Ochránia nás zlato a bitcoin pred infláciou? Ako na zlato – zpdz #087

Medveď a bábika

„Ahoj…“

Hovorí na mňa bábika.

Drží ju trojročná dcéra. Sedím za stolom „v práci“ a nejde mi.

„…poď sa so mnou hrať.“

Podáva mi plyšového maca. Páči sa jej, ako realisticky viem hýbať medveďovou hlavou, keď hovorí. Tieto mikro-pohyby synchronizované s vysloveným ju vedia pomýliť. Na chvíľu vie uveriť, že to skutočne rozpráva maco.

Vo mne to vrie. Som frustrovaný z vlastnej neschopnosti sústrediť sa.

„Nemôžem, pracujem!“ vyhŕklo zo mňa nahnevane. Mikro-pohyby pri tom nerobí maco, ale moje ľavé viečko.

V teste odolnosti voči stimulom domáceho prostredia som opäť neobstál. Dcéra spustí hlavu a ticho, smutne odchádza. Maco v jednej, bába v druhej ruke. Som hovado, čo hučí na archetyp nevinnosti – dievčatko, čo sa len chce hrať. Robota nespravená, vzťahy doma rozčerené. Najlepšia kombinácia.

Vraj to bude trvať dva mesiace. Pamätám si na tých optimistov hlavného prúdu pred rokom. Ha-Ha-Ha. Momentálne dúfame, že to je aspoň posledná zima s covidom.

Je to celkom psycho. Rôznorodosť sociálneho kontaktu chýba už aj mne, plnokrvnému introvertovi. S tými, ktorých máme najradšej sa navzájom trápime, zavretí vo vlastných domácich väzeniach. Žena mala iracionálne očakávanie, že sa niečo zmení novým rokom. Že Silvester spraví magickú hrubú čiaru a my sa zobudíme z toho podivného sna do normálneho života.

Snažím sa to brať ako výzvu. Pravidelné, plošné testovanie toho, ako dobre žiť, aj keď to nie je najjednoduchšie na svete. To, že občas zlyhám k tomu patrí. Bez zlyhaní by to nebola ozajstná výzva. Keď sú veci ťažšie, človek začne podvedome hľadať externých vinníkov. Hnev a výhovorky pomáhajú odviesť pozornosť od vlastných slabostí. Reflexia pomáha tú pozornosť chytiť za ruku a doviesť ju späť tam, odkiaľ zablúdila.

„Ahoj…poď sa so mnou hrať…“

Dcéra mi už odpustila, ešte si musím aj sám.

Ochráni nás zlato pred infláciou?

Ceny akcií sa za posledných 50 rokov, od opustenia krytia peňazí zlatom, nikam nepohli.

Nie, načisto som sa nezbláznil v lock-downe. Neveríte? Skúste si dať dole ružové okuliare zlých peňazí a prebudiť sa z monetárnych ilúzii.

Akciový index S&P 500 reprezentujúci akcie najväčších amerických firiem by ste kúpili v roku 1971, keď sa narodili zlé peniaze a svetová rezervná mena sa odtrhla zo zlatej kotvy, za 70 gramov zlata. Dnes by ste ich mohli predať za 66 gramov.

Prekvapujúce možno pre investorov, no pre ekonómov by to až tak prekvapivé byť nemalo. Dlhodobý rast cien akcií podnikov, ktoré vyplácajú svoje zisky je (v poriadnych peniazoch) ekonomický nezmysel.

Nerozumejte mi zle. Akcie sú fajn investícia, keď sa kúpia za rozumnú cenu. Vďaka nim máme možnosť podieľať sa na ziskoch spoločností, ktoré vyrábajú hospodársky rast v ekonomike. Bohatnúť spolu s Bezosom. No treba ich vnímať realisticky. To znamená reálne, bez nominálnych ilúzií.

Podniky, ktorých akcie sa obchodujú, sú súčasťou ekonomiky. Ak by bola stabilnejšia peňažná zásoba, ich ceny by stagnovali. Investori by zarábali na výnose v podobe dividendy a reálnom zhodnotení svojej investície. Stagnujúce ceny akcií totiž kúpia v rastúcej ekonomike s klesajúcimi cenami spotrebných statkov čoraz viac životnej úrovne.

Až z toho bolí hlava, keď si to chce človek predstaviť? Všetci sme sa narodili do systému národných, centrálne riadených politických peňazí. Racionálne o peniazoch a cenách nevedia už rozmýšľať ani mnohí ekonómovia či finanční profesionáli.

Keď som minule populárnemu českému ekonómovi vysvetľoval, že nemám slobodnú spotrebiteľskú voľbu v peniazoch, ktoré chcem na moju finančnú komunikáciu používať, ani mi nerozumel. A nebolo to cudzím jazykom. Namietal,  že som si euro vybral v referende o vstupe do Európskej únie. Hej, asi tak, ako si moji rodičia vybrali typ jogurtu, ktorý chceli konzumovať, voľbou Komunistickej strany Slovenska v minulom režime.

Slobodná spotrebiteľská voľba vyzerá inak.

Ale poďme späť k tým akciám. Ani zlatá optika pri sledovaní cien v ekonomike nie je dokonalá. Zlato totiž nie je len uchovávateľom kúpnej sily v dlhodobom horizonte, ale aj poistkou, ktorej cena rastie alebo klesá podľa vnímaného systémového rizika v spoločnosti. Táto zložka jeho ceny potom skáče hore dole a narúša informačnú hodnotu zlatých cien v kratších časových intervaloch. V horizonte dekád  to však už býva celkom OK a cez ceny vyjadrené v gramoch zlata sa dozvedáme zaujímavé informácie.

Zlato je pre účel merania dlhodobého vývoja cien určite lepší nástroj, ako oficiálne inflačné indexy. Tie majú totiž jeden zásadný nedostatok (okrem toho, že ich zostavujú zamestnanci štátu, ktorý sám peniaze kazí):  vychádzajú z absurdného predpokladu, že prirodzený stav je nulová medziročná zmena cien.

Povedané inak, že ceny v produktívnej, rastúcej ekonomike majú stagnovať. To, čo oficiálne cenové indexy potom identifikujú ako cenovú infláciu je len rast cien nad túto arbitrárnu nulu. Ale prirodzeným stavom, minimálne od Veľkej priemyselnej revolúcie, je neustály, ohromujúci hospodársky rast vedúci k neustálemu poklesu reálnych cien statkov v ekonomike. Oficiálne inflačné indexy preto skutočnú infláciu a tým aj daň, ktorú platíme za zlé peniaze, radikálne v dlhodobých horizontoch podceňujú.

Vraj nemáme infláciu, lebo nerastú rýchlo ceny spotrebných statkov. No ale oni by bez zlých peňazí utešene klesali. V pandémii ešte viac. V USA je dnes v obehu 3-krát viac peňazí, než  bolo v roku 2007. Podľa oficiálneho cenového indexu narástli spotrebiteľské ceny  v americkej ekonomike o 27 %. Cena zlata v dolároch narástla na trojnásobok. Zlato funguje.

Tabuľka z mojej novej knihy Ako na zlato – peniaze pre neveriacich.

Ochráni nás bitcoin pred infláciou?

Záujem o bitcoin rastie, rastie aj jeho cena. Preto sa opäť hmýria aj politici.

Podľa šéfky ECB Christine Lagarde je bitcoin extrémne špekulatívne aktívum, ktoré umožňuje „funny business“ a treba ho zregulovať. O čo viac sa kryptomenám darí, o to viac po nich regulačný monopol zlých peňazí šteká. Pritom by si mali najprv poupratovať na vlastnej záhradke. Dva týždne pred Lagardeovej slovami  sa Deutsche Bank dohodla na pokute za podvod a podplácanie politikov medzi rokmi 2009-2016. Táto regulovaná banka, ktorú ECB nedávno zachránila za naše „funny money“, napriek tomu nepríde o licenciu a nik z bankárov (opäť) nepôjde do basy.

O tom, či a ako prežije bitcoin a krytpo-sektor útoky štátneho monopolu som sa rozprával s Ďurom Bednárom.

Pozrieť video na YouTube

Ochráni človeka bitcoin pred infláciou? Tých šťastlivcov, ktorí mali nakúpené už pred posledným letom na mesiac, zdá sa, už ochránil. Napriek tomu, že bitcoin je peňažné aktívum s obmedzenou ponukou podobne ako zlato, od zlata sa ale aj zásadným spôsobom líši.

Bitcoin sa omnoho ťažšie dá zhabať, ako zlato alebo hotovosť. To je jeho veľká výhoda vo finančnej sebaobrane.

Z hľadiska uchovania kúpnej sily v dlhodobom horizonte je ale dôležitá predikovateľnosť dopytu. Keďže bitcoinová bublina má zatiaľ len niečo vyše dekády je ohľadom jeho budúceho vývoja rádovo viac neistoty ako v prípade zlata, čo je bublina staršia než Kristus. Extrémnu volatilitu a neistotu je dobré zohľadniť vo veľkosti alokácie majetku do tohto peňažného aktíva.

Konkrétnejšie, napriek nedávnemu vývoju ceny si stále viem predstaviť, že ak by sa na finančné trhy vrátila zima a strach, Robinhood prestane fungovať a hedžový fond Citadel sa stane bankou, aby mohol čerpať likviditu z americkej centrálnej banky, bitcoin môže opäť padať spolu s akciami Tesly.

Ako som dopísal tieto riadky, prečítal som si, že Elon Musk nakúpil do Tesly bitcoiny za 1,5 miliardy dolárov.

Niekto je za dverami

No kedy príde ta cenová inflácia?

To množstvo nových peňazí, ktoré politici púšťajú do obehu si musí nájsť nový domov. Prinesie preto zdanie ekonomického rastu a nafúkne nové bubliny. Priemyselné objednávky v USA sú už dnes blízko maxím rozpätia z posledných 20 rokov. Na recesiu to teda v USA ani zďaleka nevyzerá. Naopak, skôr na divoké 20te roky. Nečudoval by som sa, ak by v prvom polroku 2021 tamojšia ekonomika rástla nominálnym  tempom minimálne 5 %. To pomôže komoditám a priemyselným akciám.

Samozrejme táto sila pochádzajúca z prerozdelenia zlými peniazmi pominie, keď ľudia zistia, že išlo len o investično-spotrebné halucinácie z inflácie. Aj za tieto chyby sa bude platiť, ale neskôr. Najprv musia vybublať oficiálne čísla inflácie, k čomu dôjde zrejme až v druhej polke 2021. K väčšiemu čisteniu ekonomiky a likvidácie chýb bankrotmi dôjde až v ďalšej  recesii, možno niekedy v roku 2022.

Tento už tak slušne rozbiehajúci sa ekonomický boom ide administratíva nového amerického prezidenta Joe Bidena podporiť  ďalšími gigantickými fiškálnymi balíčkami.

Pritom príjem v USA v roku 2020 medziročne poskočil. Mediánová americká domácnosť má už pred ďalším balíčkom na účte o 37 % viac dolárov než mala pred rokom (plus 450 $). Na grafe vidno medziročnú zmenu, ak domácnosti rozdelíme podľa príjmu na kvartily (prvý kvartil má najnižší príjem 12-30,3 tis. $/rok). Pri prvom kvartile predstavuje zmena približne 220 $, pri najvyššom štvrtom 800 $.

Zaujímavé je, že toto masívne rozhadzovanie zlých peňazí americkým štátom nedesí už len inflačných jastrabov. Plašia sa už aj plnokrvné inflačné holubičky. To, čo chystá vláda USA, pripadá ako priveľké riziko pre infláciu dokonca aj ekonómovi Olivierovi Blanchardovi. Ten určite nepatrí za zástancov tvrdých peňazí, naopak sám obhajuje 4 % namiesto 2 % inflačného cieľa.

Hýbe sa to aj u nás doma. Podľa rýchleho odhadu poskočila napriek lockdownom v januári jadrová inflácia (ukazovateľ cenovej inflácie dôležitý pre menovú politiku ECB očistený o ceny energií, potravín, alkoholu a tabaku) v eurozóne najviac v histórií jej merania – z 0,2 % na 1,4 % medziročne. Áno, je v tom kopa šumu, zmien v DPH a váhach indexu a áno viem, že jedna lastovička ešte inflačnú jar nerobí. Nejak to ale začne…

Tip kniha – Ako na zlato

Mnohí ľudia nevedia vnímať zlato s chladnou hlavou. Buď ho nenávidia alebo milujú. Obe emócie vedú k chybám a stoja peniaze. Prvú uncu zlata som si kúpil v pobočke komerčnej banky v Kitsee, tesne za slovenskými hranicami, ešte v roku 2005. Odvtedy som sa čo to naprednášal, nakonzultoval, naobchodoval, no nezískal som pocit, že by sa informovanosť ohľadom racionálneho využitia zlata v majetku zásadne zlepšila. Ľudia ho nakupujú draho, zle alebo vôbec. Pred troma rokmi som preto začal dávať dokopy kurz, ktorý by ľuďom pomohol pri praktických otázkach spojených s týmto peňažným kovom. Materiálu sa nakopilo toľko, že je z toho kniha „Ako na zlato – praktický sprievodca sporením v zlate“, ktorá konečne vychádza v papierovej podobe.

Zlato je tradičnou poistkou voči zlým politickým, ekonomickým a finančným scenárom. Kniha vás krok po kroku prevedie dôvodmi a technickými aspektmi sporenia kúpnej sily v zlate. Prečo vlastniť zlato? Aké funkcie plní zlato v majetku a aký by mal byť jeho podiel? Čo od zlata nečakať? Kedy, kde a v akej podobe ho nakupovať? Na čo si dať pozor pri nákupe alebo predaji zlata?

Kniha je v tlači, hotová na sklade by mala byť 17.2.2021. Už dnes si ju môžete kúpiť podpísanú, s 21 % zľavou u mňa stránke za 14,9 eura.

GameStop mytológia

O firme GameStop a jej akciách, ktoré sa posledné týždne stali najobchodovanejšími na svete, bolo toho popísaného a povedané už viac než dosť. Dokonca aj v našom podcaste s Aďou.

Pozrieť video na YouTube

Tento novodobý triedny boj, v ktorom sa útočí BUY príkazmi a ochotou prísť o vlastné peniaze, je výbornou prežitosťou objasniť aj exotickejšie zákutia dnešných kapitálových trhov. Preto by som tu chcel dať ešte priestor pár postrehom, ktoré v celej mytológii vojny Reddiťákov s tučnými kocúrmi z Wall Street zaznievali na môj vkus príliš málo alebo vôbec. Tu sú moje tri oriešky pre redditovú Popolušku.

Robinhood mal na obmedzenie obchodovania s virálnymi akciami dobré dôvody

Aplikáciu Robinhood považujem za hračkárskeho brokera. Ani táto hračka ale nie je zadarmo. V tomto prípade absencia poplatkov za obchody vyvažuje to, že aplikácia predáva informácie o obchodoch svojich klientov napríklad hedžovému fondu Citadel. To je ten Citadel, ktorý takmer troma miliardami dolárov zachraňoval Melvin Capital po tom, ako ho podojili Reddiťáci. Keď som videl chaotické print-screeny klientov, ktorým aplikácia sama predávala ich tituly za absurdné ceny a následne tieto predaje rušila, nevedel som, či sa mám smiať alebo zaplakať. Napriek tomu sa musím zbojníka YOLOv zastať.

V dnešnom svete obchodovania s takzvaným T+2 zúčtovaním na vysvetlenie pozastavenia obchodovania s virálnymi akciami netreba sprisahanie proti investorskému proletariátu. Ak kúpim akciu GME, ten kto mi ju predá, dostane peniaze až za dva dni. A za dva dni, sa toho môže veľa stať. Napríklad môžu skrachovať YOLO zbojníci. Preto zúčtovacie domy požadujú od brokerov kolaterál v závislosti od toho koľko a aké volatilné akcie obchodujú ich klienti. No a klienti Robinhoodu milujú akcie, čo vystúpajú o stovky percent (a následne padajú). Robinhood dostal starý dobrý 3 miliardový margin call od takéhoto zúčtovacieho centra National Securities Clearing Corporation, na ktorý musel zohnať od svojich majteľov 3,4 miliardy nového kapitálu.

Obchodovanie s virálnymi akciami obmedzovali (napríklad navýšením požiadaviek na margin) aj štandardní brokeri, ktorým Citadel alebo „zlé hedžové fondy“ môžu  vyliezť akurát tak na chrbát.

Profesionálni investori vždy boli a aj sú na oboch stranách obchodov s virálnymi akciami. Okrem toho predávajú lopaty

Pamätáte film The Big Short? Jeho hlavný hrdina Michael Burry bol tentokrát GME Long a to už najneskôr v lete 2019. A nikto ma nepresvedčí, že aj on je retail proletár, povstalec z Redditu. Je to hedž-fond manažér, ktorý sa na tejto vlne parádne zviezol a zarobil na nej približne 240 miliónov dolárov.

Spolu s inými hedžovými fondami, ktoré sú dávno na oboch stranách obchodu, aj Long aj Short. Plus predávajú v tejto zlatej horúčke lopaty – vypisujú opcie a zarábajú na poplatkoch. Všetko, čo sa na trhoch divoko hýbe ako eratické pohyby poranenej ryby, priláka chladnokrvných finančných žralokov.

Napríklad hedžový fond Mudrick Capital Management mal v januári 2021 jednej z najlepších mesiacov svojej existencie, keď zarobil takmer 200 miliónov dolárov (9,8 % svojich aktív) na volatilite akcie GME a dlhu a opciách ďalšej virálnej akcie AMC Entertainment Holdings Inc.

Short nie je zlý a naked short nie je ilegálny. Ilegány je Failure to Deliver.

„Ako niekto môže predávať akcie, ktoré nemá?!“ úprimne sa rozhorčuje Elon Musk, ktorý popri tom shortuje vlastné autá – predáva ich dopredu v čase, keď ich ešte nevyrobil.

Shorter je nový nepriateľ.

Pritom to je hlúpa skratka. Či Short, či Long, každý chce zarobiť. Pozrite na Burryho. Keď ide o peniaze, ani na chvíľu nemá problém prepnúť z role The Big Short do The Big Long.

Keby som si musel vybrať „môj tím“ skôr by som si vybral Shorty. Mám týchto bojovníkov proti veterným mlynom úprimne rád. Chce to cojones, ísť proti trendu. Oni žijú heslo  „Fight the Fed!“ a idú vlastnými peňaženkami do vopred prehratého boja proti zbesilým tlačiarňam centrálnych bánk. Tie  bez prestávky znehodnocujú peniaze a tak automaticky nafukujú ceny akcií. Pomáhajú vyňuchať podvodných manažérov, neschopných riaditeľov a hľadať pravdu o správnej cene podnikov. Som presvedčený, že problém je dnes opačný a  jedným zo slabých miest bublifukových trhov je, že shortovania je príliš málo. Všetci sa dnes spoliehajú na bohatého strýka v podobe centrálnych bánk.

Mimochodom pre fajnšmekerov ani – nahaté shortovanie nie je ilegálne. Ilegálne je v dohodnutom čase akcie nevrátiť. Tento diel je však na vysvetlenie toho, čo je to rehypotekácia cenných papierov a ako robia nahý short aj naše nudné komerčné banky s peniazmi na účtoch vysvetlím hádam inokedy.

Home-office tipy od profesionála

Stephan Wolfram je na home-office 30 rokov. Teleworking vrátane meetingov a prednášania mal v malíčku dávno predtým, než z toho pandémia spravila mainstream. Tu sú jeho skúsenosti, hacky a vychytávky ako pri takejto forme práce nestratiť produktivitu. Spísal ich ešte v roku 2019.

Stephan je nerd, veď vymyslel vlastný matematický dotazovací engine WolframAlpha, ktorý na základe dopytu vypočíta odpoveď z externých zdrojov na internete. Ale dnes sme tak trochu nerdi asi všetci. Nie je to suchý akademik, na diaľku riadi aj svoju firmu zamestnávajúcu 800 ľudí.

• používa dlhodobo rovnaký setup – dva monitory – obrazovku jedného z nich považuje za „verejný priestor“ a zdieľa ju pri online meetingoch alebo prednáškach. Na druhej má emaily, poznámky a správy, ktoré nie sú pre prebiehajúci meeting relevantné
• používa počítač s čo najsilnejším dostupným CPU – keď počítam sekundy, kým zbehne nejaká aplikácia, niekedy ma napadne, koľko života som tým už stratil
• sedí, stojí a chodí za pracovným stolom. Chodiaci pás som si v kancelárii začiatkom roku 2016 nainštaloval aj ja. Pri nižších rýchlostiach sa na ňom prekvapivo bezproblémovo aj píše. Nakoniec som ho ale používal menej, ako som myslel a to z dvoch dôvodov. Čínsky produkt bol po zapnutí hlučný, čo vyrušovalo kolegov v kancelárii. Človek sa pohybom zahreje, čo vyžaduje výrazne nižšiu teplotu okolia alebo výrazne menej odevu, čo je opäť často nezlučiteľné s kolegami. To ale rieši ďalšia Stephanova vychytávka
• Home –office nemusí nutne znamenať byť uväznený doma – za počítačom pracuje aj pri prechádzkach vonku – používa na to pásy, ktorými má notebook pripevnený na trupe

• všetko čo sa dá, zaznamenáva a analyzuje – s počítačom začal chodiť po vonku po tom, ako zaznamenal pokles pokojového tepu po víkendových výletoch. Meria aj ukazovatele produktivity ako čas a počet zaslaných mailov alebo počet úderov do klávesnice za deň. Mailov má v archíve spolu už približne 1,3 milióna a takýto graf života mu vytvoria, keď vykreslí bodkami časy ich odoslania. Biele miesta na mape odoslaných mailov odhalia aj jeho spánkové návyky, ktoré sa zmenili dopísaním jeho knihy A New Kind of Science v roku 2002.

• pri práci počúva hudbu – pri písaní textov ale musí prejsť na hudbu bez vokálov, ktoré od ťažšieho tvorivého písania odvádzajú pozornosť – k tomu som sa dopracoval aj ja, pomáha aj hudba, ktorú mám obohranú, preto sa mi na nej myseľ už „nezadŕhavá“
• v pivnici si vyrobil samostatné štúdio na prednášanie a videokonferencie – tu má zaujímavý hack spočívajúci v tom, že si premieta publikum na plátno, na ktoré sa počas prednášania pozerá. Musím to vyskúšať, možno to pomôže vytvoriť ilúziu prítomnosti publika, ktorého absenciu osobne považujem za najväčší problém takejto formy prezentácie.
• automatizuje všetko, čo sa dá – ak sa niečo v jeho práci opakuje, okamžite z toho začne vyvíjať softvérový produkt – tool. Výhodu má, že za týmto účelom používa svoju firmu, ktorá je vlastne len jeho ďalším hackom na zvyšovanie vlastnej produktivity.
• má do detailov premyslený systém archivácie a zakladania súborov a všetkého, čo kedy napíše a vymyslí

Bohužiaľ nič tam nepíše o tom, do akého foldra archivoval deti, keď ho nechceli nechať pracovať.

Juraj Karpiš

Aj ja predávam niečo, čo ešte nemám. Ak mi s tým chcete pomôcť, dajte vedieť o začatom predaji knihy „Ako na zlato – peniaze pre neveriach“ aj svojim známym napríklad preposlaním stránky www.akonazlato.sk . Pomôže im to so zlatým longom. Ďakujem! Otázky, komentáre a tipy mi píšte na adresu [email protected] . A ja sa idem hrať.