029 Chcú náš keš. Tragédia spoločného lesa. PFIGS  Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Tragédia spoločného lesa

Pod vrcholom mi už bolo zle. Z chabej fyzickej formy, ktorú preťažovala aj posviatková nadváha. No aj z toho, čo som pri šliapaní v Nízkych Tatrách videl naokolo.

Štát nechal zmiznúť z  Národného parku naše stromy.

Oni hovoria kalamita, lykožrút či omladzovanie porastu. Ja počujem obchod s drevom. Po kalamite zostáva drevo lesu, ktorý ho opäť využije ako kapitál pre ďalší rast v prirodzenom cykle. Teda aspoň by mohlo, keď už predstierame, že ide o Národný park. Aj s tými lykožrútmi sme zatočili. Vytrhali sme si všetky zuby preto, aby sa náhodou nejaký nepokazil.

Aj tu „pomohli“ dotácie z EÚ. Stromy v našom Národnom parku európske peniaze zmenili na „zelené“ palivo –  dotovanú biomasu. Nové cesty na hasenie požiarov postavené z eurofondov znížili náklady ťažby. Problém vyriešený, už nemá čo zhorieť.

Tragédia spoločného tatranského lesa ilustruje zlyhanie štátu. Štátny majetok nikdy nie je spoločný. Jeho použitie kontrolujú dočasní správcovia. Suplujú neinformovaných, nezainteresovaných a vzdialených vlastníkov. Správca na rozdiel od skutočného vlastníka majetok nikdy nemôže ako celok predať a realizovať tak jeho dlhodobú hodnotu. Preto iba maximalizuje tok príjmov počas jeho spravovania. Často tunelovaním, humpľovaním a žmýkaním, bez ohľadu na budúcnosť. No nechám peniaze na stole môjmu nástupcovi? Po nás púšť.

Trhy

Zlato sa dnes pred začiatkom obchodovania začalo svižne šplhať k 1250 dolárom za uncu. Euro je približne tam, kde pred týždňom (1,058 dolára). Americké akcie zostávajú na historických maximách. K maximám sa blížia aj z hľadiska podielu dlhu k účtovnej hodnote vlastného kapitálu mediánovej firmy.

PFIGS

Prezident Európskej komisie Juncker sa údajne vyhráža, že ak neprejde ním podporovaný plán na užšiu integráciu v podobe vytvorenia spoločného ministerstva financií, tak odstúpi. To by mohla byť šanca konečne sa ho zbaviť. Zmeniť smerovanie EÚ predtým, než sa rozpadne. Len škoda, že na jeho sľuby sa nedá spoľahnúť, keďže zvykne strategicky klamať.

Podľa nemeckej centrálnej banky je tamojší trh nehnuteľností vďaka prinízkym úrokom ECB prehriaty. Nadhodnotenie odhaduje na 30 %. Bundesbanka dokonca vymenovala najrizikovejšie mestá – Berlín, Kolín, Düsseldorf, Frankfurt, Hamburg, Mníchov a Štutgart. Nízke úroky z ECB máme aj my, no naša NBS sa bubliny neobáva.

Aj nemeckej kancelárke Merkelovej sa zdajú byť úroky ECB pre Nemecko prinízke. „Monetárna politika nie je nastavená na Nemecko, ale je skôr zameraná na iné krajiny, od Portugalska po Slovinsko alebo Slovensko. Ak by sme ešte stále mali nemeckú marku, tá by mala určite inú hodnotu ako euro.“ Hľadiac na ekonomický rast, stav nášho pracovného trhu a ceny nehnuteľností si nás Merkelová evidentne pomýlila s Talianskom, ktoré by bez dotácii z ECB v podobe nízkych úrokov neprežilo.

Francúzske 10 ročné dlhopisy už majú vyšší výnos ako tie írske. Neistota ohľadom prezidentský volieb dvíha tamojšie úroky. Bude treba zmeniť skratku problematických krajín periférie z PIIGS na PFIGS?

Eurozóna obnovila rokovania s Gréckom o pokračovaní finančnej pomoci. Výnosy na gréckych dlhopisoch po tejto správe klesli.

Žijeme dobu PHD štandardu. FOMC  (Federal Open Market Committee) –  kľúčový rozhodovací orgán americkej centrálnej banky ovládli ekonómovia a akademici. A tí nemajú radi hotovosť. Sloboda, ktorú hotovosť poskytuje, umožňuje ľuďom utiecť z ich experimentov.

Zdroj: @KateDavidson

Vojna proti hotovosti

„Minulé leto som zašiel do banky a povedal im, že potrebujem milión dolárov v hotovosti. Pýtali sa ma na dôvod. „Keď som peniaze do banky vkladal, príčina vás nezaujímala, prečo sa ma na ňu pýtate teraz, keď si ich chcem vybrať?“ odpovedal som.“ Tak začína zaujímavý príbeh o tom, aké ťažké je dostať sa k vlastným peniazom v americkej banke.

Vojna proti hotovosti je globálna. K téme som mal rozhovor v stredajších Hospodárskych novinách.

Používajú sa výhovorky o boji proti kriminalite, no cieľom je totálna kontrola štátu nad peniazmi, intenzívnejšie zdanenie a výnosy pre finančné spoločnosti.

Finta so strašením ľudí zločinom, ktorú dnes používajú politici a centrálni bankári, má minimálne sto rokov. Finančník JP Morgan pri bankovej panike v roku 1907 obvolával editorov novín, aby zverejnili čo najviac správ o lúpežiach a prepadnutiach. Snažil sa vystrašiť klientov bánk, aby si z nich nevyberali peniaze.

Nástrojmi obrany finančnej slobody pred politikmi a finančníkmi sú peniaze mimo bánk, zlato, striebro a kryptomeny .

Myslím skutočné kryptomeny a nie podivné schémy.

Cukríky? Od doktora všetko liek

Deti sa dnes topia v lacnej sladkej láske hodenej do nákupného košíka pri pokladni. Na detských ihriskách sa mi už nechcelo stále vysvetľovať, prečo som zlý otec, ktorý nedopraje svojim deťom. Prečo nechcem pchať prázdne kalórie do mojich nehladujúcich detí. Lavínu sladkostí od spolu-venčiacich rodičov som zastavoval výrokom, že majú cukrovku.

Potom si v Denníku N od českej lekárky a odborníčky na výživu Miroslavy Navrátilovej prečítam, že mám deťom dávať gumené medvedíky na kosti. Nie vývar z hovädzích kostí ani huspeninu. Cukríky a sladkosti. Sú vraj v pohode. Do kila cukru denne. „Upadám do mdlôb.

„…niekam prídete a už riešite, čo tam majú a čo z toho nemôžete zjesť. A keď to zjete, máte výčitky. Stravovanie by nám malo prinášať dobré pocity. Spánok, pitie, jedlo, sex – to všetko by malo prinášať pôžitok a mali by sme to robiť akosi automaticky. Ale miesto toho sa tým veľmi zaoberáme. Nepočítame, koľkokrát sme sa nadýchli, ale počítame, koľko kalórií sme zjedli. Prečo?

Lebo svet okolo nás sa zmenil rýchlejšie, než sa stihli zmeniť naše gény. Dnes to máme príliš ľahké. Chute sú nastavené podľa prostredia stabilného milióny rokov. Nadbytok, ktorý priniesla  priemyselná revolúcia, trvá z hľadiska evolúcie nášho druhu zlomok sekundy. Dnes máme stravu príliš chutnú, príliš kaloricky bohatú, príliš často a príliš po ruke. Hlad bol kedysi pravidelnou, automatickou súčasťou jedálnička. Dnes sa k nemu väčšina populácie nevie dostať inak, ako vedomým odriekaním.

Preto sa prejedáme. Ak proti tomu aktívne nepodnikáme kroky, skončíme s nadváhou alebo metabolickými ochoreniami, ako veľká časť vyspelého sveta.

Ľudia sa tu smiali z tučnej Ameriky nevediac, že sa smejú z vlastnej budúcnosti. Sme chudí, lebo sme boli dlho chudobní. Už nie sme chudobní, preto už nebudeme ani dlho chudí. Na plavárni dnes vidím viac obéznych detí, než som stretol za prvý a druhý stupeň mojej základnej školy dokopy. U väčšiny ľudí to však začne neskôr. V strednom veku po tom, ako gény preskočili do detí. Zdravie človeka po reprodukcii evolúciu príliš nezaujíma, preto sú nedostatky prostredia zrazu viditeľnejšie.

Keď chcel otec dať deťom „cukrík“ kedysi, musel sa vyšplhať na vysoký strom a med ukradnúť útočiacim včelám. Cukrík stál náročnú prácu a odvahu. Dnes stačí pár centov. Vtedy to bol skutočný dôkaz lásky.

Tip

Študovať treba celý život. V tejto oblasti odporúčam knihu The Hungry Brain: Outsmarting the Instincts That Make Us Overeat od  Stephana J. Guyeneta. Jeho výborný (pôvodný) blog nájdete tu, nový tu.

Juraj Karpiš

Erikom Balážom budem diskutovať v stredu 1.3.2017 o 17:00 na festivale Showcrates v bratislavskom KC Dunaj o paralelách medzi lesom a ekonomikou. Volá sa to „Slobodné svety“. Zastavte sa na kus reči. Tu je predjedlo: Erik bol nedávno v rozhlase a jeho rozhovor Bez obalu stojí za to. Vaše pripomienky, postrehy a námety si rád prečítam na  tyzdennik@jurajkarpis.com. Kľudne prepošlite známemu alebo zdieľajte na sociálnych sieťach ak vás tu niečo zaujalo.

Ak chcete dostávať tento týždenník o niekoľko dní skôr a rovno do mailu , tak nižšie nechajte svoju mailovú adresu.




026 Inflácia je späť. Fed ťaží bitcoin Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Skutočné náklady

Keď som bol malý, chcel som byť kozmonautom, vedcom a majstrom sveta. Naraz. Jednou z bolestných lekcií dospievania je, že si treba vybrať. „V živote môžeš mať čokoľvek, no nemôžeš mať všetko,povedal niekto múdry. Hlboká špecializácia mi bola vždy proti srsti, tak to musím rozlietanej hlave často pripomínať. Život sa míňa a už si musím dávať pozor, čomu poviem áno. Každé nové „áno“ ukradne miesto inému plánu. Ekonómovia to volajú náklady obetovaných príležitostí. Nákladmi návštevy kina nie je len cena lístka, ale hlavne hodnota toho, čo sme počas kina zmeškali. Ako starnem, snažím sa svoju schopnosť povedať nie cibriť. Ak sa nedarí, uľavím si výrokom iného múdreho človeka: „Človek by mal vedieť o všetkom niečo a o niečom všetko.

Letom svetom

Saudský princ údajne kúpil 80 leteniek pre svoje sokoly. Akoby nemohli letieť po svojich. Ktovie kam cestoval. Možno do USA. Trumpov šokujúci zákaz vstupu pre občanov 7 arabských krajín do Ameriky sa netýka Saudskej Arábie. Napriek tomu, že 15 z 19  teroristov z útoku 9/11 bolo občanmi práve tejto krajiny.

Americká centrálna banka na tohto-týždňovom zasadaní nepohla ani úrokmi, ani trhovými očakávaniami. Bývalý zamestnanec Fedu dostal pokutu 5 000 dolárov za to, že server centrálnej banky používal na ťažbu bitcoinov. Keby namiesto manipulácie zlých peňazí to isté robili všetci zamestnanci Fedu, svet by bol bohatší a Amerika mierumilovnejšia.

Americké akcie mierne korigovali a vrátili sa do úzkeho pásma, v ktorom oscilujú takmer dva mesiace. Podľa historických priemerov viacerých ukazovateľov zostávajú nadhodnotené.

Zdroj: www.advisorperspectives.com

Euro-pa

Euro voči americkému doláru posilňuje a dosiahlo 1,08 dolára. Pomáhajú inflačné prekvapenia v eurozóne a administratíva nového amerického prezidenta. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien dosiahol po rýchlom raste cien elektriny v januári už 3 %, francúzska inflácia poskočila z 0,8 % na 1,6 %. Prekvapivo rýchly návrat eurozóny k inflačnému 2 % cieľu v kombinácii s voľbami v Nemecku môže dotlačiť Európsku centrálnu banku k skoršiemu ukončeniu QE alebo inej forme sprísnenia monetárnej politiky.

Poradca prezidenta Trumpa pre obchod Peter Navarro obvinil Nemecko z manipulácie meny. Extrémne podhodnotené euro má vykorisťovať obchodných partnerov ako sú USA a ostatné krajiny EÚ. Merkelová mu odkázala, že Nemecko už vlastnú menu príliš ovplyvňovať nemôže, keďže euro spravuje ECB. Trhy z obvinenia vycítili, že prezident bude menším fanúšikom silného dolára než sa čakalo. Dolár po zverejnení správy oslabil aj voči zlatu.

Rozdiel medzi úročením 10 ročných štátnych dlhopisov Francúzska a Nemecka rastie a je najväčší za posledné tri roky. Rozdiely v úročení členských krajín EMU a Nemecka boli v minulosti dobrým ukazovateľom stresu v eurozóne. Napriek tomu, že v porovnaní s úrokovými diferenciálmi počas eurokrízy ide stále o maličkosť, bude zaujímavé sledovať vplyv francúzskych volieb na dlhopisy.

Šušká sa, že Európska komisia spolu s ECB potajme pracujú na nejakej forme spoločných dlhopisov garantovaných celou eurozónou s pracovným názvom „Bezpečné európske dlhopisy“. Keď má niečo v názve bezpečné, je pomerne jasné, ako to dopadne. Nemci boli vždy proti, tak uvidíme, či vydržia. Dlhovú úniu buduje už ECB nákupmi dlhopisov členských krajín. Ďalšia forma dlhovej únie zvýši náklady a nenávisť v Európe po tom, ako integračný sen narazí na realitu.

Gréci majú do 20. februára prijať dodatočné úsporné opatrenia. Medzinárodný menový fond považuje ich dlh za neudržateľný (aké prekvapivé!) a bez neho ďalšie peniaze na odsúvanie problému do budúcnosti nemieni posielať ani EÚ. Grékom sa do toho nechce. Grexit? Zase?

Brexit prešiel britským parlamentom.

Kolektívne zmluvy stoja pracovné miesta

Podľa výskumu ECB kolektívne vyjednávanie miezd v podnikoch zvyšuje straty pracovných miest v recesiách. Problémom sú najmä celonárodné, regionálne alebo sektorové mzdové kartely, ktoré nemôžu reflektovať situáciu konkrétnej firmy. Tieto plošné mzdové dohody neumožnia podnikateľovi premietnuť pokles výnosov do úpravy miezd, čo vedie k prepúšťaniu alebo likvidácii. Kým v eurozóne je takýmito kolektívnymi zmluvami pokrytých až takmer 75 % zamestnancov,  v členských krajinách EÚ mimo eurozónu to je len tretina.

Zdroj: ECB

Deutsche Badass Bank

Nakoniec to vyšlo nemeckú banku relatívne lacno. Za zastavenie vyšetrovania ohľadom prania špinavých ruských peňazí  (10 miliárd) zaplatí 630 miliónov dolárov USA a Veľkej Británii.

Nedávno sa Deutsche bank dohodla aj na pokute 7,2 miliárd dolárov s americkým Ministerstvom spravodlivosti za zavádzanie pri predaji hypotekárnych cenných papierov.

Okrem prania špinavých peňazí a zavádzania klientov vie Deutsche Bank na počkanie nechať zmiznúť fiktívnymi operáciami aj 426 miliónovú stratu.

Deutsche bank bola jednou z bánk, pre ktoré začala „európska solidarita“. Aby politici vo Francúzsku a Nemecku nemuseli riešiť domáce krachujúce banky, ktoré mali zainvestované v Grécku, použili peniaze európskych daňových poplatníkov a poslali ich na „záchranu“ Grécka. Tato záchrana gréckych veriteľov (zahraničných bánk) zakonzervovala ekonomickú depresiu v krajine. Výsledkom je neudržateľný dlh, krajina na pokraji občianskej vojny a pretrvávajúca neistota ohľadom toho, či zostanú v eurozóne. A to 10 rokov po začiatku krízy.

Bankový sektor je pokazený

Nielen Deutsche, ale aj iné veľké banky robia zlobu. Štát vraví, že sú príliš veľké, aby padli. Čo sa stane v sektore, keď veľkým bankám štát poskytne ochranu pred trhovými zákonmi? Začnú preteky v raste. A kde neumierajú jednotlivé banky, tam pravidelne kolabuje celý systém.

S rastom ochrany zo strany centrálnych bánk a štátu po druhej svetovej vojne sa banky postupne zmenili na kasína. Takmer žiaden kapitál a obrovská páka.  Keď to vyjde, zarobia a okamžite to vysypú na dividendách. Ak to nevyjde, zaplatia to daňovníci. Manažéri pseudo-súkromné kolosy tunelujú cez odmeny. Finančníci platia politikov. Prípadne ich strašia poklesom úverovania. „Credit is Good!“ je moderná politicko-ekonomická mantra. To je jedno aký. Či na nehnuteľnosť finančne negramotného dlhového otroka alebo investíciu do technológie zvyšujúcej produktivitu.

Naivná makroekonómia hlavného prúdu toto posolstvo svätí podivnými hypotézami. Chýba jej teória produkčnej štruktúry ekonomiky, hľadí len na agregáty.  Akvárium je pre ňu to isté, čo rybacia polievka. Väčšina ekonómov do krízy ani nevedela, ako funguje tieňový finančný systém. Mnohí nevedia dodnes, čo je to rehypotekácia.

Úver môže byť aj zlý a môže ho byť priveľa. Ak je kapitál zmanipulovanými úrokmi smerovaný do chybných investícií alebo pomýlenej spotreby, v tomto použití zhynie. Jeho stratou sa navždy zníži produktivita ekonomiky. Vysoký dlh síce dočasne zvýši HDP, no v dlhodobom horizonte je spojený s nižším ekonomickým rastom.

Priemerná cena bytov na Slovensku rastie už dvojciferným tempom, jednoizbové byty medziročne narástli o 14 %. Centrálna banka sa bubliny neobáva.

Tip na podcast

Makroekonómia hlavného prúdu sa zle fungujúci finančný systém snaží ignorovať aj po finančnej kríze. Ide si svoje o agregátnom dopyte, reforma bankového systému nie je témou. Na chyby poukazujú najmä ekonómovia tzv. rakúskej školy. Preto je osviežením, keď banky a spiacich ekonómov kritizuje aj profesorka Anat Admati zo Stanford University, ktorá má k hlavnému prúdu výrazne bližšie. Jej rozhovor na Macro Musing Podcaste odporúčam.

Takto radšej nie

Väčšina kalórií priemerného Američana pochádza z potravín, ktorým sa ja snažím čo najviac vyhýbať: pridaný cukor a sladidlá, spracované obilniny a rastlinné tuky. Považujem ich buď za nutrične chudobné alebo rovno zdraviu škodlivé (napr. chemicky spracované rastlinné tuky). Ktovie, ako by tento graf vyzeral u nás.

Zdroj: www.ers.usda.gov

Juraj Karpiš

Kilo cukru, liter rafinovaného repkového oleja, dva kilové chleby. Strava pokrývajúca kalorickú potrebu na týždeň. Ktorú kryptomenu ťaží Yellen? Vaše tipy a pripomienky píšte na tyzdennik@jurajkarpis.com.

Ak chcete dostávať tento týždenník o niekoľko dní skôr a rovno do mailu , tak nižšie nechajte svoju mailovú adresu.

 




024 Súcit, nie závisť. ECB neotočila Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Choroba

1. pracujem, 2. zvládam čítanie, 3. maximálne môžem pozerať YouTube. To sú tri úrovne intenzity mojich chorôb. Tentokrát sa imunitná reakcia spustila naplno. Únava, nepríjemné pocity a horúčka dostatočne jasne vymedzili, čo všetko nemám robiť. Telo prebralo kontrolu nad mojimi plánmi. Ani tie videá som nevládal pozerať. A to je vonku zima ako z rakúskeho turistického katalógu. Ale zdá sa, že vojnu vyhrávame.

Jediný priemerný Slovák vlastní viac, než tri miliardy chudobných!

V Švajčiarsku pokračuje Svetové ekonomické fórum. Davos je miesto, kde miliardári poučujú milionárov o problémoch chudobných. V čase mítingu nás odtiaľ každoročne triafajú správy o tom, ako nespravodlivo je rozdelené bohatstvo vo svete. Či sa zlepšuje život najchudobnejších tieto analýzy zvyčajne ignorujú. Ide o to, koľko majú tí najbohatší. „Priveľa!“ je každý rok expertmi odporúčaná odpoveď.

Osem mužov vlastní toľko čo chudobnejšia polovicac planéty,“ je tohtoročná podoba mediálneho výkriku. Ide o zavádzajúcu správu britského think tanku Oxfam, ktorú nekriticky a plošne šíria tradičné média. Napriek  podnecovaniu hnevu a závisti to Facebook ani Twitter zatiaľ nemažú.

Zdroj: NBS

Oxfam používa  podivnú metodológiu. Dlh považuje za negatívny majetok. Zo zadlženého študenta Harvardu robí väčšieho chudáka, než je sirota v africkom slume. „Výsledkom je, že ak použijete metodológiu Oxfamu, je moja neter s vreckovým 50 centov bohatšia ako spodných 40 % svetovej populácie,“ sťažuje sa Felix Salmon. Dodám, že priemerný Slovák je rádovo bohatší ako Felixova neter. NBS v roku 2012 odhadla mediánové čisté bohatstvo slovenskej domácnosti na 61 tisíc eur. Tak čo, cítite sa byť nechutne bohatí?

Ak nezastavíme neoliberalizmus, uvidíme pokračovanie toho, čo sa dialo posledných 25 rokov,“ varuje Oxfam. Posledných 25 rokov bolo pre svet a najmä tých chudobných ďaleko najlepších v histórii. Takže dúfam, že nočné mory Oxfamu sa budú plniť aj naďalej.

Ekonomika

Prezident komunistickej Číny prišiel do Davosu brániť globalizáciu, ktorú podľa neho nemožno viniť za súčasné svetové problémy. Medzinárodný menový fond znížil odhad rastu Indie zo 7,6 % na 6,6 % HDP pre „dočasný negatívny spotrebný šok“ vyvolaný spackanou demonetizáciou.

Britská premiérka Theresa May to povedala na plné ústa. Veľká Británia opúšťa Európsku úniu a jej jednotný trh. Čiastočné členstvo tak zmizlo zo stola a prístup na trh EÚ bude predmetom vyjednávaní.

Brexit je príležitosť na to, aby EÚ začala vyberať vlastné dane, hovorí správa pracovnej skupiny vysokých európskych funkcionárov. Skupinu poverili vypracovaním stratégie Európska komisia, Rada a Parlament. Vedie ju bývalý taliansky premiér Mario Monti. Navrhujú napríklad európske dane zo spotreby pohonných hmôt alebo európsku daň z príjmu právnických osôb. Pri jej zavádzaní pomôže iniciatíva na zjednotenie daňových základov. Bez tých Britov to bude v únii ťažšie.

Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel tvrdí, že treba vytvoriť nový Pakt stability a rastu, keďže ten súčasný kladie príliš veľa dôrazu na stabilitu a málo na rast. Ani stabilita ani rast. Veď euro sa v roku 2012 takmer rozpadlo.

Inflácia spotrebných cien v Británii prekvapivo poskočila. Rast zrýchlil z 1,2 % v novembri na 1,6 % v decembri 2016. Inflačné prekvapenie sa udialo aj v Španielsku, ceny tam narástli o 1,4 %, čo je najrýchlejšie za posledné tri roky. Nemci z toho nervóznejú, minister financií Schäuble naznačuje, že by bolo vhodné, aby ECB z monetárnej stimulácie vycúvala už tento rok.

ECB ale na dnešnom zasadnutí nezmenila ani úroky, ani nastavenie svojich programov. Draghi namiesto obratu v monetárnej politike odkázal Nemcom: „Buďte trpezliví.“

Dolár/euro ani zlato sa za týždeň nikam nepohli a americké akcie sú stále zamrznuté.

Centrálna banka ako sponzor rizika

Zdroj:BIS

Podľa nového výskumného článku Bank for International Settlements vznik americkej centrálnej banky  spravil americký bankový systém „odolnejším voči šokom solventnosti, no menej odolným voči šokom likvidity, keďže banky po založení Fedu prudko znížili svoju likviditu. Odpoveď sektora ilustruje, ako zavedenie veriteľa poslednej inštancie môže zmeniť správanie súkromného sektora tak, že tento zvýši pravdepodobnosť využitia veriteľa.“  Vznik štátnej sociálnej poisťovne bankárov vedie k ich rizikovejšiemu správaniu a vyšším stratám, ktoré následne prehodia na zvyšok ekonomiky. Na druhej strane privilégium ochrannej ruky centrálnej banky vytvára vo finančnom sektore ekonomickú rentu.

Zdroj:BIS

Tip na knihu

O negatívnom vplyve centrálnej banky som písal v Zlých peniazoch. Ekonomický mainstream ju však stále považuje za kľúčový stabilizačný prvok v  hospodárstve. Tézami zo Zlých peňazí vás tu bijem po hlave pravidelne. Čo tak si oddýchnuť pri mainstreamovom pohľade, ktorý štátom monopolizované fiat peniaze chváli ako významný krok vpred? Potom odporúčam knihu Ekonomické krízy a ekonomická veda Daniela Dujavu. Dozviete sa viac o tom, akými teóriami búchajú o stôl ekonómovia v centrálnych bankách, keď manipulujú úroky a alebo zachraňujú finančníkov.

Dano učí na Ekonomickej univerzite v Bratislave a ekonómia ho zaujíma aj mimo pracovnej doby. Pred dokončením Zlých peňazí som mu preto dal pár kapitol spripomienkovať. Čítajúc jeho komentáre som neskôr zistil, aké rozčúlenie som mu tým spôsobil. Po prečítaní jeho knižky sme si asi kvit J.

Ani cukor nie je satan

V rámci liečby som minul pol fľašky medu. Med bol na niekoľko dní výlučným zdrojom energie, keďže absenciou hladu mi telo signalizovalo, že si teraz skutočne nepraje imunitný systém zaťažovať spracovávaním potravy. Sŕkajúc sladký čaj som si uvedomil, že hreším.

O tom, že cukor narobil a stále robí kopu zloby a ako to jeho promotéri hádzali na živočíšne tuky, som už písal. Z témy začína byť mainstream. V The New York Times sa dočítame, že „(cukor) možno predčasne zabil viac ľudí ako tabak.“ Niektorí sa ale dnes prehupli do druhého extrému. Cukor považujú za jed. Netvrdím, že cukry si netreba zaslúžiť a tým spracovaným sa netreba rafinovane vyhýbať. No už existujú ľudia, čo majú pocit viny aj keď si dajú do úst zemiak. Pritom u väčšiny tradičných lovecko-zberačských spoločností je alebo bola základom potravy práve nejaká forma sacharidov, resp. škrobu. Odporúčaným spôsobom liečby cukrofóbie sú článkyblog  Stephana Guyeneta.

Low-carb diéty sú výborným nástrojom na mnoho neduhov, ktorý sám používam. Dlhodobá strava chudobná na sacharidy v ich všetkých podobách ale so sebou nesie riziká ako je chronický stres, nedostatok vitamínu C alebo nižšia produkcia hlienu (ten je vytvorený z glykoproteínov, na ktoré treba oligosacharidy). Málo hlienu znamená napríklad suché ústa, suché oči, väčšiu pravdepodobnosť zápalov čreva, prípadne zápchu. Idem ja radšej otvoriť ďalší med.

Juraj Karpiš

Živočíšny tuk, cukor…? Čo bude najväčším nepriateľom zdravia v roku 2025? Aký titulok vymyslí Oxfam pre Davos 2018?  Čo na srdci, to do mailu tyzdennik@jurajkarpis.com. Ďakujem.

Ak chcete dostávať tento týždenník o niekoľko dní skôr a rovno do mailu , tak nižšie nechajte svoju mailovú adresu.




Keď ide o oceľ, sloboda ide v EÚ bokom. Harvard je na sladké, Juncker nemá rád lacné mlieko 007 Zlé peniaze, dobrý život

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Sladká nevedomosť

Vedci sú tiež len ľudia. Niektorí klamú za peniaze alebo prestíž. Vedci sponzorovaní americkou cukrárskou loby nám dekády zahmlievali efekty zvýšenej spotreby cukru pri srdcovocievnych chorobách. Harvardskí výskumníci dostali v 60-tych rokoch zaplatené za nepoctivý prieskum, ktorý bagatelizoval negatívny vplyv cukru. Namiesto sladkého pokušenia prstom ukazoval na cholesterol a nasýtené tuky. Výskum bol publikovaný v prestížnom New England Journal of Medicine a použitý v informačnej a legislatívnej kampani. Aj vďaka tejto práci začal hon na živočíšne tuky a cholesterol. V amerických dietologických odporučeniach bolo varovanie pred cukrom vždy až za varovaním pred tukom (za prvý výstrel, ktorý začal vojnu proti slanine, sa považuje známy článok Ancela Keysa z roku 1953  Atherosclerosis: a problem in newer public health, v ktorej autor na základe dát z 22 krajín za hlavného vinníka srdcovocievnych chorôb označil práve nasýtené tuky). A do nechutných odtučnených jogurtov sa začala dávať kopa cukru, aby ho ľudia jedli.

jkjkj1

Do pollitrového pohára čaju som si kedysi sypal 9 lyžičiek bieleho zlata. Vďaka extrémnemu kalorickému výdaju vrcholového športovca a mladému telu sa to neprejavilo ani na mojej váhe, ani na citlivosti na inzulín. Všeobecný strach z tukov šírený aj za pomoci pseudovedeckých argumentov sa dostal aj do našej domácnosti. Maslo na stole vystriedal margarín, ktorý som ale intuitívne od začiatku bojkotoval. Potom sa začali objavovať výskumy o škodlivosti trans-mastných kyselín v náhradách živočíšnych tukov. Že pre srdiečko sú zlé práve onynie živočíšne tuky. Že nasýtené tuky majú mnoho pozitívnych efektov na zdravie a v srdcovocievnych ochoreniach nehrajú prím. Že aj tento zdravotný príbeh je omnoho komplikovanejší, než hovoril dovtedajší vedecký konsenzus.

Pseudoveda v makroekonómii

So pseudovedou v makroekonómii pretiekol pohár trpezlivosti hlavnému ekonómovi Svetovej banky Paulovi Romerovi. Zverejnil článok „Problém makroekonómie“, v ktorom vyjadruje zdesenie, ako môžu v ekonómii medzi dospelými vzdelanými ľuďmi prežívať síce komplikované, no nezmyselné a od reality odtrhnuté modely. Keď už sme pri nich, trhy sú stále neisté, či im Yellen budúci týždeň nevykopne stoličku spod nôh zvýšením základného úroku. Dôležité zasadanie FOMC amerického Fedu je budúcu stredu 21.9. Odhadovaná pravdepodobnosť zvýšenia úroku skáče hore dole, podľa toho, ktorý člen FOMC vypustí mediálny šum. V piatok trhom praskli nervy a prevládol strach. Padalo všetko. Akcie, dlhopisy aj zlato. V pondelok sa trhy síce vrátili o niečo späť, no v priebehu týždňa opäť mierne oslabili. Je to presne 8 rokov, čo kľakla investičná banka Lehman Brothers. O stave finančného systému vyspelého sveta veľa hovorí fakt, že odvtedy si americká centrálna banka dovolila zdvihnúť základný úrok iba jediný raz o 0,25 %. Pri pomyslení na ďalších mikroskopických 0,25 % trhy znervóznejú. Podľa výskumu ECB program QE funguje. Napríklad talianskej vláde nákupy dlhopisov centrálnou bankou za novovytvorené peniaze znížili úrok na 10 ročných dlhopisoch o 43 bázických bodov. Gratulujeme! Otázka je, čo s talianskym dlhom potom, keď centrálna banka začne tieto dlhopisy predávať. Nemecké firmy Henkel a Sanofi budú vďaka európskemu QE prvými podnikmi, ktoré pravdepodobne vydajú dlhopisy so záporným úrokom.

Priority EÚ

Centrum diania sa v Európskej únii posunulo v tejto dobe bližšie k Slovensku. V Bratislave sme to minulý štvrtok odpálili konferenciou o monetárnej politike ECB. Potom sa stretli v bratislavskej Redute ministri financií. Riešili aj plnenie gréckych domácich úloh pred uvoľnením ďalších peňazí pomoci. Európsky komisár pre ekonomiku Moscovici vyjadril sklamanie, keďže od krajiny čakal viac pokroku. Šéf euroskupiny Dijsselbloem to dal obrazne: „Tlak na krajinu je späť. Skutočne potrebujeme nejaký progres. Leto skončilo. Treba zbaliť kempovaciu výstroj.“

jk2

Prejav o stave Európskej únie mal v stredu prezident Európskej komisie. Nie Barroso, ten je už v Goldman Sachs, ale Juncker, čo nemá problém verejnosti klamať („Čo chcel, mi nikdy nikto nekomunikoval – ak to vôbec niekomu povedal. Cítil som sa ako keby som písal pre čiernu skrinku“ posťažoval sa bývalý písač Barrosových prejavov.).

Konkrétne riešenia utečeneckej krízy? Detaily európskej stratégie pre Sýriu? Ako eurozóna vyrieši problém spoločnej pastviny ECB a neschopnosť členských krajín dodržiavať fiškálne pravidlá? Zabudnite: „Komisia vždy bude chrániť našich poľnohospodárov, najmä v ťažších časoch.“ To ide únii najlepšie. Obhajovať záujmy poľnohospodárskej loby, ktorej ide takmer polovica peňazí z rozpočtu. Gigantické platby európskym poľnohospodárom ničiace trhové a životné prostredie prispeli okrem iného aj k nadbytku mlieka. „Preto komisia zmobilizovala 1 miliardu eur na podporu farmárov produkujúcich mlieko, aby im pomohla opäť sa postaviť na nohy. Mlieko lacnejšie ako vodu nebudem akceptovať.“ Aby som bol spravodlivý, ešte sľúbil ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu pred zahraničnou konkurenciou. A viac peňazí na pomýlené investície dotované úniou pod maskou podpory ekonomiky. Keď ide o mlieko a oceľ, voľný pohyb tovaru a zákaz štátnej pomoci musia ísť bokom.

jk3

Komu/čomu veriť?

Odkedy sme prestali strieľať do ľudí, ktorí chceli opustiť socialistický raj, sa mnohé zmenilo. Ľudia si robia čo chcú. Často robia chyby. Mastičkári, šamani a alternatívni liečitelia môžu opäť slobodne predávať hadí olej a nemusia sa podriadiť oficiálnej, štátom schválenej vede. Niektorí sa snažia chrániť verejnosť pred omylmi zbožšťovaním vedy a vedcov. Veda je Pravda a kto si ty, že si dovolíš pochybovať? Veda je len inštitúcia a ako všetky ostatné inštitúcie, ktoré tvoria ľudia, má svoje muchy. Veda je metóda zisťovania pravdy. Štruktúrovaná, sofistikovaná a veľmi užitočná diskusia o Pravde. Neustále hľadanie dôkazov proti tomu, čo si myslíme, že vieme. Odmietať vedecké poznanie je hlúpe a škodlivé. No považovať každý vedecký konsenzus automaticky za Pravdu tiež.

Komu teda veriť? Mne! 🙂 Nie, veď nie som doktor. Ani ekonómie. Veda a jej formalizované nástroje zachytávajú iba malý výsek nášho sveta. Väčšinu rozhodnutí musím robiť v neistote, kde nemám luxus existujúcich randomizovaných kontrolovaných štúdií. Vedecká istota chýba aj v mnohých oblastiach medicíny – len 11 % zo 7 000 odporúčaných postupov v americkej kardiológii je postavených na dátach z randomizovaných kontrolovaných štúdií. Pri infekčných ochoreniach je to len 14 % zo 4 000 postupov. 55 % je postavených na názoroch a prípadových štúdiách. Neistotu neznášame, ale nič s tým nespravíme. Istotu predávajú len podvodníci. Logické a najlepšie miesto, kde bádanie za Pravdou začínam, je vedecký konsenzus. Ten testujem na konzistenciu s inými vedeckými paradigmami, zvážim vybrané protiargumenty, porovnám s mojimi  skúsenosťami váženými ich relevanciou, prípadne skúsenosťami mojich predkov. Potom si poprajem veľa šťastia a rozhodnem sa. Každé rozhodnutie a jeho následky sú malým vedeckým experimentom. Efekty rozhodnutia sa preto oplatí zapracovať do budúcich rozhodnutí. Mimochodom, cukor si do čaju už nedávam. Okrem iného aj preto, že dve hodiny po konzumácii 75 gramov cukru (ochutené 450 gramové acidofilné mlieko ho má 60 gramov) klesne mužom testosterón o 25 %.

Juraj Karpiš

Aký je váš obľúbený vedecký omyl? Alebo sa vedci mýlili iba v minulosti a tí dnes to už majú všetko správne? Napíšte mi tyzdennik@jurajkarpis.com .

Alebo vyplňte nasledujúci formulár  a získavajte týždenník v predstihu: