rokoch zaplatené za nepoctivý prieskum, ktorý bagatelizoval negatívny vplyv cukru. Namiesto sladkého pokušenia prstom ukazoval na cholesterol a nasýtené tuky. Výskum bol publikovaný v prestížnom New England Journal of Medicine a použitý v informačnej a legislatívnej kampani. Aj vďaka tejto práci začal hon na živočíšne tuky a cholesterol. V amerických dietologických odporučeniach bolo varovanie pred cukrom vždy až za varovaním pred tukom (za prvý výstrel, ktorý začal vojnu proti slanine, sa považuje známy článok Ancela Keysa z roku 1953 Atherosclerosis: a problem in newer public health, v ktorej autor na základe dát z 22 krajín za hlavného vinníka srdcovocievnych chorôb označil práve nasýtené tuky). A do nechutných odtučnených jogurtov sa začala dávať kopa cukru, aby ho ľudia jedli.
Do pollitrového pohára čaju som si kedysi sypal 9 lyžičiek bieleho zlata. Vďaka extrémnemu kalorickému výdaju vrcholového športovca a mladému telu sa to neprejavilo ani na mojej váhe, ani na citlivosti na inzulín. Všeobecný strach z tukov šírený aj za pomoci pseudovedeckých argumentov sa dostal aj do našej domácnosti. Maslo na stole vystriedal margarín, ktorý som ale intuitívne od začiatku bojkotoval. Potom sa začali objavovať výskumy o škodlivosti trans-mastných kyselín v náhradách živočíšnych tukov. Že pre srdiečko sú zlé práve ony a nie živočíšne tuky. Že nasýtené tuky majú mnoho pozitívnych efektov na zdravie a v srdcovocievnych ochoreniach nehrajú prím. Že aj tento zdravotný príbeh je omnoho komplikovanejší, než hovoril dovtedajší vedecký konsenzus.
Pseudoveda v makroekonómii
So pseudovedou v makroekonómii pretiekol pohár trpezlivosti hlavnému ekonómovi Svetovej banky Paulovi Romerovi. Zverejnil článok „Problém makroekonómie“, v ktorom vyjadruje zdesenie, ako môžu v ekonómii medzi dospelými vzdelanými ľuďmi prežívať síce komplikované, no nezmyselné a od reality odtrhnuté modely. Keď už sme pri nich, trhy sú stále neisté, či im Yellen budúci týždeň nevykopne stoličku spod nôh zvýšením základného úroku. Dôležité zasadanie FOMC amerického Fedu je budúcu stredu 21.9. Odhadovaná pravdepodobnosť zvýšenia úroku skáče hore dole, podľa toho, ktorý člen FOMC vypustí mediálny šum. V piatok trhom praskli nervy a prevládol strach. Padalo všetko. Akcie, dlhopisy aj zlato. V pondelok sa trhy síce vrátili o niečo späť, no v priebehu týždňa opäť mierne oslabili. Je to presne 8 rokov, čo kľakla investičná banka Lehman Brothers. O stave finančného systému vyspelého sveta veľa hovorí fakt, že odvtedy si americká centrálna banka dovolila zdvihnúť základný úrok iba jediný raz o 0,25 %. Pri pomyslení na ďalších mikroskopických 0,25 % trhy znervóznejú. Podľa výskumu ECB program QE funguje. Napríklad talianskej vláde nákupy dlhopisov centrálnou bankou za novovytvorené peniaze znížili úrok na 10 ročných dlhopisoch o 43 bázických bodov. Gratulujeme! Otázka je, čo s talianskym dlhom potom, keď centrálna banka začne tieto dlhopisy predávať. Nemecké firmy Henkel a Sanofi budú vďaka európskemu QE prvými podnikmi, ktoré pravdepodobne vydajú dlhopisy so záporným úrokom.
Priority EÚ
Centrum diania sa v Európskej únii posunulo v tejto dobe bližšie k Slovensku. V Bratislave sme to minulý štvrtok odpálili konferenciou o monetárnej politike ECB. Potom sa stretli v bratislavskej Redute ministri financií. Riešili aj plnenie gréckych domácich úloh pred uvoľnením ďalších peňazí pomoci. Európsky komisár pre ekonomiku Moscovici vyjadril sklamanie, keďže od krajiny čakal viac pokroku. Šéf euroskupiny Dijsselbloem to dal obrazne: „Tlak na krajinu je späť. Skutočne potrebujeme nejaký progres. Leto skončilo. Treba zbaliť kempovaciu výstroj.“
Prejav o stave Európskej únie mal v stredu prezident Európskej komisie. Nie Barroso, ten je už v Goldman Sachs, ale Juncker, čo nemá problém verejnosti klamať („Čo chcel, mi nikdy nikto nekomunikoval – ak to vôbec niekomu povedal. Cítil som sa ako keby som písal pre čiernu skrinku“ posťažoval sa bývalý písač Barrosových prejavov.).
Konkrétne riešenia utečeneckej krízy? Detaily európskej stratégie pre Sýriu? Ako eurozóna vyrieši problém spoločnej pastviny ECB a neschopnosť členských krajín dodržiavať fiškálne pravidlá? Zabudnite: „Komisia vždy bude chrániť našich poľnohospodárov, najmä v ťažších časoch.“ To ide únii najlepšie. Obhajovať záujmy poľnohospodárskej loby, ktorej ide takmer polovica peňazí z rozpočtu. Gigantické platby európskym poľnohospodárom ničiace trhové a životné prostredie prispeli okrem iného aj k nadbytku mlieka. „Preto komisia zmobilizovala 1 miliardu eur na podporu farmárov produkujúcich mlieko, aby im pomohla opäť sa postaviť na nohy. Mlieko lacnejšie ako vodu nebudem akceptovať.“ Aby som bol spravodlivý, ešte sľúbil ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu pred zahraničnou konkurenciou. A viac peňazí na pomýlené investície dotované úniou pod maskou podpory ekonomiky. Keď ide o mlieko a oceľ, voľný pohyb tovaru a zákaz štátnej pomoci musia ísť bokom.
Komu/čomu veriť?
Odkedy sme prestali strieľať do ľudí, ktorí chceli opustiť socialistický raj, sa mnohé zmenilo. Ľudia si robia čo chcú. Často robia chyby. Mastičkári, šamani a alternatívni liečitelia môžu opäť slobodne predávať hadí olej a nemusia sa podriadiť oficiálnej, štátom schválenej vede. Niektorí sa snažia chrániť verejnosť pred omylmi zbožšťovaním vedy a vedcov. Veda je Pravda a kto si ty, že si dovolíš pochybovať? Veda je len inštitúcia a ako všetky ostatné inštitúcie, ktoré tvoria ľudia, má svoje muchy. Veda je metóda zisťovania pravdy. Štruktúrovaná, sofistikovaná a veľmi užitočná diskusia o Pravde. Neustále hľadanie dôkazov proti tomu, čo si myslíme, že vieme. Odmietať vedecké poznanie je hlúpe a škodlivé. No považovať každý vedecký konsenzus automaticky za Pravdu tiež.
Komu teda veriť? Mne! 🙂 Nie, veď nie som doktor. Ani ekonómie. Veda a jej formalizované nástroje zachytávajú iba malý výsek nášho sveta. Väčšinu rozhodnutí musím robiť v neistote, kde nemám luxus existujúcich randomizovaných kontrolovaných štúdií. Vedecká istota chýba aj v mnohých oblastiach medicíny – len 11 % zo 7 000 odporúčaných postupov v americkej kardiológii je postavených na dátach z randomizovaných kontrolovaných štúdií. Pri infekčných ochoreniach je to len 14 % zo 4 000 postupov. 55 % je postavených na názoroch a prípadových štúdiách. Neistotu neznášame, ale nič s tým nespravíme. Istotu predávajú len podvodníci. Logické a najlepšie miesto, kde bádanie za Pravdou začínam, je vedecký konsenzus. Ten testujem na konzistenciu s inými vedeckými paradigmami, zvážim vybrané protiargumenty, porovnám s mojimi skúsenosťami váženými ich relevanciou, prípadne skúsenosťami mojich predkov. Potom si poprajem veľa šťastia a rozhodnem sa. Každé rozhodnutie a jeho následky sú malým vedeckým experimentom. Efekty rozhodnutia sa preto oplatí zapracovať do budúcich rozhodnutí. Mimochodom, cukor si do čaju už nedávam. Okrem iného aj preto, že dve hodiny po konzumácii 75 gramov cukru (ochutené 450 gramové acidofilné mlieko ho má 60 gramov) klesne mužom testosterón o 25 %.
Juraj Karpiš
Aký je váš obľúbený vedecký omyl? Alebo sa vedci mýlili iba v minulosti a tí dnes to už majú všetko správne? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com .
Alebo vyplňte nasledujúci formulár a získavajte týždenník v predstihu:
[revue_subscribe]
Spätné upozornenie:024 Súcit, nie závisť. ECB neotočila Zlé peniaze, dobrý život | Juraj Karpis