Janet do toho, neboj sa nikoho! 004 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Akcie klesali a vznikajúce straty vo mne budili paniku. Hlavou mi chodilo, čo všetko som si za miznúce peniaze mohol kúpiť. Keď som si v roku 2001 prvýkrát otvoril účet na obchodovanie u amerického brokera, cítil som sa ako Warren Buffett. Pokles prvých nakúpených akcií spoločnosti McDonald’s ma z nesmrteľného sna o bezprácnom, rýchlom zbohatnutí prebudil. Postupom rokov som sa v tejto škole, ktorá ako každá dobrá škola nebola zadarmo, niečo naučil. Hlavne o sebe, ale aj o trhu. Dôležitá lekcia bola internalizácia faktu, že nejde o skutočne voľný trh, teda o interakciu hráčov, ktorí riskovaním svojich peňazí tvoria najlepšie odhady budúcnosti vyjadrené v cenách. Ale že tu pôsobí aj finančná šľachta, ktorá má privilégia. Prístup k nekonečným zdrojom a dôležitým neverejným informáciám. Centrálni bankári a ich priatelia vedia trh tlačiť vymyslenými peniazmi tam, kam by sám nikdy nešiel. A preto treba neustále dávať pozor, čo robia.

jk

Žena, ktorá hýbe svetom

Máte na piatok nachystané žetóny? Najmocnejšia žena sveta bude mať prejav, ktorý môže pohnúť trhmi. Prípadné prekvapenie možno zobchodovať. Šéfka Fedu Janet Yellen vystúpi v piatok o desiatej hodine doobeda miestneho času na každoročnom Sympóziu monetárnej politiky organizovanom Kansas City Fedom v Jackson Hole vo Wyomingu.  Stretávajú sa tam monetárni ekonómovia a centrálni bankári. Predstaviteľ Fedu zvykne naznačiť, ako interpretuje kávové usadeniny ekonomických ukazovateľov a akú mágiu mixiu monetárnych nástrojov použije v nadchádzajúcom období. Keby chcela, dôvody na zvyšovanie základného úroku Yellen má. Akcie na historických rekordoch, jadrová inflácia nad 2 % a oficiálna nezamestnanosť nízka. No vystrašiť akciové a dlhopisové trhy tesne pred americkými prezidentskými voľbami, to chce pomyselné gule a skutočnú nezávislosť.

Kým americké akcie v poslednom týždni flirtovali so svojimi maximami, ropa oslabila reagujúc na rastúce zásoby. V zlate, striebre a  spoločnostiach ťažiacich vzácne kovy zrejme konečne začala korekcia. Napríklad GDX, čo je ETF veľkých zlatých ťažiarov, nastúpal od začiatku roka bez výraznejšieho poklesu už 130 %. Prepad by preto príliš neprekvapil. Uvidíme, či dymové signály šamanky z Jackson Hole tento trend zosilnia alebo otočia.

In ECB We Trust

Írske kávové usadeniny vyzerajú dobre. Tamojší štatistický úrad upravil rast HDP za rok 2015 na neuveriteľných 26 %. Stačila úprava čísel a írsky dlh klesol z 94 % na 80 % HDP. Pritom schopnosť splácať ho sa príliš nezmenila. Írskym štatistikom okamžite volali z Medzinárodného menového fondu, či si nerobia srandu. Zrejme nerobia, keďže postupujú podľa pravidiel Eurostatu. V krajine sídlia nadnárodné korporácie optimalizujúce daňové zaťaženie presúvaním hodnoty po celom svete, čo nafukuje domáci produkt. Toto je len jedna z mnohých múch HDP. Nemecký rozpočet verejných financií dosiahol za prvý polrok 2015 rekordný prebytok 18,5 miliardy eur. To je takmer polovica slovenského štátneho dlhu. Nemecké banky trpia prebytkom likvidity z centrálnej banky. Čoraz hlasnejšie nadávajú na politiku negatívnych úrokov. Podľa šéfa Deutsche bank ich to stojí stovky miliónov eur. Aj podľa poradcu nemeckej vlády politika ECB destabilizuje finančný sektor. Keď sme pri Deutsche bank, bývalý zamestnanec banky, ktorý upozornil amerického regulátora SEC, že Deutsche umelo nafukovala hodnotu svojich derivátov, odmietol odmenu 8,25 milióna dolárov za udanie. Dôvodom je jeho sklamanie z fungovania štátneho regulátora. Pokuta 55 miliónov dolárov, na ktorej sa banka s regulátorom dohodla, potrestala len akcionárov. Za obchádzanie pravidiel zodpovední funkcionári banky naopak odišli s tučnými odmenami.

jk1

ECB je svojimi nákupmi pochybných štátnych dlhopisov a podnikového dlhu na ceste stať sa najväčším hedžovým fondom na svete. Cez nákupy podnikových dlhopisov dotuje vybrané súkromné subjekty a znižuje náklady ich financovania oproti menej šťastnej konkurencii. V niektorých prípadoch dokonca nakupuje priamo od podniku bez usporiadania poriadnej aukcie. Jej súvaha narástla na rekordných 3 313 miliárd eur, čo je viac než štvrtina HDP eurozóny. Podľa člena výkonnej rady ECB Benoit Coeure, o čo menej štrukturálnych reforiem robia vlády, o to viac musí robiť centrálna banka. No ono to je skôr naopak: o čo viac politikom nadbieha centrálna banka, o to menej tlačí realita vlády do reforiem.

Stihli ste vysypať dividendy?

Naša vláda to myslí so zmŕtvychvstaním dane z dividend vážne. Aj v tejto veci ide podľa už otestovanej politicko-marketingovej stratégie „Vyjdi s katastrofou, schváľ tragédiu a  ešte budeš za pekného.“ Návrh znie 15 % sadzba a, teraz sa sústreďte, retrospektívne aj na zisky z minulých období (2004-2016), ktoré chudák podnikateľ nestihol vysypať zo spoločnosti. Treba trestať podnikateľov za to, že peniaze nechávajú v podnikaní, keď máme toľko investícií, blahobytu a pracovných miest. Nakoniec prejde zrejme „iba“ 10 % na budúce zisky. Pravda sa s tým nebabre. Titulok „Bohaté firmy majú platiť daň 10 percent.“ oznamuje črtajúci sa kompromis. Čo na tom, že označenie „bohatá firma“ je nezmysel a ťarchu dane budú niesť nie právnické ale fyzické osoby, ktoré môžu mať príjem čo i len z  jedinej akcie Slovnaftu. Je vlastne Pravda bohatá firma? Vyzerá to na neziskovku s bohatými vlastníkmi. Dividendy tak skoro nehrozia.

jk2

Zdroj: Gabo Šípoš, Facebook

Pozrite sériové čísla

Turecká centrálna banka znížila úrokovú sadzbu už šiesty krát v rade z 8,75 % na 8,5 %. Keď je alternatívou väzenie, znižovanie úrokov ide ako po masle. Krajinu trápi nielen odliv turistov ale aj  investícií. S ekonomickým rastom to vyzerá zle. Prezident Erdogan následne varoval komerčné banky, nech nežiadajú vysoké úroky. „Kto sa vyberie zlou cestou“ ten musí počítať s následkami svojho konania. Turci sa už boja držať aj kedysi obľúbené jednodolárové bankovky. Aj podľa nich štátna moc identifikuje osoby prepojené na spackaný puč, keďže u viacerých predstaviteľov, akademikov a novinárov práve jedno-dolárovky našla. Ide aj o sériové číslo. Tie začínajúce na F označujú lídrov, C nižších manažérov a J obyčajných členov údajného Gulenovho sprisahania. Ja mám E, ale to neviem, čo znamená. Dá sa dať do basy celá banka? A HDP? Keď nebude rásť podľa príkazov? Vyčkajme, uvidíme.

Poriadne mäso

Naposledy som vám sľúbil mäso. Voči jeho konzumácií sú ľudia od nepamäti podozrievaví (tak ako ku iným zábavkám bohatých). Niektorí ho podvedome považujú za hriech, ktorého odmietanie racionalizujú rôznymi argumentami. S konzumáciou mäsa tak ako iných potravín ale niektoré riziká zdá sa skutočne spojené sú. Najprv zlá správa. Keď budete jesť mäso, zomriete. Dobrá? Zomrú aj vegáni. Teraz vážne. Najpopulárnejšou je teória, že mäso zvyšuje riziko rakoviny. Tu existujú rôzne predpokladané kanály, ako sa to môže diať.  Prvým sú karcinogénne látky (HCAs) vznikajúce pri úprave mäsa pri vysokých teplotách. I keď väzba medzi nimi a rakovinou v pokusoch na zvieratách bola dokázaná pri rádovo vyšších koncentráciách, než dosiahnem doma na záhradnom grile, preventívne to s úpravou mäsa pri veľmi vysokých teplotách nepreháňam. Zaujímavé je, že marinády obsahujúce čierne korenie, rozmarín, extra-panenský olivový olej, cesnak alebo cibuľu tvorbu HCAs znižujú. Vegetariáni, ktorí prestali čítať pri názve tohto odseku majú smolu. Niektoré karcinogénne látky vznikajú aj pri tepelnej úprave rastlinných potravín – napríklad zemiakov či cereálií (hranolky, cereálie, chlebová kôrka…). Ich tvorbu paradoxne môže znížiť – glycín, ktorý nájdeme v  kostných vývaroch či chrupavkách. Mňam. Vyhladlo mi. S mäsovými hrozbami pokračujeme nabudúce.

Juraj Karpiš

Stále sú ľudia, ktorí o existencii tohto týždenníka netušia. Poznáte niekoho takého? Pošlite mu prosím link. Alebo nazdieľajte, čo vás zaujalo, na sieťach. Našli ste chybu? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com. Ďakujem.

Alebo sa tu prihláste na odber a získavajte týždenník v predstihu.




Nemajú dosť, chcú stále viac – 003 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Daňový masaker

Čas sa nedá ušetriť. Len spotrebovať, investovať alebo premrhať. V mrhaní sú majstri politici. Chcel som začať niečím hlbokým alebo aspoň vtipným, ale nedá sa mi sústrediť. Hlava zabieha na daňový masaker, ktorý nám chystá vláda. Od roku 2007 narástli verejné výdavky na Slovensku o 75 %. To je najviac zo všetkých krajín EÚ. Za posledných 8 rokov nám politici zobrali o 5,8 miliardy eur viac.

10

Zdroj: INESS – Prečo vlastne, pán minister, chcete zvyšovať dane? 

Samotná Ficova vláda mala v roku 2016 na míňanie o 4,1 miliardy eur viac než v roku 2012. Keby o tieto peniaze namiesto rastúcich výdavkov znížila dane, každá 4-členná rodina by si mesačne polepšila o 250 eur. Tento dar z daňových nebies nestačil, s jedlom rastie chuť. Vláda nielenže nevyrovnala rozpočet,  ale jej minister financií ešte ide zavádzať nové a zvyšovať staré dane. „Daň. To je to, čo nikto neplatí rád a každá daň sa mu zdá byť príliš vysoká,“  zamudroval  na prednáške pre deti s názvom „Prečo peniaze kazia charakter“ minister Kažimír.

11

Z mŕtvych vstáva aj daň z dividend, ktorá znevýhodňuje financovanie cez vlastný kapitál oproti dlhovému financovaniu. Kapitalista môže poskytnúť zdroje firme buď vo forme úveru alebo nákupom akcií. Kým úrok z úveru mu štát zdaní len raz, výnos z podielu dva krát. Raz daňou z príjmu právnických osôb, druhý krát v podobe dane z dividendy. Po daňovom masakri na Slovensku vyzerá ešte aj Česko ako daňový raj. Odlet firiem a ziskov už cítiť vo vzduchu.

Kríza stredného veku – už to nerastie ako kedysi

Tento týždeň sme oslávili narodeniny zlých peňazí. Pred 45 rokmi, 15. augusta 1971, americký prezident „dočasne“ zrušil prepojenie dolára na zlato. Ceny utrhnuté zo zlatej kotvy neustále stúpajú do nebies. Napriek protiprúdu rastu produktivity vyplývajúceho z ľudského a technologického pokroku. Nekrytý dolár stratil oproti spotrebným statkom už 83 % hodnoty. Čo od zrodu peňažného monštra neustále klesá, je tempo ekonomického rastu vyspelého sveta. „Slovensko rastie najrýchlejšie z eurozóny.“ búcha nám vláda 3,7 % medziročný rast HDP cez tlačovú konferenciu o hlavu. A aj tak nevedia hospodáriť a musia zobrať viac súkromnému sektoru. 21-krát väčšie Taliansko oproti minulému kvartálu nenarástlo vôbec. O dosiahnutí úrovne aspoň spred krízy môže táto krajina stále len snívať. V desivom grafe poklesu hospodárskeho rastu vo vyspelom svete stojí za povšimnutie fakt, že kĺzavý priemer ročného tempa rastu HDP na hlavu je v posledných rokoch vyšší než v Eurozóne aj v Japonsku, o ktorom všetci „vedia“, že je už vyše dvadsať rokov pokazené.

12Zdroj. 

Japonská nočná mora

Tamojší opravári v centrálnej banke robia čo vedia. Vedia robiť len nové zlé peniaze. V tretej dekáde skúšania to už predsa musí fungovať. Treba len robiť viac. O chvíľu už nebude čo za tie nové zlé peniaze kupovať. Japonská centrálna banka (= štát) už vlastní 60 % podiel všetkých tamojších Exchange Traded Fondov a do konca roku 2017 sa cez svoje nákupy stane najväčším akcionárom v 55 spoločnostiach indexu Nikkei 225. Mimochodom, tento index sa napriek nadpráci štátneho peňažného monopolu príliš nepohol. Je presne tam, kde bol pred 30 rokmi, 57 % pod svojím maximom z roku 1989. Nulové nominálne zhodnotenie za tri dekády. Keď odpočítame 14 % cenovú infláciu za toto obdobie a poplatky… Ani to nejdem počítať, je mi z toho zle.  Dôchodková, investičná nočná mora, ktorú predavači akcií radšej vytesňujú.

13

Nezaháľa ani ECB. Spolu s BOJ stále hádžu na trhy ekvivalent 180 miliárd dolárov nových zlých peňazí mesačne. Aj vďaka nim sa minulý týždeň podaril trojitý rekord. Nie v Riu, ale na amerických akciových trhoch. Historické maximum dosiahli indexy S&P 500, DJIA aj NASDAQ. NASDAQ je tak po 15 rokoch konečne v nominálnom pluse. Podľa údajov zozbieraných Bloomberg a Washington Service počet funkcionárov a riaditeľov nakupujúcich akcie vlastných spoločností sa v júli oproti minulému roku prepadol o 44 %.  Na jedného akcie nakupujúceho insidera sú 4,4 predávajúci. Prevaha predávajúcich je tretia najvyššia v histórii zbierania týchto údajov (od roku 1988).

14

Jedným z nástrojov monetárnej stimulácie ekonomiky sú negatívne úroky pre banky. Niektorým už došla trpezlivosť a penalizačné úroky za likviditu prehadzujú aj na fyzické osoby. Minulý týždeň družstevná banka v bavorskom meste Gmund am Tegernsee patriaca do nemeckej skupiny Raiffeisen, oznámila, že bude trestať za ukladanie peňazí aj retailových klientov. Od 140 vkladateľov s viac než 100-tisíc eurami na účte si zoberie 0,4 %. To znie ako reklama na bitcoin. Ale pozor na to, akú alternatívnu menu si kúpite. Nie všetko čo má v názve coin, je bitcoin či vôbec kryptomena. V živote a tobôž nie vo financiách vám nikto nič negarantuje.

Proteínmi proti sadlu

Záchrana mliekarov v duchu „zisk z podnikania mne, strata vám“ nie je čisto európsky fenomén. Pomôcť z vreciek spoluobčanov chcú aj americkí výrobcovia syrov. Navrhujú aby „nadbytočný“ syr za 150 miliónov dolárov skúpil štát. Veď keď v snahe manažovať ponuku mohol skúpiť napríklad aj čučoriedky za 13 miliónov…  Okrem čučoriedok a syra mám rád aj mäso. Proteín zrýchľuje metabolizmus, zvyšuje produkciu tepla v tele a zasýti zo všetkých makronutrientov najlepšie. Pri diétach s vyšším podielom proteínu ľudia spontánne obmedzujú celkový kalorický príjem. Proteín tak môže byť nápomocný pri neustálom boji moderného človeka žijúceho v neprirodzenom potravinovom nadbytku s nadváhou. Mäsa jem relatívne veľa, tak sa zaujímam aj o potenciálne riziká pre mäsožravcov. O nich a o tom a ako ich znižovať viac nabudúce.

Veľa chuti do života praje                                                                                                                            Juraj Karpiš

Páčilo sa vám toto číslo týždenníka? Pošlite ho známym. Nuda? Napíšte mi mail na tyzdennik@jurajkarpis.com. Alebo sa tu prihláste na odber a získavajte týždenník v predstihu.